1-odpor | odvij-vyzdo | vyzna-znec
Son.
1 1 | 1~Keď slnko zájde skonom a
2 10| 10~Hach, vyššie, ešte vyššie
3 11| 11~I vznášam sa a šiniem ako
4 12| 12~Z nadšenia srší život, ako
5 13| 13~Môj obzor nezná hraníc.
6 14| 14~Čuj, šumot, rachot, hrmot
7 15| 15~Čuj, šum, sfér hudba — iste
8 16| 16~A vskutku ulovil ju, stúpa,
9 17| 17~Ó, veľkolepí ste, jak kráčate
10 18| 18~Ó, krásne zbudoval si dom
11 19| 19~„Spät, blúznivče!” hlas
12 2 | 2~Noc v šerom, červánkami
13 20| 20~S tým zmĺkol. — A ja strezvel,
14 21| 21~Z nadšenia srší život, život
15 3 | 3~A preds’ som rád, keď mrká,
16 4 | 4~Svieť, moja krásopani, lampa
17 5 | 5~Svieť, blesku lučezárny,
18 6 | 6~Zem níži sa a klesá temna
19 7 | 7~Viem, vrátiť sa mi príde,
20 8 | 8~Ja verím! — a s tým šiniem
21 9 | 9~Ďakujem za tú mrvu svitu
22 21| plameni;~v broň odie, doručí aj prápor zvlnený;~tak k obeti
23 16| smerom svojho prstu,~do školy akej? Roj — do úľa ktorho brala?~
24 15| kruh a zápas započal;~ryk Aldebarana, čuj — viď, jak okom víri! —~
25 3 | obraznosť v svoju ma hneď pozve aleu,~v stráň, kde kvet, pod
26 15| pozýva Sirius, slávny kráľ,~Altair pošiel s vesťou pod pečaťou
27 16| pralesa,~že neponechá v kľude ani jednej sneti.~Kam? za ním
28 10| nivám, nad nimiž stráž držia anjeli,~ku nivám, chlieb kde žitia,
29 14| Špíc trblot, ráfu jas, viď, áno, vskutku Voz;~spräž v letku
30 15| Vegy rozkošný, jak sám by Apol hral;~ku hodom pozýva Sirius,
31 20| stúpenca to všetko nezmätie,~apoštol schopný on vždy každej obete!~
32 20| boží trestu bič, meč pádny archanjela!~Ach, hryzovisko, strasť
33 18| predo mnou rozkrídlené deje arcidielo,~tu v rozkvete už plnom,
34 15| pod pečaťou Miry.~Okamih: Arktur, Regúl… všetci bohatýri~
35 3 | ich hynú záveju;~to značí asi jak keď nivy kopnejú~a kde
36 8 | v taj sa nekonečna.~Som atóm, iskra len, lež s jadrom
37 12| víťazstvo, bez neho kvil’ba rabstva nízka.~Ó, štedrou
38 6 | klesá temna do hlbiny,~jak balvan ozrutný do lona morských
39 4 | nech stúpam k strminám, bár stmel sa vôkol svet,~a k
40 15| turnaj nemá konca, nemá, bársi všetci~sú reci udatní. Nadarmo
41 5 | noci pod tieňmi vše vpustíš básnika;~tys’ predchuť blaha, kvapkou
42 5 | lernejské zmije;~za rúnom bez bázne sa pustil do víru;~sad skváril
43 11| viazať snopy! —~A predsa bedák on… Len božské nadšenie~
44 17| sústav slnečných;~diaľ skúša, beh, lúč… a už vtáčka chvatol
45 14| blízko ľúta Saňa… preto Bereniky~vlas šumný zježil sa, hoc
46 3 | na rozhraní.~Jak svitlo, bezpečne cieľ honiť ľahko je,~lež
47 20| hrach —~tam boží trestu bič, meč pádny archanjela!~Ach,
48 4 | prúty.~Pod nami hlboko už bied a nárku údol —~však vyššie,
49 3 | on obraz púhy:~až svetlá bielodňa nadobre zotlejú,~obraznosť
50 8 | mi ona zábralím,~ona mi blahovesť, hoc i hrob odhalím,~znad
51 19| však zatienený, tmavý.~Blesk zkmital: kolo kríža vidím
52 5 | 5~Svieť, blesku lučezárny, hviezda poézie! —~
53 14| sa zlatochlpá Koza.~Viem, blízko ľúta Saňa… preto Bereniky~
54 14| ľakom zsineli i driečni Blíženci;~no márny Labute kvil, márne
55 10| vyššie — sladšie duši: bo sa blíži k paši,~ku nivám, nad nimiž
56 7 | darmo tajíš, mudrlantský blude —~ja verím v kráľovstvo,
57 6 | šera,~si vábom nirvány, bludičkou cmitera,~si, ktoré hesla
58 19| 19~„Spät, blúznivče!” hlas z výšin zaznel kárnej
59 10| Čím vyššie — sladšie duši: bo sa blíži k paši,~ku nivám,
60 9 | čudesný a často ostrý tŕň,~čo bodá v srdci ma, keď v lieni
61 13| trocha k náuke!~Nadšenie z Boha, to tá sila tvorčia, smelá,~
62 12| štedrou spŕchaj rosou, bohatú lej vlahu~do srdca horlivca,
63 15| Okamih: Arktur, Regúl… všetci bohatýri~v oruží nádhernom sa hrnú
64 19| jasný zobjal Kríž~a patrí Bohu vo tvár všeslávy a lásky! —~
65 7 | trpkosti, znoj čela, za bolesť…~hoc clonila tiež, jej chlad
66 20| čo svitnú, horšie, nežli boli prvé —~No pravdy stúpenca
67 20| jeden záhyb jej je plný bôľov; vrah~tam zdivel k vzteklosti
68 18| zbudoval si dom svoj, veľký Bože,~navonok nesmierny, zdnu
69 8 | roj sa vencom vinie~kol božej podnože, ja váš, hoc skromný
70 12| Len ono vydrží spor, mečom božím zblýska,~jak cherub premáva
71 11| A predsa bedák on… Len božské nadšenie~má cenu! I keď
