N.
1 1| 1~Na duše mojej strome~nezvane,
2 2| 2~Ako — ked už v poli pusto,~
3 3| 3~Jak potok, keď mu kvetín
4 4| 4~Často, často zadumám sa,~
5 5| 5~Splní-li sa kedy túžba moja
6 6| 6~Ach, veď len osireli,~sú
7 5| jeseňou mi kvet mysle osinel?~Abo žiadby moje, sny a predsavzatia,~
8 5| na spôsob dvoch krílok,~aby letkom mohlo v ten slovenský
9 1| Však z duše kárny výraz:~a ak preds’ na ňom by raz~bol
10 2| poli pusto,~nezapráska ani bič;~mračná nebom tiahnu husto~
11 2| zlaté zrnká poézie,~vpadlé bielej do ľálie.~V podzim po tom
12 2| hladať k piesni~nebola by bláznivosť ?~A keď v sadoch prchot
13 2| lýru mi do hrsti~tiskneš, bledá Múza? . . . Ach,~čo si počnem ?
14 1| ak preds’ na ňom by raz~bol zapel sláviček! . . .~
15 2| mraky siné,~medzi nimi ale bôľ~valom vetra horekuje,~čiernym
16 6| prehovoria~do tupej prázdnoty,~a boľavé sú to reči,~žalostné džavoty.~
17 2| tom všetkom veta,~smutno, bože, v jeseni;~voláš v diaľne
18 5| vteleniu sa zákaz sudby bráni:~bez splnenia, za nímž mreli
19 3| keď mu kvetín vonná~druž brezinami povädla~a už len holých
20 6| deti, deti zlé …~Najstaršie brnklo v polia,~kde pravá zreje
21 2| Džavot vtače, smavot ruží~budí puky, zvuky druží . . .~
22 2| duši!~Víchor, pravda, hodne búri,~vidím ruchot, čujem švist;~
23 5| prvkov piesne…~Tak mnoho bych vám mal ešte, mnoho riecť! ~
24 2| smútku,~smutnou tedy musí byť . . .~Šibte z mysle, šibte
25 5| až prebrodí krížom-krážom celé luhy,~k vencu ale nemá kvetín
26 6| v totú výš,~bárs v letku celý vek -~to stredné, to sa
27 2| strechou v hniezde nič:~vtedy chcete, slabé prsty,~preberať sa
28 6| vznieslo~nad rmuty zemských chmár,~zasadlo na strome božom,~
29 2| švist;~jedným krídlom trieli chmury,~druhým v sadoch zmetá list.~
30 5| ja preds’ vždy ešte mnoho chovám v hrudi,~čo by v svetle
31 3| stebiel clona~nad striebrom chvie sa zrkadla:~tak srdce moje
32 3| strhali~neprajné ruky v ľahkej chvíli~a v druhej už i zmrhali:~
33 5| pustá;~no nie nerozhodnosť a či rozmar púhy,~skutočnosť
34 5| dosiahnem-li ozaj kýžený svoj ciel,~prv než mrazom zimy zbelela
35 4| vyberajú med,~a tie tmavé, čiernokrídle~nosia síce, ale jed . . ~
36 2| bôľ~valom vetra horekuje,~čiernym fátlom poletuje.~Smutno …
37 2| nikde ozveny;~stojíš sťaby v cintoríne,~zieraš hore, zieraš dol:~
38 2| vskutku~slastný prenikol ju cit:~inu — sestrou ona smútku,~
39 5| skmitať čo motýlok;~hej, citov tam prameň u prameňa tesne,~
40 2| moja~hotová je kročiť v čln,~vtrhnúť prosto do príboja~
41 3| a už len holých stebiel clona~nad striebrom chvie sa zrkadla:~
42 6| ona slúcha, zrak kryjúc~si clonou krídeliek;~až zjavne pozastoná,~
43 2| hodne búri,~vidím ruchot, čujem švist;~jedným krídlom trieli
44 2| čo si počnem ? Kol svet čuší:~znikiaľ ohlas v sirej duši!~
45 2| z mysle, šibte šumné,~vy cyprusu vetvy dumné! ~
46 2| príjme,~ako včielka kvietka dar,~už ho v sladkom podá rýme,~
47 2| A keď v sadoch prchot desný:~jak môž’ z duše letorost. . . ?~
48 2| bože, v jeseni;~voláš v diaľne strany sveta,~ale nikde
49 2| sladkom podá rýme,~tajnej dielne lepotvar:~zlaté zrnká poézie,~
50 5| dosaváď ozaj robil som jak dieťa,~ktoré z jara k nivám šiblo
51 6| nastúpilo let;~lietalo, lietalo dlho -~jak zlietlo, nevedieť.~
52 6| bárs oba stárnu, stárnu,~i dni už mrazivé:~nechodia preds’
53 6| kde pravá zreje žeň;~i dobre sa mu tam vodí:~tie polia
54 2| cintoríne,~zieraš hore, zieraš dol:~tmavé hroby, mraky siné,~
55 5| rosou moju na rakev?~Ved dosaváď ozaj robil som jak dieťa,~
56 5| sa kedy túžba moja žhavá,~dosiahnem-li ozaj kýžený svoj ciel,~prv
57 3| ruky v ľahkej chvíli~a v druhej už i zmrhali:~tak duša moja
58 2| jedným krídlom trieli chmury,~druhým v sadoch zmetá list.~No
59 3| potok, keď mu kvetín vonná~druž brezinami povädla~a už len
