1-nami | nanaj-spoku | spor-zne
Son.
1 1 | 1~Spev o krvi: ký divý pomysel!? -~
2 10| 10~- Nuž, človeče, tys’ pánom
3 11| 11~Ba pošpatil si iba krásnu
4 12| 12~- Ach, srdce moje čo už
5 13| 13~Kto zapríčinil tento úpadok,~
6 14| 14~To ona panovačnosť nadutá,~
7 15| 15~I hučí válka - Ako krútňava~
8 16| 16~Včuľ po mraku vše svolá
9 17| 17~Ó, kde si, šlachtic srdca,
10 18| 18~- A keď sa toto peklo vyvzteká,~
11 19| 19~A či tie hekatomby obetí,~
12 2 | 2~Nie o tej plodnej spievať
13 20| 20~Veď keby, keby! - Vďačne
14 21| 21~Čo bude, ako bude? len Ty
15 22| 22~Že trest to, čo sa deje,
16 23| 23~Ó, vysoko dlieš, Pane! nad
17 24| 24~A predsa - dovoľ, Bože! -
18 25| 25~Či zázrak telom ten sa rozpadne~
19 26| 26~Preds’ nemožno! že bytosť
20 27| 27~Pomiluj, Bože, Bože pomiluj!…~
21 28| 28~(Nie, Puškine môj, mysľou
22 29| 29~Cit! - vyčítať mi niet čo
23 3 | 3~Nad zemou v letku utkvel
24 30| 30~Či moja Slovač, kŕdeľ sokolí,~
25 31| 31~- Ó, vráť sa skoro, mieru
26 32| 32~Nuž, iďte s Bohom, piesne
27 4 | 4~A národ oboril sa na národ~
28 5 | 5~Čo krvi stečie takto prívalom,~
29 6 | 6~Hrôz všetkých odstavené
30 7 | 7~Že dožili sme, ach, ten
31 8 | 8~Ó, ľudstvo! ľudstvo! tak
32 9 | 9~Kresťanstvo tvoje - lož
33 13| všetkých dosť šírošíra,~chce, aby strela sa len pre neho;~
34 1 | ký divý pomysel!? -~A o akej? - ak o tej, ktorá žiari~
35 4 | totej ukrutenstva,~nímž ani tiger dravšie nezúri,~zapadá
36 1 | zabronel, ~keď v snách ho láska anjel-pestiteľ;~alebo o tej, čo sa s duchom
37 4 | kde bleskom kmitla hrozná Astarot.~A jak v žne postať zbožia
38 11| hladu len, nie pre slasť z azúrov;~alebo zem nech vlasatica
39 10| srdečná! Och zmätok umov!~I azúrove čistí duchovia~pohŕdli naraz
40 6 | Mars, čo krvavé rád skutky?~Baal? Jahve? - Neslýchane trúfané:~
41 13| ducha veličavou~vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok, ~z pŕs
42 28| priestore,~zhŕdajúc lieňou v bahne stojatom…~Nuž, vyschnúť
43 24| a tie neskoja ~ni noci, balzam ich, snov povoja;~krváca
44 10| slova;~šli v smes… Nuž, v barbarstva noc, v cmiter rumov~ťa,
45 29| vnútro citom;~som patriota, bárs som Slavian pritom!~Nežiadam
46 9 | službe háraš:~hej, o pokore, bázni leda táraš,~si ošemetník
47 24| Slavianstvo vyjde? loď jak statná, bdelá?~To bych rád znal: ó, odcloň
48 4 | národ~s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.~Kres spráskal
49 24| ochraňovateľa?~hu! vidím, zašlo bezdna na pokraj…~Viem, hrešilo,
50 15| trepe jak by leviatana,~a v bezdný hrtan s chvatom strháva, ~
51 23| je slepcom preds’: - hja, bezočivý hosť -~Tak svetlom zavraciaš
52 18| z nástrahy zrodí-li sa bezpeka, ~a pravda sadne za stôl
53 19| krvi v splave po údolí;~ten bezpočet rán, z ktorých každá bolí~
54 9 | cvične núkaš začrieť do biblie:~krvavé vážiť - evanjelium!… ~
55 11| zhuby skul jej diadém; ~bič zo síl splietol, harmonický
56 5 | bolestení~čo prelejú sĺz biedne matere,~predčasné vdovy,
57 17| soku bratsky mäkkú,~vztýč biely prápor rudú na paseku!…~
58 19| šľap podošví;~že niet cti v bitke, jak krv vodou nenie: -~
59 14| jahnence ľud ženie pochabý~na bitúnok -; svet šatí do pohromy,~
60 7 | hrôzou sa rovy zaclonili -~blahoslavení všetci zosnulí! ~
61 8 | si v zlovesť spotvorilo blahovesť! ~
62 32| kútov;~ku srdciam iďte s blankou rozvinutou:~nech čítajú
63 4 | vzduch, rvú vlny vôd, ~kde bleskom kmitla hrozná Astarot.~A
64 23| aj ducha zreteľ,~na uzol blesku, vidmo, dúhy most,~by v
65 14| Desatore: “Nezabi!”~lež smelo blesky mece, húka hromy;~sťa jahnence
66 8 | nikdy od príkazu Krista:~Bližného miluj ako seba! zčista~a
67 29| korci okopitom~sa sdieľa s bližným z domu do domu… ~I Slovák
68 6 | zohavená sinie Europy… ~A ešte blud ten! krivé pochopy,~čo ako
69 32| ťažko-tvrdo,~i ranený som, v srdce bodnutý -~Raz aspoň chcel bych,
70 14| sa spupne, že sa bojí~len Boha!… Ale zato nehúta, ~nerozvažuje
