N.
1 13| 13.~Ach, mnoho u nás chúlostivých
2 14| 14.~Túto spupnosť, túto pýchu~
3 15| 15.~Sme ako národ kedys’ Izraela~
4 16| 16.~Čas ubieha, čas sejby ducha,~
5 17| 17.~Jak vrchov našich nerozborné
6 18| 18.~„Koho dar nezvedie, hrozba
7 19| 19.~Ó, mládež, drž sa verne
8 13| prekričala:~„Vbok, víchre, abo stoj! . : .” ~
9 13| 13.~Ach, mnoho u nás chúlostivých
10 15| čistil odpadlíctva kvas;~vtom avšak povel zaznel druhý raz,~
11 15| Kol štítu skrúžil ihneď Azrael;~on predsa teší sa a raduje:~
12 15| prúdom haste ducha smäd,~až … príde Jozue!~ ~
13 15| ďaleko ešte k zemi Kanaánu,~ba ďalej nežli bolo naposled,~
14 15| trhaj, zžínaj;~tak zásoba sa blaha hotuje . . .~No zaznel vyšší
15 19| na nedele:~raz v týždni blažený som muž!~
16 15| zrieť na zveľatok,~i poznal, boh jak s ľudom jeho mieni;~
17 13| tá aspoň, keďže nemôž’ v boj,~tá aspoň, keď ju víchor
18 15| Kanaánu,~ba ďalej nežli bolo naposled,~a Mojžiša nám
19 16| nedaj vzrastu, nedaj zdaru, bože!
20 15| bol zas,~prinesúc odkaz boží s sebou,~a čistil odpadlíctva
21 15| diali vidí slávy cieľ~a budúcnosti môž’ zrieť na zveľatok,~
22 13| nás chúlostivých duší;~či búra, či tíš: čuší každá, čuší. . .~
23 14| večných či elégiách~neželel bys’ s Tibullom! ? ~
24 17| nebies do povaly.~A ked byť musí,~že zdrvia ju na kusy:~
25 15| Trampotíme sa, pot nám cíčkom z čela~vtom prší, noha mnohú zdvíha
26 19| skalu.~Ja nezachytil som ho cele,~len odrobinku . . . život
27 15| kedys’ Izraela~na púšti v ceste k zemi Kanaánu.~Trampotíme
28 13| 13.~Ach, mnoho u nás chúlostivých duší;~či búra, či tíš: čuší
29 15| Trampotíme sa, pot nám cíčkom z čela~vtom prší, noha mnohú
30 15| aspoň v diali vidí slávy cieľ~a budúcnosti môž’ zrieť
31 15| prinesúc odkaz boží s sebou,~a čistil odpadlíctva kvas;~vtom avšak
32 17| plášť patrilo by medzi pravé cnosti,~a miesta sú, kde ľza sa
33 15| rušať znova na vrch Néboh,~čuť Hospodina prípoveď.~Kol
34 17| maličkosti,~o ktorých súdiť dá sa všelijak~bez toho, že
35 15| ešte k zemi Kanaánu,~ba ďalej nežli bolo naposled,~a Mojžiša
36 15| V kŕdli plach a zmätok,~ďaleko ešte k zemi Kanaánu,~ba
37 16| hrádze dokorán . . .~Sám diabol kukol seje, sadí hložie~
38 15| zdvíha ranu;~no suchopárna dial len pnie sa smelá,~a prápor
39 15| sa a raduje:~bo aspoň v diali vidí slávy cieľ~a budúcnosti
40 16| ducha,~nám nevoľno však k dielu otcov v stráň;~prieložiť
41 17| miesta sú, kde ľza sa klátiť,~dnes ufujazdiť, zajtra späť sa
42 17| skaly~a Tatier štíty nebies do povaly.~A ked byť musí,~
43 15| výslň, rosa, zlatý kvet,~jak dobrý pastier privrátil svoj statok,~
44 17| súd bol lichý, sprostý;~že doby sú, keď zvrtnúť naopak~plášť
45 14| túto pýchu~vysmiať, stepať dokonale —~škoda, škoda, velká škoda,~
46 16| tucha,~a otvorené hrádze dokorán . . .~Sám diabol kukol seje,
47 17| nichž pozdvihol sa slávny dóm.
