Son.

 1 1 |       v šír rozstre ponad zem:~jak včely do úľa hneď každý
 2 1 |    patrí,~z pút zmyslov unikol jak vtáča nástrahe,~a žije plným
 3 2 |         mdlie čím diaľ, vržená jak hlaveň v povíchricu.~A sestra
 4 3 |      hynú záveju;~to značí asi jak keď nivy kopnejú~a kde sneh
 5 3 | najďalšej hviezdy na rozhraní.~Jak svitlo, bezpečne cieľ honiť
 6 5 |     musíš po ducha - - Ha, zem jak zaniká! ~
 7 6 |       a klesá temna do hlbiny,~jak balvan ozrutný do lona morských
 8 6 |        v tvojej vyhni tiež len jak strap zhorí.~Nie k prachu,
 9 8 |        mi zvonná, sväto-rečná.~Jak voľno v hrudi mi! Nu, v
10 9 |  poodhrň,~i zaplaj, zaskvej sa jak ovoc na skoruši!~Daj rozvinúť
11 9 |  roztvára~a dúha vzlietne krás jak z čaropohára…~Ó, ja bych
12 10|    ples:~i chváta sadom hviezd jak vtáča skrze les,~jak chvoj
13 10|    hviezd jak vtáča skrze les,~jak chvoj vše rozstúpi sa vlasatice
14 11|     obeť planú, márnu slamu? —~Jak mnohý, než by vzozrel v
15 12|     spor, mečom božím zblýska,~jak cherub premáva sa protiv
16 13|     Priestranstvu niet hrádze,~jak guľa ohromná, jejž stredom
17 13|    preds’ všetko požiť vládze!~Jak, zostril niekto razom vetchý
18 13|      dôb —~Duch liece vesmírom jak včela po lúke.~
19 15|      Lyry,~zvuk Vegy rozkošný, jak sám by Apol hral;~ku hodom
20 15|     ryk Aldebarana, čuj — viď, jak okom víri! —~Keď Kanop vystal,
21 16|       letí;~svet celý pohýbal, jak búr keď opre sa~presily
22 16|       telesá,~že za ním musejú jak pokárané deti?~Lež kam ich
23 17|           17~Ó, veľkolepí ste, jak kráčate tak v kole,~vy jasní
24 18|     hneď i Hosudar,~pán, ktorý jak čo stvoril, priam i zničiť
25 19|          Golgota! — „Hej, tak, jak hovoríš,~— hlas opäť — umrel,