71 17| ten najslávnejší sveta bohatier.~Pravicu podaj soku bratsky
72 20| i zloby;~ba za dôpust by Bohu chválu vzdal, ~si istý súc:
73 30| nepohoda:~to posilou jej v boji! útechou… ~
74 14| dušiaca sa spupne, že sa bojí~len Boha!… Ale zato nehúta, ~
75 32| čítajú vás oči slzavé… ~Ja bojoval tiež vnútri ťažko-tvrdo,~
76 6 | zmutky-chúťky,~zvú v spor svoj: - Bojuj, vraj, ich na strane!…~Čo
77 7 | jeho zrazu, nájduc - žiaľ i~bôľ! - pompu rozvoja kol za
78 21| mysli krehkej uvažujem,~že bola by to decka samopaš: ~bo
79 5 | A nad tým v srdcelomnom bolestení~čo prelejú sĺz biedne matere,~
80 19| bezpočet rán, z ktorých každá bolí~viac, než čo osud v zdravie
81 6 | studnice žiaľu, jazvy kľovúc bôľu;~tvár zohavená sinie Europy… ~
82 31| radosť, ó!~za zdatnosť v borbe - práce na postati…~Ó, príď,
83 17| zavelieť tým sborom v borby prieku?~Či múdrosť sobrals’
84 5 | čmudy,~pohasne navždy s božským zápalom! ~A nad tým v srdcelomnom
85 15| brána;~a trosky sú, čo na brah vydáva… ~Púšť roztiahla
86 3 | spáse vrátka~kde? rokľa v bralách, zápač pralesa~či morská
87 15| vždy tlamu dokorán ni sitna brána;~a trosky sú, čo na brah
88 23| jak by uzavretou~zdúpneme bránou, v hrudi popol vznetov,~
89 8 | pravda, cesta istá:~keď bratu brat zmar stonásobne chystá,~
90 16| neboliacou ostatných:~veď s bratom tiahol on tiež s mysľou
91 17| bohatier.~Pravicu podaj soku bratsky mäkkú,~vztýč biely prápor
92 26| v streku na olovo~z rúk bratských… aspoň pre ňu nevstupuj~
93 31| na postati…~Ó, príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo! ~
94 8 | pravda, cesta istá:~keď bratu brat zmar stonásobne chystá,~
95 32| Och, prac sa kams’ za pólu brdo,~redikaj znad nás, mračno
96 5 | rušňom-dvíhalom, ~byť odčinom bied, bremien odvalom!~Čo ducha, budúcna
97 11| nech vlasatica spáli~čo brloh tvoj i s tvojou nákazou,~
98 4 | šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod… ~Tak vo víchrici totej
99 22| nich ešte túhy~drgľujú - broj prv, teraz v práci zbroj -:~
100 18| pravda sadne za stôl odveká?~Bude-li právo všetkých právom? chleba~
101 17| kvete muž, rec: ‘dosť!’ - i budeš ver’ ~ten najslávnejší sveta
102 5 | budúcna v ňomž svit sa budí,~v nič rozplynie sa s bojišťa
103 5 | bremien odvalom!~Čo ducha, budúcna v ňomž svit sa budí,~v nič
104 24| dovoľ nazrieť v tmaň mi budúcnosti:~jak z toho strašného vĺn
105 26| mrhač-spustlec, bolo samý buj;~však pre krv, Bože, v streku
106 30| ju robia macochou;~však s búrkou prejde i tá nepohoda:~to
107 32| zdĺhave~bojišťa stony, nárky z bydlíšť kútov;~ku srdciam iďte s
108 26| bytosť veľkých čŕt~v ňom bol bys’ poslal na svet bez účelu:~
109 28| stiecť-sliať v ruskom mori~tie naše bystré slavian-potoky, ~alebo ono -
110 5 | slynúť rušňom-dvíhalom, ~byť odčinom bied, bremien odvalom!~
111 28| má osve ich, vždy čerstvé bytia vzory;~no trvá aj ich poťah
112 29| tvrdil! - V slavian-duši bytom~dlie dobrota, čo v korci
113 26| 26~Preds’ nemožno! že bytosť veľkých čŕt~v ňom bol bys’
114 26| družinou, hlad, smrť; ~a časom rozsypať sa na padrť.~Čo
115 1 | duchom spári~veštca v zápal čela na oltári:~tak nech by spev,
116 27| vzrásť, zrieť… a zlatým čelom~sa nebies tkne… Buď, ó!
117 26| si sklepeniu skryť, jeho čelu,~raz musí slncom vzísť!
118 26| iným tôniť - obťažiť zem celú~sťa Himalaj, mráz družinou,
119 12| tu zas kríž ten sveta!… Čerieslo ~tak nezakrojí v pôdu v
120 28| sporí:~má osve ich, vždy čerstvé bytia vzory;~no trvá aj
121 21| milosť nanajvýš! -~preds’ červom, voľnosti si udrel znamä,~
122 8 | stvrdené smrťou, pravda, cesta istá:~keď bratu brat zmar
123 17| rozpustilá,~súc odhodené s cesty prekážky:~tá s víťazstvom
124 12| útechu -:~Vzdelanstvo - cha-cha-cha! - jak ľudožrút!… ~
125 13| všetkých dosť šírošíra,~chce, aby strela sa len pre neho;~
126 32| srdce bodnutý -~Raz aspoň chcel bych, pozrieť na rod hrdo:~
127 18| Bude-li právo všetkých právom? chleba~hoj všetkým? Nebude pút?