60 2| smavot ruží~budí puky, zvuky druží . . .~Džavot-smavot v rannom
61 5| trblietavý zjav,~nimiž klenba ducha hviezdne je posiata,~keď
62 5| pochodil i ja: kvetné srdcom dúhy~vzpláli neraz, a preds’
63 6| smutné~na suchej vetvici:~tam dumná péč zvislou hlavou,~tu slza
64 2| šumné,~vy cyprusu vetvy dumné! ~
65 3| druhej už i zmrhali:~tak duša moja kvíli.~A prečo stoná,
66 5| ružové lístky na spôsob dvoch krílok,~aby letkom mohlo
67 5| tom vina: jej hltavé ústa~dýchli ihneď skazou kvet mi na
68 2| z duše letorost. . . ?~Džavot vtače, smavot ruží~budí
69 2| puky, zvuky druží . . .~Džavot-smavot v rannom vzduchu,~farba
70 6| boľavé sú to reči,~žalostné džavoty.~On spomnie na minulosť,~
71 2| Džavot-smavot v rannom vzduchu,~farba krásy, lásky tón:~svitá
72 2| vetra horekuje,~čiernym fátlom poletuje.~Smutno … A preds’
73 5| vtáčkom, skmitať čo motýlok;~hej, citov tam prameň u prameňa
74 2| zmetá list.~No v tom podnet hladať k piesni~nebola by bláznivosť ?~
75 6| zasadlo na strome božom,~kde hlása večnú jar.~
76 5| než mrazom zimy zbelela mi hlava,~než jeseňou mi kvet mysle
77 3| tam, tu ružoker?~Nádeje hlávky ovesili,~a sotva skvitnú
78 6| vetvici:~tam dumná péč zvislou hlavou,~tu slza na líci.~Len včude
79 4| často zadumám sa,~zadumám sa hlboko,~liece, sadá roj myšlienok~
80 5| skutočnosť v tom vina: jej hltavé ústa~dýchli ihneď skazou
81 5| samochtiac by rýmu do kosílok,~hmyr myšlienok v duši, srdiec,
82 6| spomnie na minulosť,~na zlatý hniezda vek -~a ona slúcha, zrak
83 2| tiahnu husto~a pod strechou v hniezde nič:~vtedy chcete, slabé
84 5| k nivám šiblo v svevoli:~hoc kol neho všade roztomilé
85 2| sirej duši!~Víchor, pravda, hodne búri,~vidím ruchot, čujem
86 3| brezinami povädla~a už len holých stebiel clona~nad striebrom
87 2| sťaby v cintoríne,~zieraš hore, zieraš dol:~tmavé hroby,
88 2| nimi ale bôľ~valom vetra horekuje,~čiernym fátlom poletuje.~
89 6| až zjavne pozastoná,~i horko zaplače . . .~On tešil by,
90 2| Smutno … A preds’ myseľ moja~hotová je kročiť v čln,~vtrhnúť
91 2| hore, zieraš dol:~tmavé hroby, mraky siné,~medzi nimi
92 2| strunách ? V~tedy lýru mi do hrsti~tiskneš, bledá Múza? . . .
93 5| vždy ešte mnoho chovám v hrudi,~čo by v svetle božom rado
94 2| bič;~mračná nebom tiahnu husto~a pod strechou v hniezde
95 5| zjav,~nimiž klenba ducha hviezdne je posiata,~keď ich vteleniu
96 5| jej hltavé ústa~dýchli ihneď skazou kvet mi na každý.~
97 2| slastný prenikol ju cit:~inu — sestrou ona smútku,~smutnou
98 6| preň.~Najmladšie zasa v iný~kraj nastúpilo let;~lietalo,
99 5| vzplápolať,~lúdi košieľočku, jaknáhíe sa zbudí,~košieľočku slovca,
100 6| strome božom,~kde hlása večnú jar.~
101 5| robil som jak dieťa,~ktoré z jara k nivám šiblo v svevoli:~
102 4| čiernokrídle~nosia síce, ale jed . . ~
103 2| vidím ruchot, čujem švist;~jedným krídlom trieli chmury,~druhým
104 5| skutočnosť v tom vina: jej hltavé ústa~dýchli ihneď
105 5| zbudí,~košieľočku slovca, jemný patelat,~dva ružové lístky
106 6| vtáčky jak v lese pustom,~keď jeseň nastala.~Dva vtáčky tiché,
107 2| všetkom veta,~smutno, bože, v jeseni;~voláš v diaľne strany sveta,~
108 5| zimy zbelela mi hlava,~než jeseňou mi kvet mysle osinel?~Abo
109 2| vskutku~slastný prenikol ju cit:~inu — sestrou ona smútku,~
110 1| ho nožíček.~Však z duše kárny výraz:~a ak preds’ na ňom
111 5| ihneď skazou kvet mi na každý.~A ja preds’ vždy ešte mnoho
112 5| 5~Splní-li sa kedy túžba moja žhavá,~dosiahnem-li
113 5| len tak vyvzdychaný~spadne kedys’ rosou moju na rakev?~Ved
114 5| plánov trblietavý zjav,~nimiž klenba ducha hviezdne je posiata,~
115 5| čo samochtiac by rýmu do kosílok,~hmyr myšlienok v duši,
116 6| preň.~Najmladšie zasa v iný~kraj nastúpilo let;~lietalo,
