Son.

 1 6 |      vraj, ich na strane!…~Čo si ty Mars, čo krvavé rád skutky?~
 2 8 |      Ó, ľudstvo! ľudstvo! tak si vzdialené~nebolo nikdy od
 3 8 |   potom ako divé zviera?~A čo si veniec pripravíš hen z hviezd,~
 4 8 |       poroku, že dnes i včera~si v zlovesť spotvorilo blahovesť! ~
 5 9 |     pokore, bázni leda táraš,~si ošemetník pred Bohom i tam! ~
 6 9 |     Bohom i tam! ~Že vyslanec si svetla? Za misie!~prírody
 7 11|                11~Ba pošpatil si iba krásnu zem~tú, samozvanče,
 8 11|       vývin na nej, priostril si v muky,~v nástroje zhuby
 9 13|      len pre neho;~ba končiny si svojí všehomíra,~kams’ v
10 17|                     17~Ó, kde si, šlachtic srdca, gavalier,~’
11 17|     prekážky:~tá s víťazstvom si pripne slávy kríla~a v priepasť
12 19|  pamäti? ~I k srdcu pripustia si naučenie,~že nad paloš jest
13 20| dôpust by Bohu chválu vzdal, ~si istý súc: že železa i krvi~
14 21|       preds’ červom, voľnosti si udrel znamä,~trvalé pokiaľ?
15 23|       sieťou,~zkaď zámer svoj si v reťaz rozvil svetov…~Meriame
16 26|  rozsypať sa na padrť.~Čo dal si sklepeniu skryť, jeho čelu,~
17 27|    Veď hrozné i len pomyslieť si, juj! ~od čoho naveky ho
18 28|       mysľou vysoký,~ty mýlil si sa, podráždením chorý:~Vraj,
19 29|      štít;~sťa pozostatky ctí si kosti predkov -~Nemusím