48 17| spojení tam všetko ohnivom,~dôsledne sedí jadierce pri jadre~
49 17| skladá zo zrnák,~i žulu tvorí drobotina, mrva;~no v spojení tam
50 15| vtom avšak povel zaznel druhý raz,~jak hrany kviľ v púšť
51 19| 19.~Ó, mládež, drž sa verne ideálu!~Bo keď
52 18| zazvoní!”~Tú spieval pieseň~duch velikého Karia. ~Ó, spievajte
53 17| trvá,~či slnko žihá a či durká hrom.~Tak stvrdli, vzrástli
54 13| mnoho u nás chúlostivých duší;~či búra, či tíš: čuší každá,
55 14| šípy metať,~vo večných či elégiách~neželel bys’ s Tibullom! ? ~
56 15| mali svojho Mojžiša,~čo faraónskych súžieb zo sluje~nás vymanil
57 15| sypte mannu~a živým prúdom haste ducha smäd,~až … príde Jozue!~ ~
58 15| narazil by smeru ku poznaniu.~Hej, i my mali svojho Mojžiša,~
59 17| mužskej na hrdosti …~i žula, hľa, sa skladá zo zrnák,~i žulu
60 15| No zaznel vyšší povelenia hlas:~i musel hor’ na Sinaj —~
61 15| má, a niet vodcu, nieto hlásateľa,~čo narazil by smeru ku
62 18| spievajte ju široko;~narazte hlboko,~povzneste vysoko -~by nikdy
63 16| diabol kukol seje, sadí hložie~ó, nedaj vzrastu, nedaj
64 13| väzby pustí:~nuž ježí sa a hnevom šustí.~No keby jazyk mala,~
65 17| stredivom,~ni stredivo ním, hoc je máčny mak:~tým žula žulou
66 15| nám neni, neni, neni. .. ~Hoj, ktorým srdce tuchou pracuje~
67 15| povelenia hlas:~i musel hor’ na Sinaj —~Stiaď, pravda,
68 15| znova na vrch Néboh,~čuť Hospodina prípoveď.~Kol štítu skrúžil
69 15| zžínaj;~tak zásoba sa blaha hotuje . . .~No zaznel vyšší povelenia
70 16| vloha, tucha,~a otvorené hrádze dokorán . . .~Sám diabol
71 15| povel zaznel druhý raz,~jak hrany kviľ v púšť priletel:~i
72 17| vrátiť~bez ujmy mužskej na hrdosti …~i žula, hľa, sa skladá
73 17| či slnko žihá a či durká hrom.~Tak stvrdli, vzrástli jednobytné
74 18| 18.~„Koho dar nezvedie, hrozba neskloní:~tomu moja pieseň
75 14| Keď však tam i spustlosť hrozná~v tom vedomí rozdulom,~kebys’
76 19| zapadneš v nížiny,~i v svojej hrudi nájdeš iba skalu.~Ja nezachytil
77 19| i v svojej hrudi nájdeš iba skalu.~Ja nezachytil som
78 19| Ó, mládež, drž sa verne ideálu!~Bo keď sa spustíš vidiny,~
79 15| prípoveď.~Kol štítu skrúžil ihneď Azrael;~on predsa teší sa
80 13| No keby jazyk mala,~tož iste by rev jeho prekričala:~„
81 15| 15.~Sme ako národ kedys’ Izraela~na púšti v ceste k zemi
82 19| hrudi nájdeš iba skalu.~Ja nezachytil som ho cele,~
83 17| všetko ohnivom,~dôsledne sedí jadierce pri jadre~a nepovŕha nikdy
84 17| dôsledne sedí jadierce pri jadre~a nepovŕha nikdy stredivom,~
85 13| a hnevom šustí.~No keby jazyk mala,~tož iste by rev jeho
