Son.

 1 1 |  rozstre ponad zem:~jak včely do úľa hneď každý záujem~sa
 2 1 |   činov v úkryt svojho bydla.~Do seba vstúpi človek, sňatý
 3 1 |    Ixion sa zvíjal tam a sem,~do seba vojde zas, otrasúc
 4 1 |       keď strasť zemskú vrhol do večernej vatry,~len vtedy
 5 3 |     keď svetla pruhy~sa noria do tieňov, v ich hynú záveju;~
 6 4 | žiadnej niet,~nadarmo zablúdi do dolín o podnet:~tam rujú
 7 5 |     rúnom bez bázne sa pustil do víru;~sad skváril Hesperíd,
 8 6 |     Zem níži sa a klesá temna do hlbiny,~jak balvan ozrutný
 9 6 |    hlbiny,~jak balvan ozrutný do lona morských vôd;~kde čľupla,
10 9 |     duši,~za štipku frknutých do mysle čistých zŕn,~i za
11 10|   vďačne padals’ potom, padol do priepasti.~
12 11|   podobná z duše mi žiar šibe do líca~a v oku vidmom dúh
13 11|  chrámu,~čo vlákno vtonúť mám do svetiel tisíca?~Môj vznet
14 12|       rosou, bohatú lej vlahu~do srdca horlivca, ty Ducha
15 13|   ľalie prerod v ružu, z ruže do nevädze,~dúh vlanie čudesné
16 16|    keď opre sa~presily prsami do stavby pralesa,~že neponechá
17 16|      kým smerom svojho prstu,~do školy akej? Roj — do úľa
18 16|   prstu,~do školy akej? Roj — do úľa ktorho brala?~Ký cieľ
19 17|    krivdu nevchádzate mračnej do nevôle.~Tam svetodejov veľkých
20 17| vzdych z hlbín k ústam, z úst do výšin v slove: Pane!~