1-nami | nanaj-spoku | spor-zne
Son.
501 21| nám ale - zvláštna milosť nanajvýš! -~preds’ červom, voľnosti
502 16| všetkých dohromady.~Prah ňaňo zaujal, kmeť vetchej vlády;~
503 17| navečer: ~po výčerp? Musí náporná prv sila~s tou odporu boj
504 11| Síď s trónu! Lev nech napozatým králi,~vrah z hladu len,
505 10| azúrove čistí duchovia~pohŕdli naraz veľkolepou dumou~u dlátka,
506 15| mestá jak kry ružové;~vzdor, nárek, kliatba divou harmóniou~
507 32| prerúvanom zdĺhave~bojišťa stony, nárky z bydlíšť kútov;~ku srdciam
508 2 | takto chlebom-svetom živý nas, ~a vtedy štíti aj, kde
509 18| ovládze-li sama seba,~z nástrahy zrodí-li sa bezpeka, ~a
510 19| naučenie,~že nad paloš jest nástroj hotovší,~žľab vybrázdiť,
511 11| priostril si v muky,~v nástroje zhuby skul jej diadém; ~
512 18| peklo vyvzteká,~či ozaj nastúpi smier, pokoj neba?~Nenávisť
513 19| I k srdcu pripustia si naučenie,~že nad paloš jest nástroj
514 17| paseku!…~A či sa schýliť musí navečer: ~po výčerp? Musí náporná
515 28| hore~čo parou stúpa, prší návratom;~tak, vzájomstva prúd, teká
516 24| duch sa postí: -~och, dovoľ nazrieť v tmaň mi budúcnosti:~jak
517 21| všetko, zem čo smýšľa, prášok náš, ~čo na nej my, jej plemä,
518 22| svieti Tvoja veleba, ~bez našskej vrásky hnevu, cnenia šmúhy…~
519 3 | jatka:~či tvŕď, či oceán, či nebesa! ~
520 2 | a vtedy štíti aj, kde nebezpeč je…~Lež o krvi, čo vybúšila
521 30| neodvraví~na ružu rany: oj, nie! nebolí…? ~Veď úfa: odzvonené svevoli!~
522 16| inou strelou~v srdiečku, neboliacou ostatných:~veď s bratom
523 8 | ľudstvo! tak si vzdialené~nebolo nikdy od príkazu Krista:~
524 30| jak by to ľudské zvuky neboly. ~Vie: vlasť je mať, čo
525 30| nepoletela tobôž pod zástavy?~krv necedí? v plač svojich neodvraví~
526 24| dovoľ, Bože! - Pokoja~mi nedá zvedavosť, jej ostré osti~
527 21| umom dlho pozorujem,~čnie nedostižne ľudský nad záujem!~nad všetko,
528 13| chce, aby strela sa len pre neho;~ba končiny si svojí všehomíra,~
529 14| bojí~len Boha!… Ale zato nehúta, ~nerozvažuje veľa vo svedomí~
530 23| však dostup neznámy:~pred nekonečnom jak by uzavretou~zdúpneme
531 26| 26~Preds’ nemožno! že bytosť veľkých čŕt~v
532 28| stojatom…~Nuž, vyschnúť nemusí ni ducha more,~ni potoky
533 29| pozostatky ctí si kosti predkov -~Nemusím teda pokrytcom sa kryť,~
534 15| chvatom strháva, ~požiera, nenásytná, hltavá,~tak ľudské životy
535 18| nastúpi smier, pokoj neba?~Nenávisť ovládze-li sama seba,~z
536 19| cti v bitke, jak krv vodou nenie: -~i naveky meč skryjú do
537 30| krv necedí? v plač svojich neodvraví~na ružu rany: oj, nie! nebolí…? ~
538 30| však s búrkou prejde i tá nepohoda:~to posilou jej v boji!
539 27| dňom-nocou, žertva muky, nepokoja -~Veď hrozné i len pomyslieť
540 3 | Rod ľudský dlho spal už nepokojný:~i strhol sa! - ziv sudbinej
541 30| moja Slovač, kŕdeľ sokolí,~nepoletela tobôž pod zástavy?~krv necedí?