72 15| nádhernom sa hrnú z dial’nych brál.~Orion hupol v kruh a zápas
73 16| akej? Roj — do úľa ktorho brala?~Ký cieľ im správa jeho
74 2 | úporu,~vtom divo zbúchala na bráne obzoru~a skríkla: Nezmárnils’
75 2 | Nezmárnils’ ma, tu som — otvor, brate!~Deň, čujúc pomsty príchod,
76 21| hruď v svätom plameni;~v broň odie, doručí aj prápor zvlnený;~
77 2 | červánkami obrúbenom šate,~mrak v brvách zlovestný a hrozba úporu,~
78 7 | vracaniu sa tomu koniec bude,~že vzlietnem navždy mocným
79 9 | rozvinúť sa mysli voľne, bujne, zplna;~pod žiarou zápalu
80 15| i najskôr korisť on na bujnom znesie pleci. ~
81 16| svet celý pohýbal, jak búr keď opre sa~presily prsami
82 21| činom slávy prihotoví!~A búra zrachotí — zhon ďasov rozveje —~
83 10| nes ducha môjho, nes!~Čuj búrny srdca tlk, to rozkaz tebe
84 1 | poľa činov v úkryt svojho bydla.~Do seba vstúpi človek,
85 18| rozkvete už plnom, tamto v čaro-puku —~Dosť — teraz rád bych
86 9 | dúha vzlietne krás jak z čaropohára…~Ó, ja bych otočil sa prítulná
87 10| na perutiach svetla,~ty čarovtáku môj, nes ducha môjho, nes!~
88 9 | zŕn,~i za ten čudesný a často ostrý tŕň,~čo bodá v srdci
89 7 | za všetky trpkosti, znoj čela, za bolesť…~hoc clonila
90 18| bych spatril raz i majstra čelo,~všeslávy obličaj! — Môj
91 16| stúpa, siaži, letí;~svet celý pohýbal, jak búr keď opre
92 16| sa azda všetky svety?~on centrom stvorenstva a osou kolesa?~
93 11| Len božské nadšenie~má cenu! I keď zhaslo, skvelé nechá
94 18| Non omnis moriar!”~ja červ smiem! — Čože vesmír povie
95 2 | 2~Noc v šerom, červánkami obrúbenom šate,~mrak v brvách
96 8 | moju nadpradie mi jasná cesta mliečna.~Ja verím, pravda
97 14| krehká os?~Huš, k mliečnej ceste, huš, kraj cesty na pokos,~
98 6 | Zdá sa, čos’ jakby zrak mi cez ne mihá: Poď —~no vyššie
99 10| len raz si v nádhernom chcel kmitnúť prôčelí,~a vďačne
100 8 | skromný brat! —~Vtrieď, kam chceš, v službu, len daj svietiť,
101 12| mečom božím zblýska,~jak cherub premáva sa protiv po húšti;~
102 5 | odmyká;~znáš prietrž utajenú cherubovmu oku~a noci pod tieňmi vše
103 7 | bolesť…~hoc clonila tiež, jej chlad bol preds’ vždy tak sladký.~
104 10| držia anjeli,~ku nivám, chlieb kde žitia, potok čistej
105 6 | čľupla, lunastý sa zvíril chorovod,~sťa vlny kolocú sa rozmetané
106 11| žertvište azda nebeského chrámu,~čo vlákno vtonúť mám do
107 17| chvatol v dlane!…~Ja, pravda, chválim Kosma umné spytovanie;~pri
108 2 | Delily:~hoc mrel už, ešte chvatla, čo jej ňadrá kryli,~a v
109 17| skúša, beh, lúč… a už vtáčka chvatol v dlane!…~Ja, pravda, chválim
110 10| jak vtáča skrze les,~jak chvoj vše rozstúpi sa vlasatice
111 5 | ľudstvu padlému raj zmizol bez chýru:~ty prvá svitla si mu techou
112 16| novej sestry slávokrstu?~či ku pohrebu hviezdy, čo sa
113 14| než Pegas rýchlejšie má k cieľu krehká os?~Huš, k mliečnej
114 2 | pozde! v komoru~už vlieta čierny vták a klesá kruhovate.~
115 4 | ponočnej púti,~keď pozemských ciest dusný usadol sa kúdol~a
116 13| Zvšiaď záchvev nadvzdušia,~z ciev tajných odvíjanie pášem
117 21| zvlnený;~tak k obeti a k činom slávy prihotoví!~A búra
118 1 | záujem~sa vracia z poľa činov v úkryt svojho bydla.~Do
119 10| chlieb kde žitia, potok čistej slasti.~Itare, rozumiem
120 4 | a hviezdo-glorie vzpláť čisto môžu prúty.~Pod nami hlboko
121 9 | štipku frknutých do mysle čistých zŕn,~i za ten čudesný a
122 7 | znoj čela, za bolesť…~hoc clonila tiež, jej chlad bol preds’
123 6 | do lona morských vôd;~kde čľupla, lunastý sa zvíril chorovod,~
124 6 | vábom nirvány, bludičkou cmitera,~si, ktoré hesla neznáš
125 6 | okne rozmaríny.~Zdá sa, čos’ jakby zrak mi cez ne mihá:
126 13| ruže do nevädze,~dúh vlanie čudesné a drahokamov hra,~roj kúzel
127 9 | mysle čistých zŕn,~i za ten čudesný a často ostrý tŕň,~čo bodá
128 17| mnohí, v zhode preds’;~nie cudzej, vlastnej vy ste každý slávy
129 3 | môj svet maľovaný,~nič cudzieho niet v ňom, svit i tieň
130 2 | som — otvor, brate!~Deň, čujúc pomsty príchod, zmrzol,
131 9 | ma, keď v lieni hlivie, čuší.~Tu vzchopím sa, vzkaz prísny
132 21| svaly, jazyk operutí slovy.~Dá smelosť, krásu v líce, zaštiepi