86 17| hrom.~Tak stvrdli, vzrástli jednobytné skaly~a Tatier štíty nebies
87 13| jak ju z väzby pustí:~nuž ježí sa a hnevom šustí.~No keby
88 15| haste ducha smäd,~až … príde Jozue!~ ~
89 14| velká škoda,~že nežiješ, Juvenale!~Keď však tam i spustlosť
90 18| spieval pieseň~duch velikého Karia. ~Ó, spievajte ju široko;~
91 13| ježí sa a hnevom šustí.~No keby jazyk mala,~tož iste by
92 14| hrozná~v tom vedomí rozdulom,~kebys’ žil, nu, kto zná, kto zná:~
93 15| 15.~Sme ako národ kedys’ Izraela~na púšti v ceste
94 13| Ni ako trstina;~tá aspoň, keďže nemôž’ v boj,~tá aspoň,
95 17| a miesta sú, kde ľza sa klátiť,~dnes ufujazdiť, zajtra
96 18| 18.~„Koho dar nezvedie, hrozba neskloní:~
97 15| čuť Hospodina prípoveď.~Kol štítu skrúžil ihneď Azrael;~
98 15| lež my? . . . My sirote! V kŕdli plach a zmätok,~ďaleko ešte
99 17| Nerecte: že sú maličkosti,~o ktorých súdiť dá sa všelijak~bez
100 15| neni, neni, neni. .. ~Hoj, ktorým srdce tuchou pracuje~a máte
101 15| hlásateľa,~čo narazil by smeru ku poznaniu.~Hej, i my mali
102 16| dokorán . . .~Sám diabol kukol seje, sadí hložie~ó, nedaj
103 17| byť musí,~že zdrvia ju na kusy:~i vtedy zostala, nu, sú
104 17| vtedy zostala, nu, sú to kvádre,~z nichž pozdvihol sa slávny
105 15| sebou,~a čistil odpadlíctva kvas;~vtom avšak povel zaznel
106 15| voľnosť, výslň, rosa, zlatý kvet,~jak dobrý pastier privrátil
107 15| zaznel druhý raz,~jak hrany kviľ v púšť priletel:~i musel
108 15| jak s ľudom jeho mieni;~lež my? . . . My sirote! V kŕdli
109 17| bez toho, že by súd bol lichý, sprostý;~že doby sú, keď
110 15| zveľatok,~i poznal, boh jak s ľudom jeho mieni;~lež my? . . .
111 17| cnosti,~a miesta sú, kde ľza sa klátiť,~dnes ufujazdiť,
112 15| prápor náš už pólu roztrhanú~má, a niet vodcu, nieto hlásateľa,~
113 17| ni stredivo ním, hoc je máčny mak:~tým žula žulou je,
114 17| stredivo ním, hoc je máčny mak:~tým žula žulou je, tým
115 13| hnevom šustí.~No keby jazyk mala,~tož iste by rev jeho prekričala:~„
116 15| smeru ku poznaniu.~Hej, i my mali svojho Mojžiša,~čo faraónskych
117 17| vždycky rázy.~Nerecte: že sú maličkosti,~o ktorých súdiť dá sa všelijak~
118 19| život súril už;~no mám ho aspoň na nedele:~raz
119 15| máte neba dar: ó, sypte mannu~a živým prúdom haste ducha
120 15| ktorým srdce tuchou pracuje~a máte neba dar: ó, sypte mannu~
121 17| naopak~plášť patrilo by medzi pravé cnosti,~a miesta sú,
122 14| kto zná:~miesto ostré šípy metať,~vo večných či elégiách~
123 15| poznal, boh jak s ľudom jeho mieni;~lež my? . . . My sirote!
