21
Z nadšenia srší život, život opravdový!
Lúč jeho nehasne pri žiadnom zatmení;
v milostný ono čas sa zdrojom spramení,
otuží svaly, jazyk operutí slovy.
Dá smelosť, krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy,
na zlato prepáli hruď v svätom plameni;
v broň odie, doručí aj prápor zvlnený;
tak k obeti a k činom slávy prihotoví!
A búra zrachotí — zhon ďasov rozveje —
V žeň zlatú vyklasia sa zlaté nádeje —
a vo svet večne sa zaskvejú trofeje.
O, Ducha povíchre, ó, zostúp z neba; tvor-li
je človek vyšší, dokáž, zapáľ ho, v ňom zhorli: —
z hniezd — tam — až k hviezdam sami povznesú
sa orli!