133 7 | nie že bych zapomnel dač’ s sebou poodniesť,~lež
134 9 | 9~Ďakujem za tú mrvu svitu v mojej
135 7 | zeme-matky.~Ten patrí jej, i dám ho bez odporu, hádky.~Len
136 21| A búra zrachotí — zhon ďasov rozveje —~V žeň zlatú vyklasia
137 19| kolo kríža vidím husté davy,~muž na ňom v tiesni muk —
138 12| V milostný ono čas sťa dážď by zašuští~túh luhom zmareným,
139 2 | kruhovate.~Boj nastal o dedičstvo. — Darmo zježil šticu~brat
140 18| predo mnou rozkrídlené deje arcidielo,~tu v rozkvete
141 2 | vzteklejšia je samej od Delily:~hoc mrel už, ešte chvatla,
142 2 | tu som — otvor, brate!~Deň, čujúc pomsty príchod, zmrzol,
143 8 | ducha že je pravda večná;~po desných strminách mi ona zábralím,~
144 16| ním musejú jak pokárané deti?~Lež kam ich vedie preds’,
145 14| šumot, rachot, hrmot z diale jakby voza.~Špíc trblot,
146 20| nesmrtnosťou trvá svojho diela!~Ach, zloby, neprávosti
147 18| Dosť videl som i počul z dielne ruchu, zvuku;~predo mnou
148 2 | zlovestný a hrozba úporu,~vtom divo zbúchala na bráne obzoru~
149 1 | Tu doma je, kam vlastne dľa poslania patrí,~z pút zmyslov
150 17| lúč… a už vtáčka chvatol v dlane!…~Ja, pravda, chválim Kosma
151 20| komore, zradný predaj krve…~A dni, čo svitnú, horšie, nežli
152 4 | sa v pravde pouhostí;~v dňoch týchto pre neho, ach, stravy
153 13| nezavre, val nezachváti dôb —~Duch liece vesmírom jak
154 9 | keď voľno mi: plam jeho dohára -~
155 21| tvor-li~je človek vyšší, dokáž, zapáľ ho, v ňom zhorli: —~
156 2 | a tisol závoru;~no okno dokorán, ha! — pozde! v komoru~už
157 7 | vrátiť sa mi príde ku tým dolám šerým~i prevŕhať nanovo
158 4 | niet,~nadarmo zablúdi do dolín o podnet:~tam rujú sa o
159 20| hryzovisko, strasť tam dolu na svete:~húf verných v
160 18| 18~Ó, krásne zbudoval si dom svoj, veľký Bože,~navonok
161 1 | vyzdobili vidín maľovidlá.~Tu doma je, kam vlastne dľa poslania
162 17| rozkrájal ako oráč role.~Vtom domnienok všakových hojnosť rozsial
163 8 | v hrudi mi! Nu, v ducha domovine —~nič netiesni ma viac;
164 21| svätom plameni;~v broň odie, doručí aj prápor zvlnený;~tak k
165 6 | prachu, ku svetlu ľne moja dôvera;~i rušaj, orie môj, huš
166 1 | vtedy octne sa zas človek na dráhe,~po nejž, i kým tu hlivie,
167 13| nevädze,~dúh vlanie čudesné a drahokamov hra,~roj kúzel magických,
168 14| Srdienci,~a ľakom zsineli i driečni Blíženci;~no márny Labute
169 10| ku nivám, nad nimiž stráž držia anjeli,~ku nivám, chlieb
170 6 | neznáš nad „memento mori";~duch-fönix v tvojej vyhni tiež len
171 9 | zápalu nech puky roztvára~a dúha vzlietne krás jak z čaropohára…~
172 3 | pod nebo, kde najčistejšie dúhy.~To svet, čo zo mňa pošiel,
173 4 | púti,~keď pozemských ciest dusný usadol sa kúdol~a hviezdo-glorie
174 2 | zmätku-chvate~uskočil ku dverám a tisol závoru;~no okno
175 9 | Si krovím u cesty, čo? Dviž sa, nezakrň,~prach vánkom
176 16| predpísala?~Snáď k svadbe dvojhviezdy, kde rozkoš neskonalá,~sa
177 2 | kryli,~a v srdce vrazila mu dýku — večernicu.~
178 13| výpočet a krídlom teleskop?~Ech, slabá výpomoc a trocha
179 5 | na vzdor Olympským pruh epopejí vije.~Ó, hviezda, tebou
180 14| no, ničto, Helios,~nie Faeton, poháňa, ničto, žiadna hrôza!~
181 13| roj kúzel magických, jag, fata morgana —~no oko zemšťana
182 18| navonok nesmierny, zdnu večný foriem tvar;~nie púhy staviteľ,
183 9 | v mojej duši,~za štipku frknutých do mysle čistých zŕn,~i
184 19| Mlčíš na otázky! —~Tvoj genij vravím: Zpät! — Príď, až
185 19| tíš —~Zem! — skričím — Golgota! — „Hej, tak, jak hovoríš,~—
186 13| Priestranstvu niet hrádze,~jak guľa ohromná, jejž stredom ja
187 10| 10~Hach, vyššie, ešte vyššie na
188 19| skričím — Golgota! — „Hej, tak, jak hovoríš,~— hlas
189 14| letku nezbednom — no, ničto, Helios,~nie Faeton, poháňa, ničto,
190 15| a Panna núka klas,~— kde Herkul? — zvolal kráľ. A onen skrsol
191 6 | bludičkou cmitera,~si, ktoré hesla neznáš nad „memento mori";~
192 5 | pustil do víru;~sad skváril Hesperíd, skvost znáša z Ofiru …~
193 11| radšej zrak svoj sklopí!~Hja, z úrody nív oných neľza
194 2 | mdlie čím diaľ, vržená jak hlaveň v povíchricu.~A sestra vzteklejšia
195 17| prerve vzdych,~vzdych z hlbín k ústam, z úst do výšin