117 5| roztomilé kvieťa,~predsa krajšie kutí, sliediac po poli,~
118 2| v rannom vzduchu,~farba krásy, lásky tón:~svitá v oku,
119 6| slúcha, zrak kryjúc~si clonou krídeliek;~až zjavne pozastoná,~i
120 2| ruchot, čujem švist;~jedným krídlom trieli chmury,~druhým v
121 5| ružové lístky na spôsob dvoch krílok,~aby letkom mohlo v ten
122 5| sliediac po poli,~až prebrodí krížom-krážom celé luhy,~k vencu ale nemá
123 2| preds’ myseľ moja~hotová je kročiť v čln,~vtrhnúť prosto do
124 3| roztomilý~skvost z neho kruto strhali~neprajné ruky v
125 6| vek -~a ona slúcha, zrak kryjúc~si clonou krídeliek;~až
126 5| ozaj robil som jak dieťa,~ktoré z jara k nivám šiblo v svevoli:~
127 5| roztomilé kvieťa,~predsa krajšie kutí, sliediac po poli,~až prebrodí
128 5| Tak pochodil i ja: kvetné srdcom dúhy~vzpláli neraz,
129 5| kol neho všade roztomilé kvieťa,~predsa krajšie kutí, sliediac
130 2| ledaže ho príjme,~ako včielka kvietka dar,~už ho v sladkom podá
131 2| valiacich sa vĺn;~neviem, ale kýsi vskutku~slastný prenikol
132 5| žhavá,~dosiahnem-li ozaj kýžený svoj ciel,~prv než mrazom
133 3| strhali~neprajné ruky v ľahkej chvíli~a v druhej už i zmrhali:~
134 2| poézie,~vpadlé bielej do ľálie.~V podzim po tom všetkom
135 2| rannom vzduchu,~farba krásy, lásky tón:~svitá v oku, zuní v
136 2| duši vnikne napokon;~a tá ledaže ho príjme,~ako včielka kvietka
137 2| podá rýme,~tajnej dielne lepotvar:~zlaté zrnká poézie,~vpadlé
138 6| sami dva,~dva vtáčky jak v lese pustom,~keď jeseň nastala.~
139 6| zasa v iný~kraj nastúpilo let;~lietalo, lietalo dlho -~
140 5| spôsob dvoch krílok,~aby letkom mohlo v ten slovenský svet~
141 6| ver’ v totú výš,~bárs v letku celý vek -~to stredné, to
142 2| prchot desný:~jak môž’ z duše letorost. . . ?~Džavot vtače, smavot
143 6| zaplače . . .~On tešil by, lež jak? - Stlpkom~zrie v temno
144 6| zvislou hlavou,~tu slza na líci.~Len včude prehovoria~do
145 4| zadumám sa,~zadumám sa hlboko,~liece, sadá roj myšlienok~na kvet
146 2| chmury,~druhým v sadoch zmetá list.~No v tom podnet hladať
147 5| jemný patelat,~dva ružové lístky na spôsob dvoch krílok,~
148 5| svetle božom rado vzplápolať,~lúdi košieľočku, jaknáhíe sa
149 5| prebrodí krížom-krážom celé luhy,~k vencu ale nemá kvetín
150 2| sa vo strunách ? V~tedy lýru mi do hrsti~tiskneš, bledá
151 5| piesne…~Tak mnoho bych vám mal ešte, mnoho riecť! ~
152 4| tmavá -~pestré vyberajú med,~a tie tmavé, čiernokrídle~
153 2| tmavé hroby, mraky siné,~medzi nimi ale bôľ~valom vetra
154 6| Ich mladé vylietali,~tá milá trojička,~a ani len návštevou
155 6| žalostné džavoty.~On spomnie na minulosť,~na zlatý hniezda vek -~
156 6| zrie v temno zápače.~Ich mladé vylietali,~tá milá trojička,~
157 1| nezvane, nevedome~vyhúkne mládniček.~Mniem: slabý do rozvitku,~
158 5| vzpláli neraz, a preds’ mluva moja pustá;~no nie nerozhodnosť
159 1| nevedome~vyhúkne mládniček.~Mniem: slabý do rozvitku,~len
160 5| dvoch krílok,~aby letkom mohlo v ten slovenský svet~zaštebotať
161 1| 1~Na duše mojej strome~nezvane, nevedome~
162 5| vyvzdychaný~spadne kedys’ rosou moju na rakev?~Ved dosaváď ozaj
163 5| zaštebotať vtáčkom, skmitať čo motýlok;~hej, citov tam prameň u
164 2| sadoch prchot desný:~jak môž’ z duše letorost. . . ?~
165 2| pusto,~nezapráska ani bič;~mračná nebom tiahnu husto~a pod
166 2| zieraš dol:~tmavé hroby, mraky siné,~medzi nimi ale bôľ~
167 6| stárnu, stárnu,~i dni už mrazivé:~nechodia preds’ ich opatriť,~
168 5| kýžený svoj ciel,~prv než mrazom zimy zbelela mi hlava,~než
169 5| bráni:~bez splnenia, za nímž mreli od počatia,~všetky - všetkých
170 2| ona smútku,~smutnou tedy musí byť . . .~Šibte z mysle,
171 2| do hrsti~tiskneš, bledá Múza? . . . Ach,~čo si počnem ?