542 20| doby,~bez dneška rmutu, nerestí i zloby;~ba za dôpust by
543 14| Boha!… Ale zato nehúta, ~nerozvažuje veľa vo svedomí~o prísnom
544 7 | Že, starci, prv sme hlavy nesklonili,~než v skazy tej sme maras
545 24| úzkostí~upadám za dňa a tie neskoja ~ni noci, balzam ich, snov
546 11| pre teba, tvor ty v zlobe neskonalý,~ju do zbla vyžhnúc z hviezdnych
547 6 | rád skutky?~Baal? Jahve? - Neslýchane trúfané:~Tvoj vehlas miešať
548 21| znáš,~ó, Vševedúci! - Ale nespytujem~sa Ťa; tak v mysli krehkej
549 22| súc láskou, Tebe toho netreba -~Hoj! ako v mája kráse
550 8 | pripravíš hen z hviezd,~neujdeš poroku, že dnes i včera~
551 16| hviezdam hľadí -~V kuchynke nevesta; priam sprace riady~a prisadne
552 7 | rozvrat! rež,~z nejž potoky sa nevinná krv valí!~divadla toho divákmi
553 26| bratských… aspoň pre ňu nevstupuj~s ním v súd, lež daj mu
554 14| svedomí~o prísnom v Desatore: “Nezabi!”~lež smelo blesky mece,
555 12| ten sveta!… Čerieslo ~tak nezakrojí v pôdu v orby spechu,~jak
556 21| znamä,~trvalé pokiaľ? Tobôž nezjavíš… ~
557 29| pokrytcom sa kryť,~keď, nezľakaný utrhačstva pletkou,~som
558 25| zámky pút:~a tej, ach! neznalo; i praskly sväzky~i pokrvné,
559 23| hviezd sídlami; však dostup neznámy:~pred nekonečnom jak by
560 4 | nímž ani tiger dravšie nezúri,~zapadá nie svlek: výkvet
561 29| bárs som Slavian pritom!~Nežiadam zamak krivdy nikomu, ~a
562 5 | budúcna v ňomž svit sa budí,~v nič rozplynie sa s bojišťa tam
563 22| snáď mrkneš: zverské to v nich ešte túhy~drgľujú - broj
564 8 | tak si vzdialené~nebolo nikdy od príkazu Krista:~Bližného
565 29| pritom!~Nežiadam zamak krivdy nikomu, ~a na vlasť mal bych shŕňať
566 16| sprace riady~a prisadne k nim, muka zrosená. ~Len dcéra
567 26| aspoň pre ňu nevstupuj~s ním v súd, lež daj mu žiť a
568 22| ľudskej škole?~Ach, pojem nízky! - hriešna pochleba, ~súc
569 28| vždy čerstvé bytia vzory;~no trvá aj ich poťah hlboký… ~
570 10| smes… Nuž, v barbarstva noc, v cmiter rumov~ťa, človeče,
571 16| zaujal, kmeť vetchej vlády;~u nôh mu čupí žena, starena, ~
572 5 | odvalom!~Čo ducha, budúcna v ňomž svit sa budí,~v nič rozplynie
573 20| tvrdších bár i skál,~do novej ľza vojsť, šťastnej, zlatej
574 5 | siroty! mrk denný~im oviv novým flórom kadere -~A čože ľudstva
575 20| že železa i krvi~ohromnú nošu navždy šmaril s pliec;~nebude
576 26| rúk bratských… aspoň pre ňu nevstupuj~s ním v súd, lež
577 9 | tvojich dúm,~ich cvične núkaš začrieť do biblie:~krvavé
578 19| 19~A či tie hekatomby obetí,~tie rieky krvi v splave
579 25| vstúpi pravdy? vstane práva~obhajcom? trafí, v čom tkvie ctnosť,
580 29| domu do domu… ~I Slovák objíma zem rodnú s všetkou~ľúbosťou;
581 4 | 4~A národ oboril sa na národ~s úmyslom vraždy,
582 18| očistením?~Milosrdenstva znežnie obrazom~sebeckosť? pýcha skrotne
583 11| zbla vyžhnúc z hviezdnych obrazov!… ~
584 26| účelu:~len iným tôniť - obťažiť zem celú~sťa Himalaj, mráz
585 14| svet šatí do pohromy,~obúva do spáleníšť pahraby… ~
586 14| odela a čihá v zbroji;~čo na obzore ako mračno stojí,~žlč v
587 3 | ľudská jatka:~či tvŕď, či oceán, či nebesa! ~
588 25| tmel je, tuží pásky~nad oceľ, korbáč, žalár, zámky pút:~
589 24| a daj~znak, má-li v Tebe ochraňovateľa?~hu! vidím, zašlo bezdna
590 32| rozvinutou:~nech čítajú vás oči slzavé… ~Ja bojoval tiež
591 3 | tom trojny~zrel, úžas v očiach, v údoch mrazný strach. ~
592 18| Ten kúpeľ krvi splynie očistením?~Milosrdenstva znežnie obrazom~
593 7 | zajarmení v trýzne spräž!~Že octli sme sa sveta vo špitáli,~
594 32| listiny s kresbou dojmov, odblesknutou~pri požiarovej neba záplave, ~
595 5 | slynúť rušňom-dvíhalom, ~byť odčinom bied, bremien odvalom!~Čo
596 24| bdelá?~To bych rád znal: ó, odcloň mi! a daj~znak, má-li v
597 14| panovačnosť nadutá,~čo pancier odela a čihá v zbroji;~čo na obzore
