Son.

 1 1 |      hneď každý záujem~sa vracia z poľa činov v úkryt svojho
 2 1 |        seba vstúpi človek, sňatý z motovidla,~kde ako Ixion
 3 1 |      vlastne dľa poslania patrí,~z pút zmyslov unikol jak vtáča
 4 5 |         prvá svitla si mu techou z vesmíru~a sestrou otroku
 5 5 |   skváril Hesperíd, skvost znáša z Ofiru …~a na vzdor Olympským
 6 5 |          predchuť blaha, kvapkou z nesmrtnosti toku;~ty nemáš
 7 6 |           i rušaj, orie môj, huš z krážu Kykymory!~
 8 7 |         určiť nemôžem svoj odlet z nízkych hniezd —;~nie že
 9 8 |         skonal márnych strát,~čo z ducha zrodilo sa, nikdy
10 9 |         a dúha vzlietne krás jak z čaropohára…~Ó, ja bych otočil
11 11|        za noci víchrica;~podobná z duše mi žiar šibe do líca~
12 11|    radšej zrak svoj sklopí!~Hja, z úrody nív oných neľza viazať
13 12|                               12~Z nadšenia srší život, ako
14 13|       Zvšiaď záchvev nadvzdušia,~z ciev tajných odvíjanie pášem
15 13| odvíjanie pášem skvúcej priadze.~Z ľalie prerod v ružu, z ruže
16 13|           Z ľalie prerod v ružu, z ruže do nevädze,~dúh vlanie
17 13|         trocha k náuke!~Nadšenie z Boha, to tá sila tvorčia,
18 14|        Čuj, šumot, rachot, hrmot z diale jakby voza.~Špíc trblot,
19 15|          oruží nádhernom sa hrnú z dial’nych brál.~Orion hupol
20 17|         sa prerve vzdych,~vzdych z hlbín k ústam, z úst do
21 17|          vzdych z hlbín k ústam, z úst do výšin v slove: Pane!~
22 18|           Dosť videl som i počul z dielne ruchu, zvuku;~predo
23 19|           Spät, blúznivče!” hlas z výšin zaznel kárnej vravy.~„
24 21|                               21~Z nadšenia srší život, život
25 21|        Ducha povíchre, ó, zostúp z neba; tvor-li~je človek
26 21|        zapáľ ho, v ňom zhorli: —~z hniezd — tam — až k hviezdam