Son.

 1 4 |  vlastne len o kosti.~Ó, svieť mi, krásopani, ku ponočnej
 2 6 |        Zdá sa, čos’ jakby zrak mi cez ne mihá: Poď —~no vyššie
 3 7 |              7~Viem, vrátiť sa mi príde, vrátiť ešte zpiatky~—
 4 7 |        sladký.~Viem, vrátiť sa mi príde ku tým dolám šerým~
 5 8 |    zapálim,~púť moju nadpradie mi jasná cesta mliečna.~Ja
 6 8 |    večná;~po desných strminách mi ona zábralím,~ona mi blahovesť,
 7 8 | strminách mi ona zábralím,~ona mi blahovesť, hoc i hrob odhalím,~
 8 8 |   odhalím,~znad Patma ona znie mi zvonná, sväto-rečná.~Jak
 9 8 | sväto-rečná.~Jak voľno v hrudi mi! Nu, v ducha domovine —~
10 9 |      vzchopím sa, vzkaz prísny mi zahrmí v uši:~Si krovím
11 9 |   oltára!~Lež žiaľ — keď voľno mi: plam jeho dohára -~
12 11|       víchrica;~podobná z duše mi žiar šibe do líca~a v oku