196 6 | níži sa a klesá temna do hlbiny,~jak balvan ozrutný do lona
197 4 | čisto môžu prúty.~Pod nami hlboko už bied a nárku údol —~však
198 17| vedomec:~i štára v tajných hmlách a zvŕta nebožiec,~i nebesá
199 18| vstávajú a zapadajú v lóže;~sú hmoty obrazy, a preto idú v zmar.~
200 19| vetím v žasnutí. „VčuP pozri hodne níž;~čo zrieš?” — Zriem
201 15| jak sám by Apol hral;~ku hodom pozýva Sirius, slávny kráľ,~
202 17| Vtom domnienok všakových hojnosť rozsial na ne.~Pred sebou
203 3 | Jak svitlo, bezpečne cieľ honiť ľahko je,~lež keď noc? —
204 19| zaznel kárnej vravy.~„Viď hor’ a rec, čo zrieš?” — Zriem
205 20| sveta priestranstvách:~„Kto horí za pravdu —", hoc zotlel
206 12| bohatú lej vlahu~do srdca horlivca, ty Ducha prívale!~Dosť
207 6 | sa rozmetané stíny.~Jej hory už len ako v okne rozmaríny.~
208 20| krve…~A dni, čo svitnú, horšie, nežli boli prvé —~No pravdy
209 8 | službu, len daj svietiť, Hospodine!~
210 18| púhy staviteľ, Tys’ hneď i Hosudar,~pán, ktorý jak čo stvoril,
211 19| Golgota! — „Hej, tak, jak hovoríš,~— hlas opäť — umrel, sberba
212 13| vlanie čudesné a drahokamov hra,~roj kúzel magických, jag,
213 20| vzteklosti a kmáše slzný hrach —~tam boží trestu bič, meč
214 13| hraníc. Priestranstvu niet hrádze,~jak guľa ohromná, jejž
215 15| rozkošný, jak sám by Apol hral;~ku hodom pozýva Sirius,
216 13| 13~Môj obzor nezná hraníc. Priestranstvu niet hrádze,~
217 14| 14~Čuj, šumot, rachot, hrmot z diale jakby voza.~Špíc
218 15| bohatýri~v oruží nádhernom sa hrnú z dial’nych brál.~Orion
219 8 | ona mi blahovesť, hoc i hrob odhalím,~znad Patma ona
220 14| Faeton, poháňa, ničto, žiadna hrôza!~Čo — myšlienky sú putom,
221 2 | mrak v brvách zlovestný a hrozba úporu,~vtom divo zbúchala
222 14| kraj cesty na pokos,~kde k hroznu zopäla sa zlatochlpá Koza.~
223 21| ráz kovy,~na zlato prepáli hruď v svätom plameni;~v broň
224 7 | prevŕhať nanovo po ich tvrdej hrude:~však že raz vracaniu sa
225 8 | sväto-rečná.~Jak voľno v hrudi mi! Nu, v ducha domovine —~
226 20| meč pádny archanjela!~Ach, hryzovisko, strasť tam dolu na svete:~
227 15| 15~Čuj, šum, sfér hudba — iste nápev skvostnej Lyry,~
228 20| strasť tam dolu na svete:~húf verných v potupe a planstvo
229 12| sa vzprúdil kedysi mdlým húfom na púšti.~V milostný ono
230 15| z dial’nych brál.~Orion hupol v kruh a zápas započal;~
231 19| zkmital: kolo kríža vidím husté davy,~muž na ňom v tiesni
232 12| cherub premáva sa protiv po húšti;~sfíng hádky zmotané len
233 21| z hniezd — tam — až k hviezdam sami povznesú~sa orli!~
234 19| rec, čo zrieš?” — Zriem hviezdny, jasný Kríž,~tak vetím v
235 4 | dusný usadol sa kúdol~a hviezdo-glorie vzpláť čisto môžu prúty.~
236 20| strezvel, srozumel mu zcela.~Hymn, zdá sa, počujem znieť v
237 3 | sa noria do tieňov, v ich hynú záveju;~to značí asi jak
238 3 | lež keď noc? — podržia ti iba zástoje,~imž na púť svieti
239 8 | nezahynie.~Vy svetlá nesmrtné, ichž roj sa vencom vinie~kol
240 18| sú hmoty obrazy, a preto idú v zmar.~Ja smiem však vyvolať: „
241 16| úľa ktorho brala?~Ký cieľ im správa jeho k púti predpísala?~
242 3 | podržia ti iba zástoje,~imž na púť svieti vlastná ducha
243 10| Čím vyššie, milšie duši, inú prelesť stretla;~vie, kam
244 8 | sa nekonečna.~Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým;~
245 15| 15~Čuj, šum, sfér hudba — iste nápev skvostnej Lyry,~zvuk
246 10| žitia, potok čistej slasti.~Itare, rozumiem už tvojej samopaši:~
247 1 | sňatý z motovidla,~kde ako Ixion sa zvíjal tam a sem,~do
248 8 | Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým;~zhasnem-li na zemi,
249 13| hra,~roj kúzel magických, jag, fata morgana —~no oko zemšťana
250 3 | vteľuje sa túhy,~túžoby po jare. A nie on obraz púhy:~až
251 8 | zapálim,~púť moju nadpradie mi jasná cesta mliečna.~Ja verím,
252 17| jak kráčate tak v kole,~vy jasní pútnici, hoc mnohí, v zhode
253 21| zdrojom spramení,~otuží svaly, jazyk operutí slovy.~Dá smelosť,
254 20| je na zemi veľa.~Zvlášť jeden záhyb jej je plný bôľov;
255 16| že neponechá v kľude ani jednej sneti.~Kam? za ním zabrali
256 7 | ho bez odporu, hádky.~Len jednu vyžiadam si s lipy ratolesť~
