Son.

 1 1 |       vtedy octne sa zas človek na dráhe,~po nejž, i kým tu
 2 1 |       kým tu hlivie, zájsť môž’ na čas v nebe.~
 3 2 |       úporu,~vtom divo zbúchala na bráne obzoru~a skríkla:
 4 3 |      končí sa najďalšej hviezdy na rozhraní.~Jak svitlo, bezpečne
 5 3 |     podržia ti iba zástoje,~imž na púť svieti vlastná ducha
 6 4 |       vyššie, vyššie ešte lúčov na peruti:~bych pamiatky na
 7 4 |        na peruti:~bych pamiatky na všetky zdola pozabudol…~
 8 5 |    Vstal titan, kročil — šliape na lernejské zmije;~za rúnom
 9 5 |        skvost znáša z Ofiru …~a na vzdor Olympským pruh epopejí
10 5 |       ty nemáš zotrvania nebies na vysoku,~ty musíš po ducha - -
11 8 |      jadrom trvalým;~zhasnem-li na zemi, nad ňou sa zapálim,~
12 9 |     zaplaj, zaskvej sa jak ovoc na skoruši!~Daj rozvinúť sa
13 10|       Hach, vyššie, ešte vyššie na perutiach svetla,~ty čarovtáku
14 11|       sa jeho lúče lámu.~Kam? — na žertvište azda nebeského
15 12|     vzprúdil kedysi mdlým húfom na púšti.~V milostný ono čas
16 12|        posaváď v snoch trudných na skale;~dnes vzbudil sa i
17 14| mliečnej ceste, huš, kraj cesty na pokos,~kde k hroznu zopäla
18 15|       vraz;~i najskôr korisť on na bujnom znesie pleci. ~
19 16|         a osou kolesa?~on zopäl na reťaz kol žhavé telesá,~
20 17|       všakových hojnosť rozsial na ne.~Pred sebou predviesť
21 18|      smiem! — Čože vesmír povie na to, čože?~Dosť videl som
22 19|     kríža vidím husté davy,~muž na ňom v tiesni muk — ston,
23 19|    živým, svetlom zeme:~i musel na zmar — zbilo lže a tmy ho
24 19|         kde rany, obeť? — Mlčíš na otázky! —~Tvoj genij vravím:
25 20|       Ach, zloby, neprávosti je na zemi veľa.~Zvlášť jeden
26 20|     hryzovisko, strasť tam dolu na svete:~húf verných v potupe
27 21|      líce, zaštiepi v ráz kovy,~na zlato prepáli hruď v svätom