124 17| by medzi pravé cnosti,~a miesta sú, kde ľza sa klátiť,~dnes
125 14| žil, nu, kto zná, kto zná:~miesto ostré šípy metať,~vo večných
126 19| 19.~Ó, mládež, drž sa verne ideálu!~Bo
127 13| 13.~Ach, mnoho u nás chúlostivých duší;~
128 15| cíčkom z čela~vtom prší, noha mnohú zdvíha ranu;~no suchopárna
129 18| nezvedie, hrozba neskloní:~tomu moja pieseň slávou zazvoní!”~
130 15| slávy cieľ~a budúcnosti môž’ zrieť na zveľatok,~i poznal,
131 17| i žulu tvorí drobotina, mrva;~no v spojení tam všetko
132 19| raz v týždni blažený som muž!~
133 17| späť sa vrátiť~bez ujmy mužskej na hrdosti …~i žula, hľa,
134 19| nížiny,~i v svojej hrudi nájdeš iba skalu.~Ja nezachytil
135 17| že doby sú, keď zvrtnúť naopak~plášť patrilo by medzi pravé
136 15| Kanaánu,~ba ďalej nežli bolo naposled,~a Mojžiša nám neni, neni,
137 15| vodcu, nieto hlásateľa,~čo narazil by smeru ku poznaniu.~Hej,
138 18| Ó, spievajte ju široko;~narazte hlboko,~povzneste vysoko -~
139 15| 15.~Sme ako národ kedys’ Izraela~na púšti
140 15| pnie sa smelá,~a prápor náš už pólu roztrhanú~má, a
141 17| 17.~Jak vrchov našich nerozborné zrázy,~tak tvrdé
142 15| srdce tuchou pracuje~a máte neba dar: ó, sypte mannu~a živým
143 17| jednobytné skaly~a Tatier štíty nebies do povaly.~A ked byť musí,~
144 15| musel rušať znova na vrch Néboh,~čuť Hospodina prípoveď.~
145 19| súril už;~no mám ho aspoň na nedele:~raz v týždni blažený som
146 13| trstina;~tá aspoň, keďže nemôž’ v boj,~tá aspoň, keď ju
147 17| sedí jadierce pri jadre~a nepovŕha nikdy stredivom,~ni stredivo
148 17| zachovajme vždycky rázy.~Nerecte: že sú maličkosti,~o ktorých
149 17| 17.~Jak vrchov našich nerozborné zrázy,~tak tvrdé zachovajme
150 18| Koho dar nezvedie, hrozba neskloní:~tomu moja pieseň slávou
151 16| ubieha, čas sejby ducha,~nám nevoľno však k dielu otcov v stráň;~
152 19| hrudi nájdeš iba skalu.~Ja nezachytil som ho cele,~len odrobinku . . .
153 18| vysoko -~by nikdy nikde nezostarla ~
154 18| 18.~„Koho dar nezvedie, hrozba neskloní:~tomu moja
155 14| vo večných či elégiách~neželel bys’ s Tibullom! ? ~
156 14| škoda, velká škoda,~že nežiješ, Juvenale!~Keď však tam
157 15| k zemi Kanaánu,~ba ďalej nežli bolo naposled,~a Mojžiša
158 17| zostala, nu, sú to kvádre,~z nichž pozdvihol sa slávny dóm.
159 15| už pólu roztrhanú~má, a niet vodcu, nieto hlásateľa,~
160 15| roztrhanú~má, a niet vodcu, nieto hlásateľa,~čo narazil by
161 18| povzneste vysoko -~by nikdy nikde nezostarla ~
162 17| nikdy stredivom,~ni stredivo ním, hoc je máčny mak:~tým žula
163 19| spustíš vidiny,~zapadneš v nížiny,~i v svojej hrudi nájdeš
164 15| cíčkom z čela~vtom prší, noha mnohú zdvíha ranu;~no suchopárna
165 15| privrátil svoj statok,~nutkajúc: Nono, zbieraj, trhaj, zžínaj;~
166 15| pastier privrátil svoj statok,~nutkajúc: Nono, zbieraj, trhaj, zžínaj;~
167 13| potom, jak ju z väzby pustí:~nuž ježí sa a hnevom šustí.~
168 17| Nerecte: že sú maličkosti,~o ktorých súdiť dá sa všelijak~
169 15| zostúpil bol zas,~prinesúc odkaz boží s sebou,~a čistil odpadlíctva
170 15| odkaz boží s sebou,~a čistil odpadlíctva kvas;~vtom avšak povel zaznel
171 19| nezachytil som ho cele,~len odrobinku . . . život súril už;~no
172 17| no v spojení tam všetko ohnivom,~dôsledne sedí jadierce
173 15| štítu skrúžil ihneď Azrael;~on predsa teší sa a raduje:~
174 14| kto zná, kto zná:~miesto ostré šípy metať,~vo večných či
175 16| nám nevoľno však k dielu otcov v stráň;~prieložiť musí
176 16| musí každá vloha, tucha,~a otvorené hrádze dokorán . . .~Sám
177 15| rosa, zlatý kvet,~jak dobrý pastier privrátil svoj statok,~nutkajúc:
178 15| zo sluje~nás vymanil a k pastvám zátišia,~kde voľnosť, výslň,
179 17| keď zvrtnúť naopak~plášť patrilo by medzi pravé cnosti,~a
180 15| My sirote! V kŕdli plach a zmätok,~ďaleko ešte k
181 17| doby sú, keď zvrtnúť naopak~plášť patrilo by medzi pravé cnosti,~
182 15| no suchopárna dial len pnie sa smelá,~a prápor náš už
183 15| sa smelá,~a prápor náš už pólu roztrhanú~má, a niet vodcu,
184 15| Kanaánu.~Trampotíme sa, pot nám cíčkom z čela~vtom prší,
185 13| ju víchor zohýna,~i ešte potom, jak ju z väzby pustí:~nuž
186 17| a Tatier štíty nebies do povaly.~A ked byť musí,~že zdrvia
187 15| odpadlíctva kvas;~vtom avšak povel zaznel druhý raz,~jak hrany
188 15| hotuje . . .~No zaznel vyšší povelenia hlas:~i musel hor’ na Sinaj —~
189 18| široko;~narazte hlboko,~povzneste vysoko -~by nikdy nikde
190 17| nu, sú to kvádre,~z nichž pozdvihol sa slávny dóm.