257 13| hrádze,~jak guľa ohromná, jejž stredom ja som, hľa,~kol
258 12| žitia snahu: —~kde Pravda, jejžto trón krás tvoria kryštále;~
259 15| viď, jak okom víri! —~Keď Kanop vystal, v boj sa Slnko vrhlo
260 19| blúznivče!” hlas z výšin zaznel kárnej vravy.~„Viď hor’ a rec,
261 20| apoštol schopný on vždy každej obete!~
262 17| veľkých nedohľadné pole!~Že kedys’ spíše ich, si trôfa vedomec:~
263 12| zo skaliska~sa vzprúdil kedysi mdlým húfom na púšti.~V
264 15| k venčeniu a Panna núka klas,~— kde Herkul? — zvolal
265 16| pralesa,~že neponechá v kľude ani jednej sneti.~Kam? za
266 20| tam zdivel k vzteklosti a kmáše slzný hrach —~tam boží trestu
267 10| raz si v nádhernom chcel kmitnúť prôčelí,~a vďačne padals’
268 17| veľkolepí ste, jak kráčate tak v kole,~vy jasní pútnici, hoc mnohí,
269 16| centrom stvorenstva a osou kolesa?~on zopäl na reťaz kol žhavé
270 6 | zvíril chorovod,~sťa vlny kolocú sa rozmetané stíny.~Jej
271 20| vo kvete,~zboj po ducha komore, zradný predaj krve…~A dni,
272 2 | dokorán, ha! — pozde! v komoru~už vlieta čierny vták a
273 15| vrhlo zas.~No turnaj nemá konca, nemá, bársi všetci~sú reci
274 3 | svit i tieň mojo je,~a končí sa najďalšej hviezdy na
275 7 | že raz vracaniu sa tomu koniec bude,~že vzlietnem navždy
276 3 | to značí asi jak keď nivy kopnejú~a kde sneh prvej, obraz
277 15| sú reci udatní. Nadarmo Korún jas~plá slávou k venčeniu
278 17| dlane!…~Ja, pravda, chválim Kosma umné spytovanie;~pri všetkom
279 4 | o korisť, vlastne len o kosti.~Ó, svieť mi, krásopani,
280 21| krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy,~na zlato prepáli hruď v
281 14| hroznu zopäla sa zlatochlpá Koza.~Viem, blízko ľúta Saňa…
282 17| 17~Ó, veľkolepí ste, jak kráčate tak v kole,~vy jasní pútnici,
283 7 | mudrlantský blude —~ja verím v kráľovstvo, moc, slávu ducha, verím!~
284 18| 18~Ó, krásne zbudoval si dom svoj, veľký
285 21| operutí slovy.~Dá smelosť, krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy,~
286 6 | i rušaj, orie môj, huš z krážu Kykymory!~
287 14| Pegas rýchlejšie má k cieľu krehká os?~Huš, k mliečnej ceste,
288 13| tela,~dal v návod výpočet a krídlom teleskop?~Ech, slabá výpomoc
289 14| Labute kvil, márne Kvočky kriky:~toť, Persej už ju zbil,
290 17| ste každý slávy žnec,~pre krivdu nevchádzate mračnej do nevôle.~
291 19| tmavý.~Blesk zkmital: kolo kríža vidím husté davy,~muž na
292 5 | kolo šije.~Vstal titan, kročil — šliape na lernejské zmije;~
293 9 | prísny mi zahrmí v uši:~Si krovím u cesty, čo? Dviž sa, nezakrň,~
294 15| nych brál.~Orion hupol v kruh a zápas započal;~ryk Aldebarana,
295 2 | vlieta čierny vták a klesá kruhovate.~Boj nastal o dedičstvo. —
296 20| ducha komore, zradný predaj krve…~A dni, čo svitnú, horšie,
297 2 | ešte chvatla, čo jej ňadrá kryli,~a v srdce vrazila mu dýku —
298 12| jejžto trón krás tvoria kryštále;~ta zachcel, namieril let —
299 20| sveta priestranstvách:~„Kto horí za pravdu —", hoc zotlel
300 6 | bludičkou cmitera,~si, ktoré hesla neznáš nad „memento
301 16| školy akej? Roj — do úľa ktorho brala?~Ký cieľ im správa
302 1 | otrasúc šatný lem,~v sieň, ktorú vyzdobili vidín maľovidlá.~
303 18| Tys’ hneď i Hosudar,~pán, ktorý jak čo stvoril, priam i
304 4 | pozemských ciest dusný usadol sa kúdol~a hviezdo-glorie vzpláť
305 13| čudesné a drahokamov hra,~roj kúzel magických, jag, fata morgana —~
306 5 | básnika;~tys’ predchuť blaha, kvapkou z nesmrtnosti toku;~ty nemáš
307 20| verných v potupe a planstvo vo kvete,~zboj po ducha komore, zradný
308 14| márny Labute kvil, márne Kvočky kriky:~toť, Persej už ju
309 16| Roj — do úľa ktorho brala?~Ký cieľ im správa jeho k púti
310 6 | rušaj, orie môj, huš z krážu Kykymory!~
311 14| driečni Blíženci;~no márny Labute kvil, márne Kvočky kriky:~
312 3 | svitlo, bezpečne cieľ honiť ľahko je,~lež keď noc? — podržia
313 14| hoc posmel v Srdienci,~a ľakom zsineli i driečni Blíženci;~
314 13| pášem skvúcej priadze.~Z ľalie prerod v ružu, z ruže do
315 4 | 4~Svieť, moja krásopani, lampa obraznosti,~nech stúpam
316 11| vidmom dúh sa jeho lúče lámu.~Kam? — na žertvište azda
317 19| Bohu vo tvár všeslávy a lásky! —~Co ty? — kde rany, obeť? —