172 2| poletuje.~Smutno … A preds’ myseľ moja~hotová je kročiť v
173 3| jak potok tam, tu ružoker?~Nádeje hlávky ovesili,~a sotva
174 6| vodí:~tie polia rodia preň.~Najmladšie zasa v iný~kraj nastúpilo
175 6| opatriť,~ach, deti, deti zlé …~Najstaršie brnklo v polia,~kde pravá
176 2| zuní v uchu,~k duši vnikne napokon;~a tá ledaže ho príjme,~
177 2| vtrhnúť prosto do príboja~v nárku valiacich sa vĺn;~neviem,
178 6| v lese pustom,~keď jeseň nastala.~Dva vtáčky tiché, smutné~
179 6| Najmladšie zasa v iný~kraj nastúpilo let;~lietalo, lietalo dlho -~
180 6| milá trojička,~a ani len návštevou k nim~nenazrú trošíčka;~
181 2| tom podnet hladať k piesni~nebola by bláznivosť ?~A keď v
182 2| nezapráska ani bič;~mračná nebom tiahnu husto~a pod strechou
183 6| stárnu,~i dni už mrazivé:~nechodia preds’ ich opatriť,~ach,
184 5| krížom-krážom celé luhy,~k vencu ale nemá kvetín ešte vždy . . .~Tak
185 6| ani len návštevou k nim~nenazrú trošíčka;~bárs oba stárnu,
186 3| skvost z neho kruto strhali~neprajné ruky v ľahkej chvíli~a v
187 5| kvetné srdcom dúhy~vzpláli neraz, a preds’ mluva moja pustá;~
188 5| mluva moja pustá;~no nie nerozhodnosť a či rozmar púhy,~skutočnosť
189 6| lietalo dlho -~jak zlietlo, nevedieť.~No stredné - ó, nie orol,~
190 1| duše mojej strome~nezvane, nevedome~vyhúkne mládniček.~Mniem:
191 2| nárku valiacich sa vĺn;~neviem, ale kýsi vskutku~slastný
192 6| orol,~ni s orlom striežiček~nevyletí ver’ v totú výš,~bárs v
193 2| Ako — ked už v poli pusto,~nezapráska ani bič;~mračná nebom tiahnu
194 1| 1~Na duše mojej strome~nezvane, nevedome~vyhúkne mládniček.~
195 6| No stredné - ó, nie orol,~ni s orlom striežiček~nevyletí
196 2| a pod strechou v hniezde nič:~vtedy chcete, slabé prsty,~
197 2| diaľne strany sveta,~ale nikde ozveny;~stojíš sťaby v cintoríne,~
198 6| trojička,~a ani len návštevou k nim~nenazrú trošíčka;~bárs oba
199 2| hroby, mraky siné,~medzi nimi ale bôľ~valom vetra horekuje,~
200 5| plánov trblietavý zjav,~nimiž klenba ducha hviezdne je
201 5| bráni:~bez splnenia, za nímž mreli od počatia,~všetky -
202 5| jak dieťa,~ktoré z jara k nivám šiblo v svevoli:~hoc kol
203 1| kárny výraz:~a ak preds’ na ňom by raz~bol zapel sláviček! . . .~
204 4| tie tmavé, čiernokrídle~nosia síce, ale jed . . ~
205 1| bez úžitku~a - šmyk! ho nožíček.~Však z duše kárny výraz:~
206 3| sotva skvitnú podvečer . . .~Nuž preto stoná, preto kvíli. ~
207 6| nevedieť.~No stredné - ó, nie orol,~ni s orlom striežiček~
208 6| nim~nenazrú trošíčka;~bárs oba stárnu, stárnu,~i dni už
209 5| počatia,~všetky - všetkých obsah len tak vyvzdychaný~spadne
210 5| splnenia, za nímž mreli od počatia,~všetky - všetkých
211 2| Kol svet čuší:~znikiaľ ohlas v sirej duši!~Víchor, pravda,
212 4| myšlienok~na kvet duše, na oko.~Ktorá pestrá, ktorá tmavá -~
213 2| krásy, lásky tón:~svitá v oku, zuní v uchu,~k duši vnikne
214 6| mrazivé:~nechodia preds’ ich opatriť,~ach, deti, deti zlé …~Najstaršie
215 6| stredné - ó, nie orol,~ni s orlom striežiček~nevyletí ver’
216 6| nevedieť.~No stredné - ó, nie orol,~ni s orlom striežiček~nevyletí
217 5| než jeseňou mi kvet mysle osinel?~Abo žiadby moje, sny a
218 6| 6~Ach, veď len osireli,~sú sami, sami dva,~dva
219 3| tu ružoker?~Nádeje hlávky ovesili,~a sotva skvitnú podvečer . . .~
220 2| strany sveta,~ale nikde ozveny;~stojíš sťaby v cintoríne,~
221 5| košieľočku slovca, jemný patelat,~dva ružové lístky na spôsob
222 6| suchej vetvici:~tam dumná péč zvislou hlavou,~tu slza
223 4| kvet duše, na oko.~Ktorá pestrá, ktorá tmavá -~pestré vyberajú
224 4| Ktorá pestrá, ktorá tmavá -~pestré vyberajú med,~a tie tmavé,
225 5| myšlienok v duši, srdiec, prvkov piesne…~Tak mnoho bych vám mal
