Son.

 1 1 |     anjel-pestiteľ;~alebo o tej, čo sa s duchom spári~veštca
 2 2 |         je čas:~o krvi, zo srdca čo šprihnúc v dlane,~kamkoľvek
 3 2 |       kúzli klas; ~o krvi, v tmu čo vnáša slnka jas,~sťa olej
 4 2 |         nebezpeč je…~Lež o krvi, čo vybúšila v hnev,~i zúri-búri,
 5 3 |          či morská choboť, loďka čo jak vratká~za útočište?…
 6 5 |                                5~Čo krvi stečie takto prívalom,~
 7 5 |   odčinom bied, bremien odvalom!~Čo ducha, budúcna v ňomž svit
 8 5 |          v srdcelomnom bolestení~čo prelejú sĺz biedne matere,~
 9 6 |         blud ten! krivé pochopy,~čo ako rohy strkajú a kolú: -~
10 6 |     Bojuj, vraj, ich na strane!…~Čo si ty Mars, čo krvavé rád
11 6 |          strane!…~Čo si ty Mars, čo krvavé rád skutky?~Baal?
12 8 |       zažíha bár pekla plamene? ~Čo mrav tvoj stojí, plň vied,
13 8 |         potom ako divé zviera?~A čo si veniec pripravíš hen
14 9 |      pohanoch! zle sa vyhováraš:~čo Tatár, Vandal raz, Hun,
15 10|      riadnou;~ináč je otrok len, čo rukou kradnou~tak seba,
16 11| samozvanče, pošlú z Tvorca ruky!~Čo vývin na nej, priostril
17 11|         zem nech vlasatica spáli~čo brloh tvoj i s tvojou nákazou,~
18 12|             12~- Ach, srdce moje čo už prenieslo~osudných úderov
19 13|  zosurovenie, zdivočenie mravov?~Čo ľudstvo zviedlo s ducha
20 14|          ona panovačnosť nadutá,~čo pancier odela a čihá v zbroji;~
21 14|   pancier odela a čihá v zbroji;~čo na obzore ako mračno stojí,~
22 15|        sitna brána;~a trosky sú, čo na brah vydáva… ~Púšť roztiahla
23 16|        mraku vše svolá podstena,~čo doma zbudli, všetkých dohromady.~
24 19|     ktorých každá bolí~viac, než čo osud v zdravie zavätí; ~
25 21|                               21~Čo bude, ako bude? len Ty znáš,~
26 21|          záujem!~nad všetko, zem čo smýšľa, prášok náš, ~čo
27 21|          čo smýšľa, prášok náš, ~čo na nej my, jej plemä, vystrájame.~
28 22|                  22~Že trest to, čo sa deje, od Teba~za nadužitie
29 26|      časom rozsypať sa na padrť.~Čo dal si sklepeniu skryť,
30 28|         duch sa rovná vode, hore~čo parou stúpa, prší návratom;~
31 29|        29~Cit! - vyčítať mi niet čo svedomiu,~že v tiesni tým
32 29| slavian-duši bytom~dlie dobrota, čo v korci okopitom~sa sdieľa
33 30|          úfa: odzvonené svevoli!~čo popečkovala s jej žitia
34 30|      neboly. ~Vie: vlasť je mať, čo krajec s láskou podá~každému
35 31|      vdovou,~sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou~oporou v hrobe