128 2 | denné na svitanie:~a takto chlebom-svetom živý nas, ~a vtedy štíti
129 19| zásluh století;~tie škody na chlebovom ľudstva poli,~plen… všetko
130 23| svetov…~Meriame výšku orly, chmárami, ~hviezd sídlami; však dostup
131 4 | života radosť smrtnej do chmúry,~v prach purpur všeľudského
132 3 | zápač pralesa~či morská choboť, loďka čo jak vratká~za
133 28| mýlil si sa, podráždením chorý:~Vraj, musejú sa stiecť-sliať
134 31| buď nám zdravím, veselím i chovou,~v snažení ostňom, kovom
135 9 | oltárom lezieš, utieknuc sa v chrám;~však modlu na srdci, v
136 27| hnija~na cudzie lány, po čom chudá sloja~ich tak mrie, rozďavujúc
137 20| zloby;~ba za dôpust by Bohu chválu vzdal, ~si istý súc: že
138 15| leviatana,~a v bezdný hrtan s chvatom strháva, ~požiera, nenásytná,
139 8 | bratu brat zmar stonásobne chystá,~preň zažíha bár pekla plamene? ~
140 2 | šprihnúc v dlane,~kamkoľvek čiahne, tvorí požehnane,~i z mŕtvej
141 20| lepší kto? kto prvý,~kde cieľ…? - Ach, kiež to palmou
142 23| nami~s osnovou pomyslov, s ciest tajných sieťou,~zkaď zámer
143 14| nadutá,~čo pancier odela a čihá v zbroji;~čo na obzore ako
144 17| sobrals’ striebristého veku,~čis’ v kvete muž, rec: ‘dosť!’ -
145 10| Och zmätok umov!~I azúrove čistí duchovia~pohŕdli naraz veľkolepou
146 22| hore hviezdne pole:~mne čisto svieti Tvoja veleba, ~bez
147 32| blankou rozvinutou:~nech čítajú vás oči slzavé… ~Ja bojoval
148 29| tiesni tým mi zvrelo vnútro citom;~som patriota, bárs som
149 12| struny prepiate, sa skúbly city~v ňom; temer sa mi samo
150 25| telom ten sa rozpadne~na články, osobou z nichž pozostáva?~
151 4 | zapadá nie svlek: výkvet človečenstva,~života radosť smrtnej do
152 19| za zdarom zdar ženie;~že človek nie hmyz pod šľap podošví;~
153 18| Česť bude práci, tvári človeka? ~Ten kúpeľ krvi splynie
154 10| Nuž, v barbarstva noc, v cmiter rumov~ťa, človeče, ta vracia
155 5 | rozplynie sa s bojišťa tam čmudy,~pohasne navždy s božským
156 22| bez našskej vrásky hnevu, cnenia šmúhy…~Ak pozeráš tak na
157 21| krátkym umom dlho pozorujem,~čnie nedostižne ľudský nad záujem!~
158 27| len pomyslieť si, juj! ~od čoho naveky ho zavaruj! -:~by
159 5 | novým flórom kadere -~A čože ľudstva rozplakaný génij?~
160 1 | v dievčej tvári,~či jejž crk u decka v smev zabronel, ~
161 4 | v cveng šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod… ~Tak vo víchrici
162 26| nemožno! že bytosť veľkých čŕt~v ňom bol bys’ poslal na
163 19| pod šľap podošví;~že niet cti v bitke, jak krv vodou nenie: -~
164 29| Tatry štít;~sťa pozostatky ctí si kosti predkov -~Nemusím
165 25| obhajcom? trafí, v čom tkvie ctnosť, česť, sláva?~orlicou žalmistovou
166 20| navždy šmaril s pliec;~nebude cudzej sláve za ostrvy;~sám svoj
167 27| len hŕbou bolo hnija~na cudzie lány, po čom chudá sloja~
168 6 | ako rohy strkajú a kolú: -~Čuls’, Bože? Tvoju spokúšali
169 16| vetchej vlády;~u nôh mu čupí žena, starena, ~sťa kvočka,
170 4 | radom váľajú sa telá;~v cveng šabieľ špľachce čŕstvej
171 9 | na grunt tvojich dúm,~ich cvične núkaš začrieť do biblie:~
172 22| zbroj -:~Len tríbenie - cvik - vývoj ľudstva púhy,~až
173 26| rozsypať sa na padrť.~Čo dal si sklepeniu skryť, jeho
174 27| Tvojich semeno;~len vzísť mu dať, vzrásť, zrieť… a zlatým
175 8 | umien perá,~keď vášňam sa dáš zaslepiť a viesť,~i pášeš
176 21| bo nač Ty ako zdržovateľ dbáš,~jak krátkym umom dlho pozorujem,~
177 16| nim, muka zrosená. ~Len dcéra umkla v sad, i s inou strelou~
178 30| krajec s láskou podá~každému decku, prázdna vrtochov;~len,
179 22| 22~Že trest to, čo sa deje, od Teba~za nadužitie slobodnej
180 4 | spráskal pušiek, zahrmely delá:~zem stene, piští vzduch,
181 3 | utkvel na krielach~posupný démon, v pravej hlaveň vojny,~
182 2 | kahane -~duševným zrakom denné na svitanie:~a takto chlebom-svetom
183 5 | predčasné vdovy, siroty! mrk denný~im oviv novým flórom kadere -~
184 14| veľa vo svedomí~o prísnom v Desatore: “Nezabi!”~lež smelo blesky
185 9 | svetla? Za misie!~prírody deťom odurmaniť um~a s vierou
186 11| nástroje zhuby skul jej diadém; ~bič zo síl splietol, harmonický
187 3 | údoch mrazný strach. ~Kam dieť sa, Bože!? (zúpel), k spáse
188 1 | sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári,~či jejž crk u decka
189 7 | potoky sa nevinná krv valí!~divadla toho divákmi sa stali,~ba
190 7 | nevinná krv valí!~divadla toho divákmi sa stali,~ba účastníkmi
191 8 | viesť,~i pášeš potom ako divé zviera?~A čo si veniec pripravíš
192 1 | dúškom znel! ~Ó, krv je vlaha divotvorná! - Skrytá,~jak vzácny mušt,
193 15| ružové;~vzdor, nárek, kliatba divou harmóniou~preletá nad ňou
194 1 | 1~Spev o krvi: ký divý pomysel!? -~A o akej? -
195 2 | zo srdca čo šprihnúc v dlane,~kamkoľvek čiahne, tvorí
196 10| naraz veľkolepou dumou~u dlátka, farieb, zvukov, u slova;~
197 12| prenieslo~osudných úderov v tom dlhom žití!~Jak struny prepiate,
198 29| V slavian-duši bytom~dlie dobrota, čo v korci okopitom~
199 23| 23~Ó, vysoko dlieš, Pane! nad nami~s osnovou
200 20| šťastnej, zlatej doby,~bez dneška rmutu, nerestí i zloby;~
201 13| zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok. ~Hej, ono krivdí, hnetie,
202 27| kolenačky prosí duša moja~dňom-nocou, žertva muky, nepokoja -~
203 17| prv sila~s tou odporu boj dobiť preťažký:~až vahadiel zhrá
204 32| krvavé!~odvité so srdca mi dobou krutou,~listiny s kresbou
205 29| slavian-duši bytom~dlie dobrota, čo v korci okopitom~sa
206 31| vodcovstvo,~veď k cieľom, plným dobrých predsavzatí:~to bude triumf!