226 2| No v tom podnet hladať k piesni~nebola by bláznivosť ?~A
227 5| predsavzatia,~pomyslov a plánov trblietavý zjav,~nimiž klenba
228 5| splnenia, za nímž mreli od počatia,~všetky - všetkých obsah
229 5| kvetín ešte vždy . . .~Tak pochodil i ja: kvetné srdcom dúhy~
230 2| bledá Múza? . . . Ach,~čo si počnem ? Kol svet čuší:~znikiaľ
231 2| mračná nebom tiahnu husto~a pod strechou v hniezde nič:~
232 2| kvietka dar,~už ho v sladkom podá rýme,~tajnej dielne lepotvar:~
233 2| sadoch zmetá list.~No v tom podnet hladať k piesni~nebola by
234 3| ovesili,~a sotva skvitnú podvečer . . .~Nuž preto stoná, preto
235 2| vpadlé bielej do ľálie.~V podzim po tom všetkom veta,~smutno,
236 2| dielne lepotvar:~zlaté zrnká poézie,~vpadlé bielej do ľálie.~
237 2| horekuje,~čiernym fátlom poletuje.~Smutno … A preds’ myseľ
238 5| moje, sny a predsavzatia,~pomyslov a plánov trblietavý zjav,~
239 5| klenba ducha hviezdne je posiata,~keď ich vteleniu sa zákaz
240 3| kvetín vonná~druž brezinami povädla~a už len holých stebiel
241 6| clonou krídeliek;~až zjavne pozastoná,~i horko zaplače . . .~On
242 5| motýlok;~hej, citov tam prameň u prameňa tesne,~a čo samochtiac
243 5| hej, citov tam prameň u prameňa tesne,~a čo samochtiac by
244 6| Najstaršie brnklo v polia,~kde pravá zreje žeň;~i dobre sa mu
245 2| ohlas v sirej duši!~Víchor, pravda, hodne búri,~vidím ruchot,
246 6| včude prehovoria~do tupej prázdnoty,~a boľavé sú to reči,~žalostné
247 2| bláznivosť ?~A keď v sadoch prchot desný:~jak môž’ z duše letorost. . . ?~
248 2| vtedy chcete, slabé prsty,~preberať sa vo strunách ? V~tedy
249 5| kutí, sliediac po poli,~až prebrodí krížom-krážom celé luhy,~
250 5| všade roztomilé kvieťa,~predsa krajšie kutí, sliediac po
251 5| Abo žiadby moje, sny a predsavzatia,~pomyslov a plánov trblietavý
252 6| slza na líci.~Len včude prehovoria~do tupej prázdnoty,~a boľavé
253 6| tam vodí:~tie polia rodia preň.~Najmladšie zasa v iný~kraj
254 2| ale kýsi vskutku~slastný prenikol ju cit:~inu — sestrou ona
255 2| v čln,~vtrhnúť prosto do príboja~v nárku valiacich sa vĺn;~
256 2| napokon;~a tá ledaže ho príjme,~ako včielka kvietka dar,~
257 2| je kročiť v čln,~vtrhnúť prosto do príboja~v nárku valiacich
258 2| nič:~vtedy chcete, slabé prsty,~preberať sa vo strunách ?
259 5| dosiahnem-li ozaj kýžený svoj ciel,~prv než mrazom zimy zbelela
260 5| myšlienok v duši, srdiec, prvkov piesne…~Tak mnoho bych vám
261 5| nerozhodnosť a či rozmar púhy,~skutočnosť v tom vina:
262 2| vtače, smavot ruží~budí puky, zvuky druží . . .~Džavot-smavot
263 5| neraz, a preds’ mluva moja pustá;~no nie nerozhodnosť a či
264 2| 2~Ako — ked už v poli pusto,~nezapráska ani bič;~mračná
265 6| dva,~dva vtáčky jak v lese pustom,~keď jeseň nastala.~Dva
266 5| hrudi,~čo by v svetle božom rado vzplápolať,~lúdi košieľočku,
267 5| spadne kedys’ rosou moju na rakev?~Ved dosaváď ozaj robil
268 2| druží . . .~Džavot-smavot v rannom vzduchu,~farba krásy, lásky
269 1| výraz:~a ak preds’ na ňom by raz~bol zapel sláviček! . . .~
270 6| prázdnoty,~a boľavé sú to reči,~žalostné džavoty.~On spomnie
271 5| bych vám mal ešte, mnoho riecť! ~
272 6| stredné, to sa vznieslo~nad rmuty zemských chmár,~zasadlo
273 5| rakev?~Ved dosaváď ozaj robil som jak dieťa,~ktoré z jara
274 6| sa mu tam vodí:~tie polia rodia preň.~Najmladšie zasa v
275 4| zadumám sa hlboko,~liece, sadá roj myšlienok~na kvet duše,
276 5| vyvzdychaný~spadne kedys’ rosou moju na rakev?~Ved dosaváď
277 5| no nie nerozhodnosť a či rozmar púhy,~skutočnosť v tom vina:
278 5| svevoli:~hoc kol neho všade roztomilé kvieťa,~predsa krajšie kutí,
279 3| stoná.~Jak ružoker, keď roztomilý~skvost z neho kruto strhali~
