Son.

 1 1 |       žitím pre seba a v sebe.~Len keď strasť zemskú vrhol
 2 1 |       vrhol do večernej vatry,~len vtedy octne sa zas človek
 3 4 |      rujú sa o korisť, vlastne len o kosti.~Ó, svieť mi, krásopani,
 4 6 |   rozmetané stíny.~Jej hory už len ako v okne rozmaríny.~Zdá
 5 6 | duch-fönix v tvojej vyhni tiež len jak strap zhorí.~Nie k prachu,
 6 7 |      dám ho bez odporu, hádky.~Len jednu vyžiadam si s lipy
 7 8 |     nekonečna.~Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým;~zhasnem-li
 8 8 |   Vtrieď, kam chceš, v službu, len daj svietiť, Hospodine!~
 9 10|   rozumiem už tvojej samopaši:~len raz si v nádhernom chcel
10 11|    snopy! —~A predsa bedák on… Len božské nadšenie~má cenu!
11 12|        až vzkvitnú zhoreliská.~Len ono vydrží spor, mečom božím
12 12|     húšti;~sfíng hádky zmotané len ono rozlúšti;~s ním víťazstvo,