Son.

 1 1 |     človek, sňatý z motovidla,~kde ako Ixion sa zvíjal tam
 2 3 |     asi jak keď nivy kopnejú~a kde sneh prvej, obraz vteľuje
 3 3 |      hneď pozve aleu,~v stráň, kde kvet, pod nebo, kde najčistejšie
 4 3 |     stráň, kde kvet, pod nebo, kde najčistejšie dúhy.~To svet,
 5 4 |        svet,~a k tomu ostrovu, kde blaha pučí kvet,~nech ponad
 6 4 | prekleniem si mosty.~Ó, zaveď, kde môj duch sa v pravde pouhostí;~
 7 6 |  ozrutný do lona morských vôd;~kde čľupla, lunastý sa zvíril
 8 10|       anjeli,~ku nivám, chlieb kde žitia, potok čistej slasti.~
 9 11|  vzozrel v slávy výšin stropy,~kde márnosť neznáma a šťastie
10 12|    poznal pravú žitia snahu: —~kde Pravda, jejžto trón krás
11 14|      huš, kraj cesty na pokos,~kde k hroznu zopäla sa zlatochlpá
12 15|  venčeniu a Panna núka klas,~— kde Herkul? — zvolal kráľ. A
13 16|     Snáď k svadbe dvojhviezdy, kde rozkoš neskonalá,~sa náhlia?
14 19|   všeslávy a lásky! —~Co ty? — kde rany, obeť? — Mlčíš na otázky! —~