280 1| mládniček.~Mniem: slabý do rozvitku,~len uschne bez úžitku~a -
281 2| pravda, hodne búri,~vidím ruchot, čujem švist;~jedným krídlom
282 3| neho kruto strhali~neprajné ruky v ľahkej chvíli~a v druhej
283 2| Džavot vtače, smavot ruží~budí puky, zvuky druží . . .~
284 5| slovca, jemný patelat,~dva ružové lístky na spôsob dvoch krílok,~
285 2| dar,~už ho v sladkom podá rýme,~tajnej dielne lepotvar:~
286 5| tesne,~a čo samochtiac by rýmu do kosílok,~hmyr myšlienok
287 6| stredné - ó, nie orol,~ni s orlom striežiček~nevyletí
288 4| zadumám sa hlboko,~liece, sadá roj myšlienok~na kvet duše,
289 5| prameň u prameňa tesne,~a čo samochtiac by rýmu do kosílok,~hmyr
290 2| slastný prenikol ju cit:~inu — sestrou ona smútku,~smutnou tedy
291 4| tmavé, čiernokrídle~nosia síce, ale jed . . ~
292 2| dol:~tmavé hroby, mraky siné,~medzi nimi ale bôľ~valom
293 2| svet čuší:~znikiaľ ohlas v sirej duši!~Víchor, pravda, hodne
294 5| hltavé ústa~dýchli ihneď skazou kvet mi na každý.~A ja preds’
295 5| svet~zaštebotať vtáčkom, skmitať čo motýlok;~hej, citov tam
296 5| nerozhodnosť a či rozmar púhy,~skutočnosť v tom vina: jej hltavé ústa~
297 3| hlávky ovesili,~a sotva skvitnú podvečer . . .~Nuž preto
298 3| Jak ružoker, keď roztomilý~skvost z neho kruto strhali~neprajné
299 2| hniezde nič:~vtedy chcete, slabé prsty,~preberať sa vo strunách ?
300 1| vyhúkne mládniček.~Mniem: slabý do rozvitku,~len uschne
301 2| včielka kvietka dar,~už ho v sladkom podá rýme,~tajnej dielne
302 2| neviem, ale kýsi vskutku~slastný prenikol ju cit:~inu — sestrou
303 1| na ňom by raz~bol zapel sláviček! . . .~
304 5| kvieťa,~predsa krajšie kutí, sliediac po poli,~až prebrodí krížom-krážom
305 5| jaknáhíe sa zbudí,~košieľočku slovca, jemný patelat,~dva ružové
306 5| aby letkom mohlo v ten slovenský svet~zaštebotať vtáčkom,
307 6| zlatý hniezda vek -~a ona slúcha, zrak kryjúc~si clonou krídeliek;~
308 6| dumná péč zvislou hlavou,~tu slza na líci.~Len včude prehovoria~
309 2| letorost. . . ?~Džavot vtače, smavot ruží~budí puky, zvuky druží . . .~
310 2| ju cit:~inu — sestrou ona smútku,~smutnou tedy musí byť . . .~
311 6| nastala.~Dva vtáčky tiché, smutné~na suchej vetvici:~tam dumná
312 2| inu — sestrou ona smútku,~smutnou tedy musí byť . . .~Šibte
313 5| osinel?~Abo žiadby moje, sny a predsavzatia,~pomyslov
314 5| Ved dosaváď ozaj robil som jak dieťa,~ktoré z jara
315 3| Nádeje hlávky ovesili,~a sotva skvitnú podvečer . . .~Nuž
316 5| obsah len tak vyvzdychaný~spadne kedys’ rosou moju na rakev?~
317 5| sa zákaz sudby bráni:~bez splnenia, za nímž mreli od počatia,~
318 5| 5~Splní-li sa kedy túžba moja žhavá,~
319 6| reči,~žalostné džavoty.~On spomnie na minulosť,~na zlatý hniezda
320 5| patelat,~dva ružové lístky na spôsob dvoch krílok,~aby letkom
321 3| striebrom chvie sa zrkadla:~tak srdce moje stoná.~Jak ružoker,
322 5| Tak pochodil i ja: kvetné srdcom dúhy~vzpláli neraz, a preds’
323 5| hmyr myšlienok v duši, srdiec, prvkov piesne…~Tak mnoho
324 2| ale nikde ozveny;~stojíš sťaby v cintoríne,~zieraš hore,
325 3| povädla~a už len holých stebiel clona~nad striebrom chvie
326 6| On tešil by, lež jak? - Stlpkom~zrie v temno zápače.~Ich
327 2| sveta,~ale nikde ozveny;~stojíš sťaby v cintoríne,~zieraš
328 2| v jeseni;~voláš v diaľne strany sveta,~ale nikde ozveny;~
329 2| nebom tiahnu husto~a pod strechou v hniezde nič:~vtedy chcete,
330 3| roztomilý~skvost z neho kruto strhali~neprajné ruky v ľahkej chvíli~
331 3| holých stebiel clona~nad striebrom chvie sa zrkadla:~tak srdce
332 6| ó, nie orol,~ni s orlom striežiček~nevyletí ver’ v totú výš,~
333 2| slabé prsty,~preberať sa vo strunách ? V~tedy lýru mi do hrsti~