318 12| štedrou spŕchaj rosou, bohatú lej vlahu~do srdca horlivca,
319 1 | vojde zas, otrasúc šatný lem,~v sieň, ktorú vyzdobili
320 5 | titan, kročil — šliape na lernejské zmije;~za rúnom bez bázne
321 10| sadom hviezd jak vtáča skrze les,~jak chvoj vše rozstúpi
322 12| kryštále;~ta zachcel, namieril let — k tomu veď ho prahu!~
323 16| ulovil ju, stúpa, siaži, letí;~svet celý pohýbal, jak
324 14| áno, vskutku Voz;~spräž v letku nezbednom — no, ničto, Helios,~
325 11| podobná z duše mi žiar šibe do líca~a v oku vidmom dúh sa jeho
326 21| slovy.~Dá smelosť, krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy,~na
327 13| val nezachváti dôb —~Duch liece vesmírom jak včela po lúke.~
328 9 | čo bodá v srdci ma, keď v lieni hlivie, čuší.~Tu vzchopím
329 7 | Len jednu vyžiadam si s lipy ratolesť~za všetky trpkosti,
330 6 | Nie k prachu, ku svetlu ľne moja dôvera;~i rušaj, orie
331 6 | hlbiny,~jak balvan ozrutný do lona morských vôd;~kde čľupla,
332 14| myšlienky sú putom, krídla duše lozia,~než Pegas rýchlejšie má
333 18| svety: vstávajú a zapadajú v lóže;~sú hmoty obrazy, a preto
334 11| v oku vidmom dúh sa jeho lúče lámu.~Kam? — na žertvište
335 5 | 5~Svieť, blesku lučezárny, hviezda poézie! —~Keď ľudstvu
336 4 | však vyššie, vyššie ešte lúčov na peruti:~bych pamiatky
337 10| tebe dnes:~máš v kraj, kam ľudská túžba ešte nedolietla.~Čím
338 5 | lučezárny, hviezda poézie! —~Keď ľudstvu padlému raj zmizol bez chýru:~
339 12| sťa dážď by zašuští~túh luhom zmareným, až vzkvitnú zhoreliská.~
340 13| liece vesmírom jak včela po lúke.~
341 6 | morských vôd;~kde čľupla, lunastý sa zvíril chorovod,~sťa
342 14| zlatochlpá Koza.~Viem, blízko ľúta Saňa… preto Bereniky~vlas
343 15| hudba — iste nápev skvostnej Lyry,~zvuk Vegy rozkošný, jak
344 19| i musel na zmar — zbilo lže a tmy ho plemä;~no trpev
345 13| drahokamov hra,~roj kúzel magických, jag, fata morgana —~no
346 18| teraz rád bych spatril raz i majstra čelo,~všeslávy obličaj! —
347 3 | zo mňa pošiel, môj svet maľovaný,~nič cudzieho niet v ňom,
348 1 | sieň, ktorú vyzdobili vidín maľovidlá.~Tu doma je, kam vlastne
349 11| chrámu,~čo vlákno vtonúť mám do svetiel tisíca?~Môj vznet
350 14| Blíženci;~no márny Labute kvil, márne Kvočky kriky:~toť, Persej
351 11| slávy výšin stropy,~kde márnosť neznáma a šťastie nezmenné,~
352 11| nezapálil v obeť planú, márnu slamu? —~Jak mnohý, než
353 8 | netiesni ma viac; strach skonal márnych strát,~čo z ducha zrodilo
354 10| tlk, to rozkaz tebe dnes:~máš v kraj, kam ľudská túžba
355 2 | zlato-lúčovú a napnul svetla sily:~mdlie čím diaľ, vržená jak hlaveň
356 12| skaliska~sa vzprúdil kedysi mdlým húfom na púšti.~V milostný
357 20| hrach —~tam boží trestu bič, meč pádny archanjela!~Ach, hryzovisko,
358 12| zhoreliská.~Len ono vydrží spor, mečom božím zblýska,~jak cherub
359 6 | ktoré hesla neznáš nad „memento mori";~duch-fönix v tvojej
360 10| vše rozstúpi sa vlasatice metla.~Čím vyššie — sladšie duši:
361 6 | čos’ jakby zrak mi cez ne mihá: Poď —~no vyššie o štebeľ,
362 10| nedolietla.~Čím vyššie, milšie duši, inú prelesť stretla;~
363 15| pošiel s vesťou pod pečaťou Miry.~Okamih: Arktur, Regúl…
364 19| ty? — kde rany, obeť? — Mlčíš na otázky! —~Tvoj genij
365 8 | nadpradie mi jasná cesta mliečna.~Ja verím, pravda ducha
366 14| cieľu krehká os?~Huš, k mliečnej ceste, huš, kraj cesty na
367 3 | najčistejšie dúhy.~To svet, čo zo mňa pošiel, môj svet maľovaný,~
368 17| kole,~vy jasní pútnici, hoc mnohí, v zhode preds’;~nie cudzej,
369 11| planú, márnu slamu? —~Jak mnohý, než by vzozrel v slávy
370 18| dielne ruchu, zvuku;~predo mnou rozkrídlené deje arcidielo,~
371 7 | ja verím v kráľovstvo, moc, slávu ducha, verím!~
372 7 | bude,~že vzlietnem navždy mocným okrídlený perím:~to verím,
373 9 | Ďakujem za tú mrvu svitu v mojej duši,~za štipku frknutých
374 10| čarovtáku môj, nes ducha môjho, nes!~Čuj búrny srdca tlk,
375 3 | niet v ňom, svit i tieň mojo je,~a končí sa najďalšej
376 8 | nad ňou sa zapálim,~púť moju nadpradie mi jasná cesta
377 4 | blaha pučí kvet,~nech ponad more trampôt prekleniem si mosty.~
378 13| kúzel magických, jag, fata morgana —~no oko zemšťana preds’