207 20| vojsť, šťastnej, zlatej doby,~bez dneška rmutu, nerestí
208 16| čo doma zbudli, všetkých dohromady.~Prah ňaňo zaujal, kmeť
209 32| krutou,~listiny s kresbou dojmov, odblesknutou~pri požiarovej
210 15| ľudské mania,~vždy tlamu dokorán ni sitna brána;~a trosky
211 22| ako v mája kráse luh tu dole,~za jasnej noci hore hviezdne
212 16| mraku vše svolá podstena,~čo doma zbudli, všetkých dohromady.~
213 23| nás, Otče svetiel,~hneď domýšľavosť, hnedky všetečnosť… ~
214 20| nerestí i zloby;~ba za dôpust by Bohu chválu vzdal, ~si
215 4 | prach purpur všeľudského dôstojenstva,~v sutiny jasný palác kultúry!… ~
216 23| chmárami, ~hviezd sídlami; však dostup neznámy:~pred nekonečnom
217 32| odplatou za strasť toľkých dotknutí;~to ždám… Och, prac sa kams’
218 9 | vposled opantať im šije -~Oj, dovidia včuľ na grunt tvojich dúm,~
219 7 | 7~Že dožili sme, ach, ten rozvrat! rež,~
220 21| prísluha slncu vo svetovej dráme;~nám ale - zvláštna milosť
221 4 | ukrutenstva,~nímž ani tiger dravšie nezúri,~zapadá nie svlek:
222 22| zverské to v nich ešte túhy~drgľujú - broj prv, teraz v práci
223 27| cieľom,~zúrodniac, zšľachtiac drsné plemeno,~dosť! - zaháj ho,
224 20| snaživec i poctivec,~pobeží s druhmi: lepší kto? kto prvý,~kde
225 26| zem celú~sťa Himalaj, mráz družinou, hlad, smrť; ~a časom rozsypať
226 14| visí ako pokuta,~opätok drzý, držiac na pokoji;~tá, dušiaca
227 14| ako pokuta,~opätok drzý, držiac na pokoji;~tá, dušiaca sa
228 1 | anjel-pestiteľ;~alebo o tej, čo sa s duchom spári~veštca v zápal čela
229 10| zmätok umov!~I azúrove čistí duchovia~pohŕdli naraz veľkolepou
230 23| na uzol blesku, vidmo, dúhy most,~by v Tvoju šľapaj,
231 10| pohŕdli naraz veľkolepou dumou~u dlátka, farieb, zvukov,
232 27| pomiluj!…~Ťa kolenačky prosí duša moja~dňom-nocou, žertva
233 2 | vzplanúc - kahan pri kahane -~duševným zrakom denné na svitanie:~
234 14| drzý, držiac na pokoji;~tá, dušiaca sa spupne, že sa bojí~len
235 1 | nech by spev, nech plným dúškom znel! ~Ó, krv je vlaha divotvorná! -
236 13| krvižíznivec s večnou záhou žhavou?~Ech, sebectvo! to! - a niet,
237 6 | bôľu;~tvár zohavená sinie Europy… ~A ešte blud ten! krivé
238 9 | do biblie:~krvavé vážiť - evanjelium!… ~
239 31| kovom v rameni! ~Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny~zdus!