191 15| môž’ zrieť na zveľatok,~i poznal, boh jak s ľudom jeho mieni;~
192 15| čo narazil by smeru ku poznaniu.~Hej, i my mali svojho Mojžiša,~
193 15| Hoj, ktorým srdce tuchou pracuje~a máte neba dar: ó, sypte
194 15| dial len pnie sa smelá,~a prápor náš už pólu roztrhanú~má,
195 15| musel hor’ na Sinaj —~Stiaď, pravda, zostúpil bol zas,~prinesúc
196 17| naopak~plášť patrilo by medzi pravé cnosti,~a miesta sú, kde
197 15| skrúžil ihneď Azrael;~on predsa teší sa a raduje:~bo aspoň
198 13| mala,~tož iste by rev jeho prekričala:~„Vbok, víchre, abo stoj! . : .” ~
199 17| dôsledne sedí jadierce pri jadre~a nepovŕha nikdy stredivom,~
200 15| prúdom haste ducha smäd,~až … príde Jozue!~ ~
201 16| však k dielu otcov v stráň;~prieložiť musí každá vloha, tucha,~
202 15| raz,~jak hrany kviľ v púšť priletel:~i musel rušať znova na
203 15| pravda, zostúpil bol zas,~prinesúc odkaz boží s sebou,~a čistil
204 15| vrch Néboh,~čuť Hospodina prípoveď.~Kol štítu skrúžil ihneď
205 15| kvet,~jak dobrý pastier privrátil svoj statok,~nutkajúc: Nono,
206 15| ó, sypte mannu~a živým prúdom haste ducha smäd,~až … príde
207 15| pot nám cíčkom z čela~vtom prší, noha mnohú zdvíha ranu;~
208 13| ešte potom, jak ju z väzby pustí:~nuž ježí sa a hnevom šustí.~
209 15| druhý raz,~jak hrany kviľ v púšť priletel:~i musel rušať
210 15| národ kedys’ Izraela~na púšti v ceste k zemi Kanaánu.~
211 14| 14.~Túto spupnosť, túto pýchu~vysmiať, stepať dokonale —~
212 15| Azrael;~on predsa teší sa a raduje:~bo aspoň v diali vidí slávy
213 15| prší, noha mnohú zdvíha ranu;~no suchopárna dial len
214 17| tvrdé zachovajme vždycky rázy.~Nerecte: že sú maličkosti,~
215 13| jazyk mala,~tož iste by rev jeho prekričala:~„Vbok,
216 15| zátišia,~kde voľnosť, výslň, rosa, zlatý kvet,~jak dobrý pastier
217 17| tým žula žulou je, tým rovnak trvá,~či slnko žihá a či
218 14| spustlosť hrozná~v tom vedomí rozdulom,~kebys’ žil, nu, kto zná,
219 15| smelá,~a prápor náš už pólu roztrhanú~má, a niet vodcu, nieto
220 15| v púšť priletel:~i musel rušať znova na vrch Néboh,~čuť
221 16| Sám diabol kukol seje, sadí hložie~ó, nedaj vzrastu,
222 16| otvorené hrádze dokorán . . .~Sám diabol kukol seje, sadí
223 15| zas,~prinesúc odkaz boží s sebou,~a čistil odpadlíctva kvas;~
224 17| všetko ohnivom,~dôsledne sedí jadierce pri jadre~a nepovŕha
225 16| 16.~Čas ubieha, čas sejby ducha,~nám nevoľno však
226 16| dokorán . . .~Sám diabol kukol seje, sadí hložie~ó, nedaj vzrastu,
227 15| povelenia hlas:~i musel hor’ na Sinaj —~Stiaď, pravda, zostúpil
228 15| mieni;~lež my? . . . My sirote! V kŕdli plach a zmätok,~
229 19| svojej hrudi nájdeš iba skalu.~Ja nezachytil som ho cele,~
230 17| stvrdli, vzrástli jednobytné skaly~a Tatier štíty nebies do
231 17| hrdosti …~i žula, hľa, sa skladá zo zrnák,~i žulu tvorí drobotina,
232 15| Hospodina prípoveď.~Kol štítu skrúžil ihneď Azrael;~on predsa
233 17| kvádre,~z nichž pozdvihol sa slávny dóm.