379 6 | hesla neznáš nad „memento mori";~duch-fönix v tvojej vyhni
380 18| však vyvolať: „Non omnis moriar!”~ja červ smiem! — Čože
381 6 | jak balvan ozrutný do lona morských vôd;~kde čľupla, lunastý
382 4 | more trampôt prekleniem si mosty.~Ó, zaveď, kde môj duch
383 1 | seba vstúpi človek, sňatý z motovidla,~kde ako Ixion sa zvíjal
384 1 | i kým tu hlivie, zájsť môž’ na čas v nebe.~
385 18| stvoril, priam i zničiť môže.~Zriem svety: vstávajú a
386 4 | hviezdo-glorie vzpláť čisto môžu prúty.~Pod nami hlboko už
387 17| pre krivdu nevchádzate mračnej do nevôle.~Tam svetodejov
388 2 | červánkami obrúbenom šate,~mrak v brvách zlovestný a hrozba
389 2 | je samej od Delily:~hoc mrel už, ešte chvatla, čo jej
390 3 | 3~A preds’ som rád, keď mrká, rád, keď svetla pruhy~sa
391 9 | 9~Ďakujem za tú mrvu svitu v mojej duši,~za štipku
392 7 | to verím, darmo tajíš, mudrlantský blude —~ja verím v kráľovstvo,
393 19| davy,~muž na ňom v tiesni muk — ston, osrk — skonal —
394 16| žhavé telesá,~že za ním musejú jak pokárané deti?~Lež kam
395 19| pravdy živým, svetlom zeme:~i musel na zmar — zbilo lže a tmy
396 5 | zotrvania nebies na vysoku,~ty musíš po ducha - - Ha, zem jak
397 19| kríža vidím husté davy,~muž na ňom v tiesni muk — ston,
398 9 | za štipku frknutých do mysle čistých zŕn,~i za ten čudesný
399 9 | skoruši!~Daj rozvinúť sa mysli voľne, bujne, zplna;~pod
400 14| ničto, žiadna hrôza!~Čo — myšlienky sú putom, krídla duše lozia,~
401 19| vravím: Zpät! — Príď, až mzdu zaplatíš!”~
402 21| zlatú vyklasia sa zlaté nádeje —~a vo svet večne sa zaskvejú
403 3 | púhy:~až svetlá bielodňa nadobre zotlejú,~obraznosť v svoju
404 8 | ňou sa zapálim,~púť moju nadpradie mi jasná cesta mliečna.~
405 2 | už, ešte chvatla, čo jej ňadrá kryli,~a v srdce vrazila
406 13| rozstúpilo sa. Zvšiaď záchvev nadvzdušia,~z ciev tajných odvíjanie
407 16| kde rozkoš neskonalá,~sa náhlia? ako k novej sestry slávokrstu?~
408 3 | kde kvet, pod nebo, kde najčistejšie dúhy.~To svet, čo zo mňa
409 3 | tieň mojo je,~a končí sa najďalšej hviezdy na rozhraní.~Jak
410 15| kráľ. A onen skrsol vraz;~i najskôr korisť on na bujnom znesie
411 4 | vzpláť čisto môžu prúty.~Pod nami hlboko už bied a nárku údol —~
412 12| tvoria kryštále;~ta zachcel, namieril let — k tomu veď ho prahu!~
413 7 | tým dolám šerým~i prevŕhať nanovo po ich tvrdej hrude:~však
414 15| šum, sfér hudba — iste nápev skvostnej Lyry,~zvuk Vegy
415 2 | šticu~brat zlato-lúčovú a napnul svetla sily:~mdlie čím diaľ,
416 4 | Pod nami hlboko už bied a nárku údol —~však vyššie, vyššie
417 2 | vták a klesá kruhovate.~Boj nastal o dedičstvo. — Darmo zježil
418 1 | zmyslov unikol jak vtáča nástrahe,~a žije plným žitím pre
419 13| zostril niekto razom vetchý nástroj tela,~dal v návod výpočet
420 13| slabá výpomoc a trocha k náuke!~Nadšenie z Boha, to tá
421 13| vetchý nástroj tela,~dal v návod výpočet a krídlom teleskop?~
422 18| si dom svoj, veľký Bože,~navonok nesmierny, zdnu večný foriem
423 7 | koniec bude,~že vzlietnem navždy mocným okrídlený perím:~
424 21| Ducha povíchre, ó, zostúp z neba; tvor-li~je človek vyšší,
425 1 | hlivie, zájsť môž’ na čas v nebe.~
426 17| hmlách a zvŕta nebožiec,~i nebesá rozkrájal ako oráč role.~
427 11| Kam? — na žertvište azda nebeského chrámu,~čo vlákno vtonúť
428 5 | toku;~ty nemáš zotrvania nebies na vysoku,~ty musíš po ducha - -
429 3 | v stráň, kde kvet, pod nebo, kde najčistejšie dúhy.~
430 17| v tajných hmlách a zvŕta nebožiec,~i nebesá rozkrájal ako
431 11| cenu! I keď zhaslo, skvelé nechá stopy!~
432 17| Tam svetodejov veľkých nedohľadné pole!~Že kedys’ spíše ich,
433 10| kraj, kam ľudská túžba ešte nedolietla.~Čím vyššie, milšie duši,
434 21| život opravdový!~Lúč jeho nehasne pri žiadnom zatmení;~v milostný
435 1 | zas človek na dráhe,~po nejž, i kým tu hlivie, zájsť
436 8 | a s tým šiniem v taj sa nekonečna.~Som atóm, iskra len, lež
437 11| Hja, z úrody nív oných neľza viazať snopy! —~A predsa
438 7 | poodniesť,~lež vzal som, čo som nemal — údel zeme-matky.~Ten patrí
439 5 | kvapkou z nesmrtnosti toku;~ty nemáš zotrvania nebies na vysoku,~
440 7 | ešte zpiatky~— sám určiť nemôžem svoj odlet z nízkych hniezd —;~