240 9 | Kresťanstvo tvoje - lož je, faloš, mam!~Mlč o pohanoch! zle
241 10| veľkolepou dumou~u dlátka, farieb, zvukov, u slova;~šli v
242 5 | mrk denný~im oviv novým flórom kadere -~A čože ľudstva
243 6 | príchlopy;~od pólu hajno fúrij tiahne k pólu,~studnice
244 17| kde si, šlachtic srdca, gavalier,~’stoj!’ zavelieť tým sborom
245 5 | čože ľudstva rozplakaný génij?~ten do večnej sa tône uberie! ~
246 25| pozostáva?~do prachu sfrkne Goliáta hlava?…~A či sa zviecha,
247 9 | šije -~Oj, dovidia včuľ na grunt tvojich dúm,~ich cvične
248 15| Ako krútňava~sa vrtí, gúľa-váľa, rozohnaná,~plutvami trepe
249 25| sväzky~i pokrvné, že trnie, ha! ni prút:~prút v protest…
250 6 | odstavené príchlopy;~od pólu hajno fúrij tiahne k pólu,~studnice
251 9 | modlu na srdci, v jej službe háraš:~hej, o pokore, bázni leda
252 11| diadém; ~bič zo síl splietol, harmonický snem~jej hlasov schlpil
253 15| vzdor, nárek, kliatba divou harmóniou~preletá nad ňou pozdĺž,
254 19| 19~A či tie hekatomby obetí,~tie rieky krvi v
255 8 | A čo si veniec pripravíš hen z hviezd,~neujdeš poroku,
256 26| tôniť - obťažiť zem celú~sťa Himalaj, mráz družinou, hlad, smrť; ~
257 15| Pred spravodlivou kto raz históriou,~kto pred Bohom to všetko
258 23| vzletel,~je slepcom preds’: - hja, bezočivý hosť -~Tak svetlom
259 9 | Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,~sa v majstra
260 26| Himalaj, mráz družinou, hlad, smrť; ~a časom rozsypať
261 16| každé zosŕka, jak k hviezdam hľadí -~V kuchynke nevesta; priam
262 11| napozatým králi,~vrah z hladu len, nie pre slasť z azúrov;~
263 11| splietol, harmonický snem~jej hlasov schlpil na svár mrchazvuký:~
264 25| do prachu sfrkne Goliáta hlava?…~A či sa zviecha, vzchopí
265 3 | posupný démon, v pravej hlaveň vojny,~z nejž, zmáchav ňou,
266 7 | padeš! ~Že, starci, prv sme hlavy nesklonili,~než v skazy
267 28| vzory;~no trvá aj ich poťah hlboký… ~Ja myslím: duch sa rovná
268 15| strháva, ~požiera, nenásytná, hltavá,~tak ľudské životy jak ľudské
269 32| neba záplave, ~v striel hluku, prerúvanom zdĺhave~bojišťa
270 19| zdar ženie;~že človek nie hmyz pod šľap podošví;~že niet
271 23| zavraciaš v nás, Otče svetiel,~hneď domýšľavosť, hnedky všetečnosť… ~
272 23| svetiel,~hneď domýšľavosť, hnedky všetečnosť… ~
273 13| dnešok. ~Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra~svevoľne,
274 2 | Lež o krvi, čo vybúšila v hnev,~i zúri-búri, ohňom páli,
275 22| veleba, ~bez našskej vrásky hnevu, cnenia šmúhy…~Ak pozeráš
276 27| Slavianstvo len hŕbou bolo hnija~na cudzie lány, po čom chudá
277 7 | vtenuli,~na pokoj hoďas hnilý do mohyly!~Ba šťastní, ichž
278 7 | maras vtenuli,~na pokoj hoďas hnilý do mohyly!~Ba šťastní,
279 30| právy,~jej jazyk vyhnala v hôr úval tmavý,~jak by to ľudské
280 23| preds’: - hja, bezočivý hosť -~Tak svetlom zavraciaš
281 7 | mohyly!~Ba šťastní, ichž čas hostí minulý.~kde pred hrôzou
282 19| že nad paloš jest nástroj hotovší,~žľab vybrázdiť, nímž za
283 26| ňom zbudnúť nad pyramíd hrď… ~Či proroctvo má zlyhať
284 10| nad sebou, ten vývodí, ~i hrdina je pravej slobody,~bo s
285 32| chcel bych, pozrieť na rod hrdo:~s odplatou za strasť toľkých
286 22| škole?~Ach, pojem nízky! - hriešna pochleba, ~súc láskou, Tebe
287 31| čo nad synovou~oporou v hrobe kvília zlomení. ~Sceľ jazvy;
288 20| každý národ svoje straty, hroby,~ichž množstvo mu zem Jozafatom
289 14| smelo blesky mece, húka hromy;~sťa jahnence ľud ženie
290 6 | 6~Hrôz všetkých odstavené príchlopy;~
291 14| mračno stojí,~žlč v okáľoch a hrozbu pohnutia; ~nad zemou visí
292 4 | vôd, ~kde bleskom kmitla hrozná Astarot.~A jak v žne postať
293 27| žertva muky, nepokoja -~Veď hrozné i len pomyslieť si, juj! ~
294 7 | čas hostí minulý.~kde pred hrôzou sa rovy zaclonili -~blahoslavení
295 15| by leviatana,~a v bezdný hrtan s chvatom strháva, ~požiera,
296 12| sa vryl mi rozdierave v hruď;~i včuľ už strmie, predstavujúc
297 23| uzavretou~zdúpneme bránou, v hrudi popol vznetov,~a naše smysly
298 5 | leta mohly vyviesť z každej hrudy,~pokroku slynúť rušňom-dvíhalom, ~
299 24| má-li v Tebe ochraňovateľa?~hu! vidím, zašlo bezdna na
300 15| 15~I hučí válka - Ako krútňava~sa
301 31| zlatý…~Pod svoje nás zajm’, húfy, vodcovstvo,~veď k cieľom,
302 14| lež smelo blesky mece, húka hromy;~sťa jahnence ľud
303 9 | vyhováraš:~čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,~sa v majstra
304 16| ramená:~a každé zosŕka, jak k hviezdam hľadí -~V kuchynke nevesta;
305 22| dole,~za jasnej noci hore hviezdne pole:~mne čisto svieti Tvoja
306 11| neskonalý,~ju do zbla vyžhnúc z hviezdnych obrazov!… ~
307 11| 11~Ba pošpatil si iba krásnu zem~tú, samozvanče,
308 13| kams’ v prázdeň vytískajúc iného - ~
309 16| Len dcéra umkla v sad, i s inou strelou~v srdiečku, neboliacou
310 10| rukou kradnou~tak seba, ako iných oškodí ~Och, plytkosť srdečná!