334 6| vtáčky tiché, smutné~na suchej vetvici:~tam dumná péč zvislou
335 5| keď ich vteleniu sa zákaz sudby bráni:~bez splnenia, za
336 2| jeseni;~voláš v diaľne strany sveta,~ale nikde ozveny;~stojíš
337 5| chovám v hrudi,~čo by v svetle božom rado vzplápolať,~lúdi
338 5| ktoré z jara k nivám šiblo v svevoli:~hoc kol neho všade roztomilé
339 2| farba krásy, lásky tón:~svitá v oku, zuní v uchu,~k duši
340 5| dosiahnem-li ozaj kýžený svoj ciel,~prv než mrazom zimy
341 2| ho v sladkom podá rýme,~tajnej dielne lepotvar:~zlaté zrnká
342 6| lež jak? - Stlpkom~zrie v temno zápače.~Ich mladé vylietali,~
343 5| krílok,~aby letkom mohlo v ten slovenský svet~zaštebotať
344 5| citov tam prameň u prameňa tesne,~a čo samochtiac by rýmu
345 6| i horko zaplače . . .~On tešil by, lež jak? - Stlpkom~zrie
346 2| nezapráska ani bič;~mračná nebom tiahnu husto~a pod strechou v hniezde
347 6| jeseň nastala.~Dva vtáčky tiché, smutné~na suchej vetvici:~
348 2| V~tedy lýru mi do hrsti~tiskneš, bledá Múza? . . . Ach,~
349 4| oko.~Ktorá pestrá, ktorá tmavá -~pestré vyberajú med,~a
350 2| vzduchu,~farba krásy, lásky tón:~svitá v oku, zuní v uchu,~
351 6| striežiček~nevyletí ver’ v totú výš,~bárs v letku celý vek -~
352 5| predsavzatia,~pomyslov a plánov trblietavý zjav,~nimiž klenba ducha
353 2| čujem švist;~jedným krídlom trieli chmury,~druhým v sadoch
354 6| mladé vylietali,~tá milá trojička,~a ani len návštevou k nim~
355 6| návštevou k nim~nenazrú trošíčka;~bárs oba stárnu, stárnu,~
356 6| Len včude prehovoria~do tupej prázdnoty,~a boľavé sú to
357 5| 5~Splní-li sa kedy túžba moja žhavá,~dosiahnem-li
358 5| motýlok;~hej, citov tam prameň u prameňa tesne,~a čo samochtiac
359 2| tón:~svitá v oku, zuní v uchu,~k duši vnikne napokon;~
360 1| slabý do rozvitku,~len uschne bez úžitku~a - šmyk! ho
361 5| skutočnosť v tom vina: jej hltavé ústa~dýchli ihneď skazou kvet
362 1| rozvitku,~len uschne bez úžitku~a - šmyk! ho nožíček.~Však
363 2| prosto do príboja~v nárku valiacich sa vĺn;~neviem, ale kýsi
364 2| siné,~medzi nimi ale bôľ~valom vetra horekuje,~čiernym
365 5| prvkov piesne…~Tak mnoho bych vám mal ešte, mnoho riecť! ~
366 2| tá ledaže ho príjme,~ako včielka kvietka dar,~už ho v sladkom
367 6| hlavou,~tu slza na líci.~Len včude prehovoria~do tupej prázdnoty,~
368 6| strome božom,~kde hlása večnú jar.~
369 5| krížom-krážom celé luhy,~k vencu ale nemá kvetín ešte vždy . . .~
370 6| orlom striežiček~nevyletí ver’ v totú výš,~bárs v letku
371 2| V podzim po tom všetkom veta,~smutno, bože, v jeseni;~
372 2| medzi nimi ale bôľ~valom vetra horekuje,~čiernym fátlom
373 6| tiché, smutné~na suchej vetvici:~tam dumná péč zvislou hlavou,~
374 2| šibte šumné,~vy cyprusu vetvy dumné! ~
375 2| znikiaľ ohlas v sirej duši!~Víchor, pravda, hodne búri,~vidím
376 2| Víchor, pravda, hodne búri,~vidím ruchot, čujem švist;~jedným
377 5| rozmar púhy,~skutočnosť v tom vina: jej hltavé ústa~dýchli
378 2| príboja~v nárku valiacich sa vĺn;~neviem, ale kýsi vskutku~
379 2| oku, zuní v uchu,~k duši vnikne napokon;~a tá ledaže ho
380 2| slabé prsty,~preberať sa vo strunách ? V~tedy lýru mi
381 6| zreje žeň;~i dobre sa mu tam vodí:~tie polia rodia preň.~Najmladšie
382 2| smutno, bože, v jeseni;~voláš v diaľne strany sveta,~ale
383 3| Jak potok, keď mu kvetín vonná~druž brezinami povädla~a
384 2| lepotvar:~zlaté zrnká poézie,~vpadlé bielej do ľálie.~V podzim
385 2| sa vĺn;~neviem, ale kýsi vskutku~slastný prenikol ju cit:~
386 2| duše letorost. . . ?~Džavot vtače, smavot ruží~budí puky,
387 5| slovenský svet~zaštebotať vtáčkom, skmitať čo motýlok;~hej,
388 2| strechou v hniezde nič:~vtedy chcete, slabé prsty,~preberať
389 5| hviezdne je posiata,~keď ich vteleniu sa zákaz sudby bráni:~bez
