Son.

 1 7 |                            7~Že dožili sme, ach, ten rozvrat!
 2 7 |    zajarmení v trýzne spräž!~Že octli sme sa sveta vo špitáli,~
 3 7 | pompu rozvoja kol za padeš! ~Že, starci, prv sme hlavy nesklonili,~
 4 8 |      hviezd,~neujdeš poroku, že dnes i včera~si v zlovesť
 5 9 | ošemetník pred Bohom i tam! ~Že vyslanec si svetla? Za misie!~
 6 10|       tys’ pánom prírody?~ty že máš právo rozhodovať nad
 7 14|       tá, dušiaca sa spupne, že sa bojí~len Boha!… Ale zato
 8 19| srdcu pripustia si naučenie,~že nad paloš jest nástroj hotovší,~
 9 19|   nímž za zdarom zdar ženie;~že človek nie hmyz pod šľap
10 19|   nie hmyz pod šľap podošví;~že niet cti v bitke, jak krv
11 20|  chválu vzdal, ~si istý súc: že železa i krvi~ohromnú nošu
12 21|      mysli krehkej uvažujem,~že bola by to decka samopaš: ~
13 22|                           22~Že trest to, čo sa deje, od
14 25|    praskly sväzky~i pokrvné, že trnie, ha! ni prút:~prút
15 26|           26~Preds’ nemožno! že bytosť veľkých čŕt~v ňom
16 29| vyčítať mi niet čo svedomiu,~že v tiesni tým mi zvrelo vnútro