311 26| poslal na svet bez účelu:~len iným tôniť - obťažiť zem celú~
312 8 | zčista~a bez výhrady zplna, iskrenne. ~Nač bolo jeho spásne učenie,~
313 3 | sa splývať v pramenách, ~iskriaci síru, meteorov prach -~Rod
314 8 | stvrdené smrťou, pravda, cesta istá:~keď bratu brat zmar stonásobne
315 20| by Bohu chválu vzdal, ~si istý súc: že železa i krvi~ohromnú
316 14| blesky mece, húka hromy;~sťa jahnence ľud ženie pochabý~na bitúnok -;
317 6 | krvavé rád skutky?~Baal? Jahve? - Neslýchane trúfané:~Tvoj
318 2 | krvi, v tmu čo vnáša slnka jas,~sťa olej vzplanúc - kahan
319 22| mája kráse luh tu dole,~za jasnej noci hore hviezdne pole:~
320 4 | všeľudského dôstojenstva,~v sutiny jasný palác kultúry!… ~
321 3 | nadarmo v svete; všade ľudská jatka:~či tvŕď, či oceán, či nebesa! ~
322 30| popečkovala s jej žitia právy,~jej jazyk vyhnala v hôr úval tmavý,~
323 19| si naučenie,~že nad paloš jest nástroj hotovší,~žľab vybrázdiť,
324 20| hroby,~ichž množstvo mu zem Jozafatom robí;~to všetko povážil
325 27| hrozné i len pomyslieť si, juj! ~od čoho naveky ho zavaruj! -:~
326 5 | denný~im oviv novým flórom kadere -~A čože ľudstva rozplakaný
327 2 | jas,~sťa olej vzplanúc - kahan pri kahane -~duševným zrakom
328 2 | olej vzplanúc - kahan pri kahane -~duševným zrakom denné
329 3 | v údoch mrazný strach. ~Kam dieť sa, Bože!? (zúpel),
330 2 | srdca čo šprihnúc v dlane,~kamkoľvek čiahne, tvorí požehnane,~
331 10| ňou~Prv seba opanuj! skroť kázňou vládnou:~kto pán je nad
332 19| bezpočet rán, z ktorých každá bolí~viac, než čo osud v
333 16| kol vnúčat pnúc ramená:~a každé zosŕka, jak k hviezdam hľadí -~
334 5 | skvost leta mohly vyviesť z každej hrudy,~pokroku slynúť rušňom-dvíhalom, ~
335 30| čo krajec s láskou podá~každému decku, prázdna vrtochov;~
336 20| keby! - Vďačne oplakal~by každý národ svoje straty, hroby,~
337 10| je pravej slobody,~bo s každým sdieľny na nej mierou riadnou;~
338 20| prvý,~kde cieľ…? - Ach, kiež to palmou nakoniec!… ~
339 2 | i z mŕtvej skaly kúzli klas; ~o krvi, v tmu čo vnáša
340 15| kry ružové;~vzdor, nárek, kliatba divou harmóniou~preletá
341 6 | pólu,~studnice žiaľu, jazvy kľovúc bôľu;~tvár zohavená sinie
342 16| dohromady.~Prah ňaňo zaujal, kmeť vetchej vlády;~u nôh mu
343 4 | rvú vlny vôd, ~kde bleskom kmitla hrozná Astarot.~A jak v
344 27| Bože, Bože pomiluj!…~Ťa kolenačky prosí duša moja~dňom-nocou,
345 12| sa mi samo rozčeslo, ~i koleno mi ducha pokleslo~zúfaním:
346 26| Či proroctvo má zlyhať Kollárovo? -~Viem, mrhač-spustlec,
347 1 | prevarí~a vôľu tvorčiu, zajme kolo žitia~
348 6 | pochopy,~čo ako rohy strkajú a kolú: -~Čuls’, Bože? Tvoju spokúšali
349 13| strela sa len pre neho;~ba končiny si svojí všehomíra,~kams’
350 25| je, tuží pásky~nad oceľ, korbáč, žalár, zámky pút:~a tej,
351 29| bytom~dlie dobrota, čo v korci okopitom~sa sdieľa s bližným
352 16| tiež s mysľou smelou~do kosby, krv kde rosou, riasou vzdych…~
353 4 | postať zbožia líha zrelá~pod kosou, radom váľajú sa telá;~v
354 29| štít;~sťa pozostatky ctí si kosti predkov -~Nemusím teda pokrytcom
355 31| chovou,~v snažení ostňom, kovom v rameni! ~Zášť - fakľu
356 10| ináč je otrok len, čo rukou kradnou~tak seba, ako iných oškodí ~
357 30| Vie: vlasť je mať, čo krajec s láskou podá~každému decku,
358 11| trónu! Lev nech napozatým králi,~vrah z hladu len, nie pre
359 31| príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo! ~
360 22| netreba -~Hoj! ako v mája kráse luh tu dole,~za jasnej noci
361 11| 11~Ba pošpatil si iba krásnu zem~tú, samozvanče, pošlú
362 21| ako zdržovateľ dbáš,~jak krátkym umom dlho pozorujem,~čnie
363 30| 30~Či moja Slovač, kŕdeľ sokolí,~nepoletela tobôž
364 21| nespytujem~sa Ťa; tak v mysli krehkej uvažujem,~že bola by to
365 4 | vraždy, s besom skaziteľa.~Kres spráskal pušiek, zahrmely
366 32| dobou krutou,~listiny s kresbou dojmov, odblesknutou~pri
367 9 | 9~Kresťanstvo tvoje - lož je, faloš, mam!~
368 3 | zemou v letku utkvel na krielach~posupný démon, v pravej
369 17| víťazstvom si pripne slávy kríla~a v priepasť sfuní miska
370 8 | nebolo nikdy od príkazu Krista:~Bližného miluj ako seba!