234 18| neskloní:~tomu moja pieseň slávou zazvoní!”~Tú spieval pieseň~
235 15| raduje:~bo aspoň v diali vidí slávy cieľ~a budúcnosti môž’ zrieť
236 17| je, tým rovnak trvá,~či slnko žihá a či durká hrom.~Tak
237 15| čo faraónskych súžieb zo sluje~nás vymanil a k pastvám
238 15| živým prúdom haste ducha smäd,~až … príde Jozue!~ ~
239 15| 15.~Sme ako národ kedys’ Izraela~
240 15| suchopárna dial len pnie sa smelá,~a prápor náš už pólu roztrhanú~
241 15| hlásateľa,~čo narazil by smeru ku poznaniu.~Hej, i my mali
242 17| dnes ufujazdiť, zajtra späť sa vrátiť~bez ujmy mužskej
243 18| duch velikého Karia. ~Ó, spievajte ju široko;~narazte hlboko,~
244 18| pieseň slávou zazvoní!”~Tú spieval pieseň~duch velikého Karia. ~
245 17| tvorí drobotina, mrva;~no v spojení tam všetko ohnivom,~dôsledne
246 17| toho, že by súd bol lichý, sprostý;~že doby sú, keď zvrtnúť
247 14| 14.~Túto spupnosť, túto pýchu~vysmiať, stepať
248 19| verne ideálu!~Bo keď sa spustíš vidiny,~zapadneš v nížiny,~
249 14| Juvenale!~Keď však tam i spustlosť hrozná~v tom vedomí rozdulom,~
250 15| neni, neni. .. ~Hoj, ktorým srdce tuchou pracuje~a máte neba
251 15| dobrý pastier privrátil svoj statok,~nutkajúc: Nono, zbieraj,
252 14| spupnosť, túto pýchu~vysmiať, stepať dokonale —~škoda, škoda,
253 15| i musel hor’ na Sinaj —~Stiaď, pravda, zostúpil bol zas,~
254 13| prekričala:~„Vbok, víchre, abo stoj! . : .” ~
255 16| nevoľno však k dielu otcov v stráň;~prieložiť musí každá vloha,
256 17| nepovŕha nikdy stredivom,~ni stredivo ním, hoc je máčny mak:~tým
257 17| pri jadre~a nepovŕha nikdy stredivom,~ni stredivo ním, hoc je
258 17| žihá a či durká hrom.~Tak stvrdli, vzrástli jednobytné skaly~
259 15| noha mnohú zdvíha ranu;~no suchopárna dial len pnie sa smelá,~
260 17| všelijak~bez toho, že by súd bol lichý, sprostý;~že doby
261 17| sú maličkosti,~o ktorých súdiť dá sa všelijak~bez toho,
262 19| len odrobinku . . . život súril už;~no mám ho aspoň na nedele:~
263 15| Mojžiša,~čo faraónskych súžieb zo sluje~nás vymanil a k
264 15| dobrý pastier privrátil svoj statok,~nutkajúc: Nono,
265 19| zapadneš v nížiny,~i v svojej hrudi nájdeš iba skalu.~
266 15| poznaniu.~Hej, i my mali svojho Mojžiša,~čo faraónskych
267 15| pracuje~a máte neba dar: ó, sypte mannu~a živým prúdom haste
268 17| vzrástli jednobytné skaly~a Tatier štíty nebies do povaly.~
269 15| ihneď Azrael;~on predsa teší sa a raduje:~bo aspoň v
270 14| elégiách~neželel bys’ s Tibullom! ? ~
271 13| chúlostivých duší;~či búra, či tíš: čuší každá, čuší. . .~Ni
272 17| i vtedy zostala, nu, sú to kvádre,~z nichž pozdvihol
273 17| súdiť dá sa všelijak~bez toho, že by súd bol lichý, sprostý;~
274 14| tam i spustlosť hrozná~v tom vedomí rozdulom,~kebys’
