Son.

 1 2 |       hoc mrel už, ešte chvatla, čo jej ňadrá kryli,~a v srdce
 2 3 |      najčistejšie dúhy.~To svet, čo zo mňa pošiel, môj svet
 3 7 |         poodniesť,~lež vzal som, čo som nemal — údel zeme-matky.~
 4 8 |     strach skonal márnych strát,~čo z ducha zrodilo sa, nikdy
 5 9 |       čudesný a často ostrý tŕň,~čo bodá v srdci ma, keď v lieni
 6 9 |          uši:~Si krovím u cesty, čo? Dviž sa, nezakrň,~prach
 7 9 |          bych otočil sa prítulná čo vlna,~môj svätče žehravý,
 8 11| žertvište azda nebeského chrámu,~čo vlákno vtonúť mám do svetiel
 9 14|     poháňa, ničto, žiadna hrôza!~Čo — myšlienky sú putom, krídla
10 16|           či ku pohrebu hviezdy, čo sa stroskotala? …~
11 18|          Hosudar,~pán, ktorý jak čo stvoril, priam i zničiť
12 19|          vravy.~„Viď hor’ a rec, čo zrieš?” — Zriem hviezdny,
13 19|            VčuP pozri hodne níž;~čo zrieš?” — Zriem znova kríž,
14 19|         tvár všeslávy a lásky! —~Co ty? — kde rany, obeť? —
15 20|       zradný predaj krve…~A dni, čo svitnú, horšie, nežli boli