371 13| rekov po dnešok. ~Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra~svevoľne,
372 29| Slavian pritom!~Nežiadam zamak krivdy nikomu, ~a na vlasť mal
373 6 | Europy… ~A ešte blud ten! krivé pochopy,~čo ako rohy strkajú
374 12| nadmier sýty: -~a tu zas kríž ten sveta!… Čerieslo ~tak
375 15| preletá nad ňou pozdĺž, krížove…~- Pred spravodlivou kto
376 15| 15~I hučí válka - Ako krútňava~sa vrtí, gúľa-váľa, rozohnaná,~
377 32| odvité so srdca mi dobou krutou,~listiny s kresbou dojmov,
378 24| balzam ich, snov povoja;~krváca srdce mi, môj duch sa postí: -~
379 13| sajúci mu i dnes žitia mok,~krvižíznivec s večnou záhou žhavou?~Ech,
380 11| z bied zápäť pluky;~ľaď! krvou kvapká i jej zôrny lem… ~
381 15| zmijou,~kde kvitly mestá jak kry ružové;~vzdor, nárek, kliatba
382 3 | vratká~za útočište?… Ale kryje sa~nadarmo v svete; všade
383 29| Nemusím teda pokrytcom sa kryť,~keď, nezľakaný utrhačstva
384 1 | A o akej? - ak o tej, ktorá žiari~sťa ruže kvet, pýr
385 12| predstavujúc viechu,~na ktorej skvie sa lapidárny súd~-
386 30| prázdna vrtochov;~len, ktorí štedrú pravicu jej vodia~
387 19| údolí;~ten bezpočet rán, z ktorých každá bolí~viac, než čo
388 32| nárky z bydlíšť kútov;~ku srdciam iďte s blankou rozvinutou:~
389 16| jak k hviezdam hľadí -~V kuchynke nevesta; priam sprace riady~
390 4 | dôstojenstva,~v sutiny jasný palác kultúry!… ~
391 18| práci, tvári človeka? ~Ten kúpeľ krvi splynie očistením?~
392 32| bojišťa stony, nárky z bydlíšť kútov;~ku srdciam iďte s blankou
393 2 | požehnane,~i z mŕtvej skaly kúzli klas; ~o krvi, v tmu čo
394 11| zápäť pluky;~ľaď! krvou kvapká i jej zôrny lem… ~Síď s
395 1 | tej, ktorá žiari~sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári,~
396 17| striebristého veku,~čis’ v kvete muž, rec: ‘dosť!’ - i budeš
397 31| nad synovou~oporou v hrobe kvília zlomení. ~Sceľ jazvy; úštrby
398 15| sa vypasenou zmijou,~kde kvitly mestá jak kry ružové;~vzdor,
399 16| čupí žena, starena, ~sťa kvočka, kol vnúčat pnúc ramená:~
400 21| vystrájame.~Tej úkol je, kým ináč naložíš,~prísluha slncu
401 11| vodcovstvo! z bied zápäť pluky;~ľaď! krvou kvapká i jej zôrny
402 27| hŕbou bolo hnija~na cudzie lány, po čom chudá sloja~ich
403 12| viechu,~na ktorej skvie sa lapidárny súd~- stoletiu, pokoleniu
404 1 | zabronel, ~keď v snách ho láska anjel-pestiteľ;~alebo o
405 9 | háraš:~hej, o pokore, bázni leda táraš,~si ošemetník pred
406 11| krvou kvapká i jej zôrny lem… ~Síď s trónu! Lev nech
407 20| poctivec,~pobeží s druhmi: lepší kto? kto prvý,~kde cieľ…? -
408 5 | v svaloch prúdy~skvost leta mohly vyviesť z každej hrudy,~
409 3 | 3~Nad zemou v letku utkvel na krielach~posupný
410 11| zôrny lem… ~Síď s trónu! Lev nech napozatým králi,~vrah
411 15| rozohnaná,~plutvami trepe jak by leviatana,~a v bezdný hrtan s chvatom
412 9 | ich remeslám. ~K oltárom lezieš, utieknuc sa v chrám;~však
413 28| teká po priestore,~zhŕdajúc lieňou v bahne stojatom…~Nuž, vyschnúť
414 4 | jak v žne postať zbožia líha zrelá~pod kosou, radom váľajú
415 32| so srdca mi dobou krutou,~listiny s kresbou dojmov, odblesknutou~
416 24| príboja ~Slavianstvo vyjde? loď jak statná, bdelá?~To bych
417 3 | pralesa~či morská choboť, loďka čo jak vratká~za útočište?…
418 9 | 9~Kresťanstvo tvoje - lož je, faloš, mam!~Mlč o pohanoch!
419 29| objíma zem rodnú s všetkou~ľúbosťou; oltárom mu Tatry štít;~
420 14| húka hromy;~sťa jahnence ľud ženie pochabý~na bitúnok -;
421 12| Vzdelanstvo - cha-cha-cha! - jak ľudožrút!… ~
422 3 | sa~nadarmo v svete; všade ľudská jatka:~či tvŕď, či oceán,
423 22| Hoj! ako v mája kráse luh tu dole,~za jasnej noci
424 20| tvrdších bár i skál,~do novej ľza vojsť, šťastnej, zlatej
425 29| mal bych shŕňať pohromu?~Lže, kto by tvrdil! - V slavian-duši
426 24| zvedavosť, jej ostré osti~ma omínajú; tisíc do úzkostí~
427 24| odcloň mi! a daj~znak, má-li v Tebe ochraňovateľa?~hu!
428 30| vodia~sebecky, tí ju robia macochou;~však s búrkou prejde i
429 17| Pravicu podaj soku bratsky mäkkú,~vztýč biely prápor rudú
430 22| toho netreba -~Hoj! ako v mája kráse luh tu dole,~za jasnej
431 9 | Hun, hľa! to stváraš,~sa v majstra vyučiac ich remeslám. ~K
432 29| krivdy nikomu, ~a na vlasť mal bych shŕňať pohromu?~Lže,
433 9 | Kresťanstvo tvoje - lož je, faloš, mam!~Mlč o pohanoch! zle sa
434 15| ľudské životy jak ľudské mania,~vždy tlamu dokorán ni sitna
435 7 | nesklonili,~než v skazy tej sme maras vtenuli,~na pokoj hoďas
436 6 | ich na strane!…~Čo si ty Mars, čo krvavé rád skutky?~Baal?
437 30| zvuky neboly. ~Vie: vlasť je mať, čo krajec s láskou podá~
438 5 | bolestení~čo prelejú sĺz biedne matere,~predčasné vdovy, siroty!