275 18| nezvedie, hrozba neskloní:~tomu moja pieseň slávou zazvoní!”~
276 13| šustí.~No keby jazyk mala,~tož iste by rev jeho prekričala:~„
277 15| v ceste k zemi Kanaánu.~Trampotíme sa, pot nám cíčkom z čela~
278 15| nutkajúc: Nono, zbieraj, trhaj, zžínaj;~tak zásoba sa blaha
279 13| každá, čuší. . .~Ni ako trstina;~tá aspoň, keďže nemôž’
280 17| žula žulou je, tým rovnak trvá,~či slnko žihá a či durká
281 18| pieseň slávou zazvoní!”~Tú spieval pieseň~duch velikého
282 16| prieložiť musí každá vloha, tucha,~a otvorené hrádze dokorán . . .~
283 15| neni. .. ~Hoj, ktorým srdce tuchou pracuje~a máte neba dar:
284 17| skladá zo zrnák,~i žulu tvorí drobotina, mrva;~no v spojení
285 17| našich nerozborné zrázy,~tak tvrdé zachovajme vždycky rázy.~
286 19| ho aspoň na nedele:~raz v týždni blažený som muž!~
287 13| 13.~Ach, mnoho u nás chúlostivých duší;~či
288 16| 16.~Čas ubieha, čas sejby ducha,~nám nevoľno
289 17| kde ľza sa klátiť,~dnes ufujazdiť, zajtra späť sa vrátiť~bez
290 17| zajtra späť sa vrátiť~bez ujmy mužskej na hrdosti …~i žula,
291 13| i ešte potom, jak ju z väzby pustí:~nuž ježí sa a hnevom
292 13| by rev jeho prekričala:~„Vbok, víchre, abo stoj! . : .” ~
293 14| miesto ostré šípy metať,~vo večných či elégiách~neželel bys’
294 14| i spustlosť hrozná~v tom vedomí rozdulom,~kebys’ žil, nu,
295 18| Tú spieval pieseň~duch velikého Karia. ~Ó, spievajte ju
296 14| dokonale —~škoda, škoda, velká škoda,~že nežiješ, Juvenale!~
297 19| 19.~Ó, mládež, drž sa verne ideálu!~Bo keď sa spustíš
298 13| v boj,~tá aspoň, keď ju víchor zohýna,~i ešte potom, jak
299 13| jeho prekričala:~„Vbok, víchre, abo stoj! . : .” ~
300 15| raduje:~bo aspoň v diali vidí slávy cieľ~a budúcnosti
301 19| ideálu!~Bo keď sa spustíš vidiny,~zapadneš v nížiny,~i v
302 16| stráň;~prieložiť musí každá vloha, tucha,~a otvorené hrádze
303 14| miesto ostré šípy metať,~vo večných či elégiách~neželel
304 15| pólu roztrhanú~má, a niet vodcu, nieto hlásateľa,~čo narazil
305 15| a k pastvám zátišia,~kde voľnosť, výslň, rosa, zlatý kvet,~
306 17| ufujazdiť, zajtra späť sa vrátiť~bez ujmy mužskej na hrdosti …~
307 15| i musel rušať znova na vrch Néboh,~čuť Hospodina prípoveď.~
308 17| 17.~Jak vrchov našich nerozborné zrázy,~
309 17| že zdrvia ju na kusy:~i vtedy zostala, nu, sú to kvádre,~
310 15| faraónskych súžieb zo sluje~nás vymanil a k pastvám zátišia,~kde
311 15| pastvám zátišia,~kde voľnosť, výslň, rosa, zlatý kvet,~jak dobrý
312 14| Túto spupnosť, túto pýchu~vysmiať, stepať dokonale —~škoda,
313 18| narazte hlboko,~povzneste vysoko -~by nikdy nikde nezostarla ~
314 15| blaha hotuje . . .~No zaznel vyšší povelenia hlas:~i musel
315 17| durká hrom.~Tak stvrdli, vzrástli jednobytné skaly~a Tatier
316 16| seje, sadí hložie~ó, nedaj vzrastu, nedaj zdaru, bože!