441 16| prsami do stavby pralesa,~že neponechá v kľude ani jednej sneti.~
442 6 | vidom tomu ja, ni slychom nepovinný!~Ty oko, ja ťa znám, ty
443 20| svojho diela!~Ach, zloby, neprávosti je na zemi veľa.~Zvlášť
444 16| dvojhviezdy, kde rozkoš neskonalá,~sa náhlia? ako k novej
445 18| svoj, veľký Bože,~navonok nesmierny, zdnu večný foriem tvar;~
446 8 | nikdy nezahynie.~Vy svetlá nesmrtné, ichž roj sa vencom vinie~
447 5 | predchuť blaha, kvapkou z nesmrtnosti toku;~ty nemáš zotrvania
448 20| v márny prach,~nezhynul, nesmrtnosťou trvá svojho diela!~Ach,
449 8 | v ducha domovine —~nič netiesni ma viac; strach skonal márnych
450 13| prerod v ružu, z ruže do nevädze,~dúh vlanie čudesné a drahokamov
451 17| každý slávy žnec,~pre krivdu nevchádzate mračnej do nevôle.~Tam svetodejov
452 17| krivdu nevchádzate mračnej do nevôle.~Tam svetodejov veľkých
453 13| juž priestor nezavre, val nezachváti dôb —~Duch liece vesmírom
454 8 | ducha zrodilo sa, nikdy nezahynie.~Vy svetlá nesmrtné, ichž
455 9 | krovím u cesty, čo? Dviž sa, nezakrň,~prach vánkom nadšenia zduj,
456 11| viac než poľom ohnica,~ja nezapálil v obeť planú, márnu slamu? —~
457 13| tvorčia, smelá,~juž priestor nezavre, val nezachváti dôb —~Duch
458 14| vskutku Voz;~spräž v letku nezbednom — no, ničto, Helios,~nie
459 20| hoc zotlel v márny prach,~nezhynul, nesmrtnosťou trvá svojho
460 20| pravdy stúpenca to všetko nezmätie,~apoštol schopný on vždy
461 2 | bráne obzoru~a skríkla: Nezmárnils’ ma, tu som — otvor, brate!~
462 11| márnosť neznáma a šťastie nezmenné,~by plazil sa za ziskom,
463 13| 13~Môj obzor nezná hraníc. Priestranstvu niet
464 11| výšin stropy,~kde márnosť neznáma a šťastie nezmenné,~by plazil
465 6 | cmitera,~si, ktoré hesla neznáš nad „memento mori";~duch-fönix
466 20| dni, čo svitnú, horšie, nežli boli prvé —~No pravdy stúpenca
467 13| požiť vládze!~Jak, zostril niekto razom vetchý nástroj tela,~
468 8 | čo z ducha zrodilo sa, nikdy nezahynie.~Vy svetlá nesmrtné,
469 10| blíži k paši,~ku nivám, nad nimiž stráž držia anjeli,~ku nivám,
470 6 | škúliš zo šera,~si vábom nirvány, bludičkou cmitera,~si,
471 11| svoj sklopí!~Hja, z úrody nív oných neľza viazať snopy! —~
472 3 | záveju;~to značí asi jak keď nivy kopnejú~a kde sneh prvej,
473 12| bez neho kvil’ba rabstva nízka.~Ó, štedrou spŕchaj rosou,
474 7 | určiť nemôžem svoj odlet z nízkych hniezd —;~nie že bych zapomnel
475 19| žasnutí. „VčuP pozri hodne níž;~čo zrieš?” — Zriem znova
476 6 | 6~Zem níži sa a klesá temna do hlbiny,~
477 18| Ja smiem však vyvolať: „Non omnis moriar!”~ja červ smiem! —
478 3 | rád, keď svetla pruhy~sa noria do tieňov, v ich hynú záveju;~
479 8 | zhasnem-li na zemi, nad ňou sa zapálim,~púť moju nadpradie
480 16| neskonalá,~sa náhlia? ako k novej sestry slávokrstu?~či ku
481 8 | sväto-rečná.~Jak voľno v hrudi mi! Nu, v ducha domovine —~nič
482 15| slávou k venčeniu a Panna núka klas,~— kde Herkul? — zvolal
483 15| nádhernom sa hrnú z dial’nych brál.~Orion hupol v kruh
484 17| spytovanie;~pri všetkom obdive však preds’ sa prerve vzdych,~
485 20| apoštol schopný on vždy každej obete!~
486 21| aj prápor zvlnený;~tak k obeti a k činom slávy prihotoví!~
487 18| i majstra čelo,~všeslávy obličaj! — Môj vodca, podaj ruku,~
488 3 | bielodňa nadobre zotlejú,~obraznosť v svoju ma hneď pozve aleu,~
489 4 | Svieť, moja krásopani, lampa obraznosti,~nech stúpam k strminám,
490 18| zapadajú v lóže;~sú hmoty obrazy, a preto idú v zmar.~Ja
491 2 | Noc v šerom, červánkami obrúbenom šate,~mrak v brvách zlovestný
492 13| 13~Môj obzor nezná hraníc. Priestranstvu
493 2 | vtom divo zbúchala na bráne obzoru~a skríkla: Nezmárnils’ ma,
494 1 | večernej vatry,~len vtedy octne sa zas človek na dráhe,~
495 8 | mi blahovesť, hoc i hrob odhalím,~znad Patma ona znie mi
496 21| v svätom plameni;~v broň odie, doručí aj prápor zvlnený;~
497 7 | sám určiť nemôžem svoj odlet z nízkych hniezd —;~nie
498 5 | tebou človek, hľa, raje odmyká;~znáš prietrž utajenú cherubovmu
499 11| stužka plamu,~juž vatre odňala za noci víchrica;~podobná
500 7 | patrí jej, i dám ho bez odporu, hádky.~Len jednu vyžiadam
|