439 10| tys’ pánom prírody?~ty že máš právo rozhodovať nad ňou~
440 19| vodou nenie: -~i naveky meč skryjú do pošvy?… ~
441 14| Nezabi!”~lež smelo blesky mece, húka hromy;~sťa jahnence
442 31| rameni! ~Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny~zdus! Nedaj stretať
443 18| beda, beda - premoženým?~a menom pomsty beda - víťazom? ~
444 23| si v reťaz rozvil svetov…~Meriame výšku orly, chmárami, ~hviezd
445 15| vypasenou zmijou,~kde kvitly mestá jak kry ružové;~vzdor, nárek,
446 3 | pramenách, ~iskriaci síru, meteorov prach -~Rod ľudský dlho
447 10| s každým sdieľny na nej mierou riadnou;~ináč je otrok len,
448 31| 31~- Ó, vráť sa skoro, mieru milený!~zavítaj s ratolesťou
449 6 | Neslýchane trúfané:~Tvoj vehlas miešať ľudskej do pohnútky!~Súď:
450 31| Ó, vráť sa skoro, mieru milený!~zavítaj s ratolesťou olivovou~
451 18| krvi splynie očistením?~Milosrdenstva znežnie obrazom~sebeckosť?
452 21| dráme;~nám ale - zvláštna milosť nanajvýš! -~preds’ červom,
453 8 | príkazu Krista:~Bližného miluj ako seba! zčista~a bez výhrady
454 7 | šťastní, ichž čas hostí minulý.~kde pred hrôzou sa rovy
455 9 | Že vyslanec si svetla? Za misie!~prírody deťom odurmaniť
456 17| kríla~a v priepasť sfuní miska porážky…? ~
457 31| Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou,~sirôtky, s rodičmi,
458 9 | tvoje - lož je, faloš, mam!~Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:~
459 13| vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok, ~z pŕs sajúci mu i dnes
460 1 | tým v tepnách v ruch sa, v mluno prevarí~a vôľu tvorčiu,
461 22| noci hore hviezdne pole:~mne čisto svieti Tvoja veleba, ~
462 20| svoje straty, hroby,~ichž množstvo mu zem Jozafatom robí;~to
463 9 | utieknuc sa v chrám;~však modlu na srdci, v jej službe háraš:~
464 5 | svaloch prúdy~skvost leta mohly vyviesť z každej hrudy,~
465 7 | na pokoj hoďas hnilý do mohyly!~Ba šťastní, ichž čas hostí
466 12| 12~- Ach, srdce moje čo už prenieslo~osudných
467 13| pŕs sajúci mu i dnes žitia mok,~krvižíznivec s večnou záhou
468 28| vyschnúť nemusí ni ducha more,~ni potoky zájsť ducha v
469 3 | bralách, zápač pralesa~či morská choboť, loďka čo jak vratká~
470 23| uzol blesku, vidmo, dúhy most,~by v Tvoju šľapaj, k Tvojej
471 16| 16~Včuľ po mraku vše svolá podstena,~čo doma
472 8 | zažíha bár pekla plamene? ~Čo mrav tvoj stojí, plň vied, umien
473 22| šmúhy…~Ak pozeráš tak na ten mravčí boj,~snáď mrkneš: zverské
474 13| zosurovenie, zdivočenie mravov?~Čo ľudstvo zviedlo s ducha
475 26| obťažiť zem celú~sťa Himalaj, mráz družinou, hlad, smrť; ~a
476 3 | úžas v očiach, v údoch mrazný strach. ~Kam dieť sa, Bože!? (
477 11| jej hlasov schlpil na svár mrchazvuký:~to tvoje vodcovstvo! z
478 26| zlyhať Kollárovo? -~Viem, mrhač-spustlec, bolo samý buj;~však pre
479 27| čom chudá sloja~ich tak mrie, rozďavujúc pysk ni sluj… ~
480 5 | predčasné vdovy, siroty! mrk denný~im oviv novým flórom
481 22| na ten mravčí boj,~snáď mrkneš: zverské to v nich ešte
482 2 | čiahne, tvorí požehnane,~i z mŕtvej skaly kúzli klas; ~o krvi,
483 17| sborom v borby prieku?~Či múdrosť sobrals’ striebristého veku,~
484 16| riady~a prisadne k nim, muka zrosená. ~Len dcéra umkla
485 28| podráždením chorý:~Vraj, musejú sa stiecť-sliať v ruskom
486 1 | divotvorná! - Skrytá,~jak vzácny mušt, vrie v srdca pohári,~až
487 17| striebristého veku,~čis’ v kvete muž, rec: ‘dosť!’ - i budeš
488 21| prášok náš, ~čo na nej my, jej plemä, vystrájame.~
489 28| Puškine môj, mysľou vysoký,~ty mýlil si sa, podráždením chorý:~
490 28| aj ich poťah hlboký… ~Ja myslím: duch sa rovná vode, hore~
491 3 | útočište?… Ale kryje sa~nadarmo v svete; všade ľudská jatka:~
492 12| Som sýty všetkých útrap, nadmier sýty: -~a tu zas kríž ten
493 14| 14~To ona panovačnosť nadutá,~čo pancier odela a čihá
494 22| čo sa deje, od Teba~za nadužitie slobodnej vôle?~či skúška,
495 7 | špitáli,~na púšti jeho zrazu, nájduc - žiaľ i~bôľ! - pompu rozvoja
496 17| dosť!’ - i budeš ver’ ~ten najslávnejší sveta bohatier.~Pravicu
497 11| čo brloh tvoj i s tvojou nákazou,~pre teba, tvor ty v zlobe
498 20| Ach, kiež to palmou nakoniec!… ~
499 21| vystrájame.~Tej úkol je, kým ináč naložíš,~prísluha slncu vo svetovej
500 23| vysoko dlieš, Pane! nad nami~s osnovou pomyslov, s ciest
|