317 17| maličkosti,~o ktorých súdiť dá sa všelijak~bez toho, že by súd bol
318 17| mrva;~no v spojení tam všetko ohnivom,~dôsledne sedí jadierce
319 17| zrázy,~tak tvrdé zachovajme vždycky rázy.~Nerecte: že sú maličkosti,~
320 17| nerozborné zrázy,~tak tvrdé zachovajme vždycky rázy.~Nerecte: že
321 17| klátiť,~dnes ufujazdiť, zajtra späť sa vrátiť~bez ujmy
322 19| Bo keď sa spustíš vidiny,~zapadneš v nížiny,~i v svojej hrudi
323 15| Stiaď, pravda, zostúpil bol zas,~prinesúc odkaz boží s sebou,~
324 15| zbieraj, trhaj, zžínaj;~tak zásoba sa blaha hotuje . . .~No
325 15| nás vymanil a k pastvám zátišia,~kde voľnosť, výslň, rosa,
326 18| tomu moja pieseň slávou zazvoní!”~Tú spieval pieseň~duch
327 15| statok,~nutkajúc: Nono, zbieraj, trhaj, zžínaj;~tak zásoba
328 16| ó, nedaj vzrastu, nedaj zdaru, bože!
329 17| povaly.~A ked byť musí,~že zdrvia ju na kusy:~i vtedy zostala,
330 15| čela~vtom prší, noha mnohú zdvíha ranu;~no suchopárna dial
331 15| kde voľnosť, výslň, rosa, zlatý kvet,~jak dobrý pastier
332 15| sirote! V kŕdli plach a zmätok,~ďaleko ešte k zemi Kanaánu,~
333 15| priletel:~i musel rušať znova na vrch Néboh,~čuť Hospodina
334 13| tá aspoň, keď ju víchor zohýna,~i ešte potom, jak ju z
335 17| zdrvia ju na kusy:~i vtedy zostala, nu, sú to kvádre,~z nichž
336 15| na Sinaj —~Stiaď, pravda, zostúpil bol zas,~prinesúc odkaz
337 17| vrchov našich nerozborné zrázy,~tak tvrdé zachovajme vždycky
338 15| slávy cieľ~a budúcnosti môž’ zrieť na zveľatok,~i poznal, boh
339 17| žula, hľa, sa skladá zo zrnák,~i žulu tvorí drobotina,
340 15| budúcnosti môž’ zrieť na zveľatok,~i poznal, boh jak s ľudom
341 17| sprostý;~že doby sú, keď zvrtnúť naopak~plášť patrilo by
342 15| nutkajúc: Nono, zbieraj, trhaj, zžínaj;~tak zásoba sa blaha hotuje . . .~
343 14| zná, kto zná:~miesto ostré šípy metať,~vo večných či elégiách~
344 18| Karia. ~Ó, spievajte ju široko;~narazte hlboko,~povzneste
345 15| Hospodina prípoveď.~Kol štítu skrúžil ihneď Azrael;~on
346 17| jednobytné skaly~a Tatier štíty nebies do povaly.~A ked
347 13| pustí:~nuž ježí sa a hnevom šustí.~No keby jazyk mala,~tož
348 17| tým rovnak trvá,~či slnko žihá a či durká hrom.~Tak stvrdli,
349 14| vedomí rozdulom,~kebys’ žil, nu, kto zná, kto zná:~miesto
350 19| cele,~len odrobinku . . . život súril už;~no mám ho aspoň
351 15| neba dar: ó, sypte mannu~a živým prúdom haste ducha smäd,~
352 17| hoc je máčny mak:~tým žula žulou je, tým rovnak trvá,~či
353 17| hľa, sa skladá zo zrnák,~i žulu tvorí drobotina, mrva;~no
|