390 2| hotová je kročiť v čln,~vtrhnúť prosto do príboja~v nárku
391 2| Šibte z mysle, šibte šumné,~vy cyprusu vetvy dumné! ~
392 4| pestrá, ktorá tmavá -~pestré vyberajú med,~a tie tmavé, čiernokrídle~
393 1| strome~nezvane, nevedome~vyhúkne mládniček.~Mniem: slabý
394 6| temno zápače.~Ich mladé vylietali,~tá milá trojička,~a ani
395 1| nožíček.~Však z duše kárny výraz:~a ak preds’ na ňom by raz~
396 5| všetkých obsah len tak vyvzdychaný~spadne kedys’ rosou moju
397 6| striežiček~nevyletí ver’ v totú výš,~bárs v letku celý vek -~
398 2| Džavot-smavot v rannom vzduchu,~farba krásy, lásky tón:~
399 6| vek -~to stredné, to sa vznieslo~nad rmuty zemských chmár,~
400 5| i ja: kvetné srdcom dúhy~vzpláli neraz, a preds’ mluva moja
401 5| čo by v svetle božom rado vzplápolať,~lúdi košieľočku, jaknáhíe
402 5| v svevoli:~hoc kol neho všade roztomilé kvieťa,~predsa
403 1| úžitku~a - šmyk! ho nožíček.~Však z duše kárny výraz:~a ak
404 2| do ľálie.~V podzim po tom všetkom veta,~smutno, bože, v jeseni;~
405 5| za nímž mreli od počatia,~všetky - všetkých obsah len tak
406 5| mreli od počatia,~všetky - všetkých obsah len tak vyvzdychaný~
407 5| sudby bráni:~bez splnenia, za nímž mreli od počatia,~všetky -
408 5| posiata,~keď ich vteleniu sa zákaz sudby bráni:~bez splnenia,
409 6| Stlpkom~zrie v temno zápače.~Ich mladé vylietali,~tá
410 1| preds’ na ňom by raz~bol zapel sláviček! . . .~
411 6| zjavne pozastoná,~i horko zaplače . . .~On tešil by, lež jak? -
412 6| polia rodia preň.~Najmladšie zasa v iný~kraj nastúpilo let;~
413 6| nad rmuty zemských chmár,~zasadlo na strome božom,~kde hlása
414 5| mohlo v ten slovenský svet~zaštebotať vtáčkom, skmitať čo motýlok;~
415 5| ciel,~prv než mrazom zimy zbelela mi hlava,~než jeseňou mi
416 5| košieľočku, jaknáhíe sa zbudí,~košieľočku slovca, jemný
417 6| to sa vznieslo~nad rmuty zemských chmár,~zasadlo na strome
418 5| svoj ciel,~prv než mrazom zimy zbelela mi hlava,~než jeseňou
419 5| pomyslov a plánov trblietavý zjav,~nimiž klenba ducha hviezdne
420 6| si clonou krídeliek;~až zjavne pozastoná,~i horko zaplače . . .~
421 2| tajnej dielne lepotvar:~zlaté zrnká poézie,~vpadlé bielej
422 6| spomnie na minulosť,~na zlatý hniezda vek -~a ona slúcha,
423 6| opatriť,~ach, deti, deti zlé …~Najstaršie brnklo v polia,~
424 6| lietalo, lietalo dlho -~jak zlietlo, nevedieť.~No stredné -
425 2| chmury,~druhým v sadoch zmetá list.~No v tom podnet hladať
426 3| ľahkej chvíli~a v druhej už i zmrhali:~tak duša moja kvíli.~A
427 2| počnem ? Kol svet čuší:~znikiaľ ohlas v sirej duši!~Víchor,
428 6| hniezda vek -~a ona slúcha, zrak kryjúc~si clonou krídeliek;~
429 6| brnklo v polia,~kde pravá zreje žeň;~i dobre sa mu tam vodí:~
430 6| tešil by, lež jak? - Stlpkom~zrie v temno zápače.~Ich mladé
431 3| clona~nad striebrom chvie sa zrkadla:~tak srdce moje stoná.~Jak
432 2| tajnej dielne lepotvar:~zlaté zrnká poézie,~vpadlé bielej do
433 2| lásky tón:~svitá v oku, zuní v uchu,~k duši vnikne napokon;~
434 6| suchej vetvici:~tam dumná péč zvislou hlavou,~tu slza na líci.~
435 2| smavot ruží~budí puky, zvuky druží . . .~Džavot-smavot
436 5| dieťa,~ktoré z jara k nivám šiblo v svevoli:~hoc kol neho
437 1| len uschne bez úžitku~a - šmyk! ho nožíček.~Však z duše
438 2| Šibte z mysle, šibte šumné,~vy cyprusu vetvy dumné! ~
439 2| búri,~vidím ruchot, čujem švist;~jedným krídlom trieli chmury,~
440 6| prázdnoty,~a boľavé sú to reči,~žalostné džavoty.~On spomnie na minulosť,~
441 6| v polia,~kde pravá zreje žeň;~i dobre sa mu tam vodí:~
442 5| Splní-li sa kedy túžba moja žhavá,~dosiahnem-li ozaj kýžený
443 5| mi kvet mysle osinel?~Abo žiadby moje, sny a predsavzatia,~
|