598 17| zhrá pára rozpustilá,~súc odhodené s cesty prekážky:~tá s víťazstvom
599 32| pozrieť na rod hrdo:~s odplatou za strasť toľkých dotknutí;~
600 17| Musí náporná prv sila~s tou odporu boj dobiť preťažký:~až vahadiel
601 16| rosou, riasou vzdych…~Kto odpovie i za tých trpiteľov?~ich
602 24| hrešilo tak veľa;~však odpusť mu! ho zdrž! a zachovaj - ~
603 6 | 6~Hrôz všetkých odstavené príchlopy;~od pólu hajno
604 9 | Za misie!~prírody deťom odurmaniť um~a s vierou vposled opantať
605 5 | byť odčinom bied, bremien odvalom!~Čo ducha, budúcna v ňomž
606 18| a pravda sadne za stôl odveká?~Bude-li právo všetkých
607 32| s Bohom, piesne krvavé!~odvité so srdca mi dobou krutou,~
608 30| nie! nebolí…? ~Veď úfa: odzvonené svevoli!~čo popečkovala
609 13| sebectvo! to! - a niet, nad ohavou~tou zvíťaziť, vojsk, rekov
610 2 | vybúšila v hnev,~i zúri-búri, ohňom páli, vlečie~povodňou, ro~
611 20| istý súc: že železa i krvi~ohromnú nošu navždy šmaril s pliec;~
612 14| ako mračno stojí,~žlč v okáľoch a hrozbu pohnutia; ~nad
613 29| dlie dobrota, čo v korci okopitom~sa sdieľa s bližným z domu
614 2 | čo vnáša slnka jas,~sťa olej vzplanúc - kahan pri kahane -~
615 31| milený!~zavítaj s ratolesťou olivovou~a buď nám zdravím, veselím
616 26| pre krv, Bože, v streku na olovo~z rúk bratských… aspoň pre
617 1 | spári~veštca v zápal čela na oltári:~tak nech by spev, nech
618 23| vznetov,~a naše smysly závrat omámi. ~Bár v zenit pripneme aj
619 24| zvedavosť, jej ostré osti~ma omínajú; tisíc do úzkostí~upadám
620 25| sláva?~orlicou žalmistovou omladne? ~Veď spravodlivosť tmel
621 14| 14~To ona panovačnosť nadutá,~čo pancier
622 19| poli,~plen… všetko vpokon oným na vrcholi~svedomím zachvie,
623 14| nad zemou visí ako pokuta,~opätok drzý, držiac na pokoji;~
624 9 | odurmaniť um~a s vierou vposled opantať im šije -~Oj, dovidia včuľ
625 10| rozhodovať nad ňou~Prv seba opanuj! skroť kázňou vládnou:~kto
626 20| Veď keby, keby! - Vďačne oplakal~by každý národ svoje straty,
627 31| rodičmi, čo nad synovou~oporou v hrobe kvília zlomení. ~
628 12| tak nezakrojí v pôdu v orby spechu,~jak on sa vryl mi
629 25| tkvie ctnosť, česť, sláva?~orlicou žalmistovou omladne? ~Veď
630 23| rozvil svetov…~Meriame výšku orly, chmárami, ~hviezd sídlami;
631 23| dlieš, Pane! nad nami~s osnovou pomyslov, s ciest tajných
632 25| ten sa rozpadne~na články, osobou z nichž pozostáva?~do prachu
633 16| strelou~v srdiečku, neboliacou ostatných:~veď s bratom tiahol on
634 24| nedá zvedavosť, jej ostré osti~ma omínajú; tisíc do úzkostí~
635 31| veselím i chovou,~v snažení ostňom, kovom v rameni! ~Zášť -
636 24| Pokoja~mi nedá zvedavosť, jej ostré osti~ma omínajú; tisíc do
637 20| nebude cudzej sláve za ostrvy;~sám svoj vždy, snaživec
638 19| každá bolí~viac, než čo osud v zdravie zavätí; ~to spustošenie
639 12| srdce moje čo už prenieslo~osudných úderov v tom dlhom žití!~
640 28| sama s tebou sporí:~má osve ich, vždy čerstvé bytia
641 23| svetlom zavraciaš v nás, Otče svetiel,~hneď domýšľavosť,
642 10| mierou riadnou;~ináč je otrok len, čo rukou kradnou~tak
643 5 | vdovy, siroty! mrk denný~im oviv novým flórom kadere -~A
644 18| smier, pokoj neba?~Nenávisť ovládze-li sama seba,~z nástrahy zrodí-li
645 18| toto peklo vyvzteká,~či ozaj nastúpi smier, pokoj neba?~
646 9 | pokore, bázni leda táraš,~si ošemetník pred Bohom i tam! ~Že vyslanec
647 10| kradnou~tak seba, ako iných oškodí ~Och, plytkosť srdečná!
648 7 | pompu rozvoja kol za padeš! ~Že, starci, prv sme hlavy
649 26| a časom rozsypať sa na padrť.~Čo dal si sklepeniu skryť,
650 14| pohromy,~obúva do spáleníšť pahraby… ~
651 4 | dôstojenstva,~v sutiny jasný palác kultúry!… ~
652 2 | hnev,~i zúri-búri, ohňom páli, vlečie~povodňou, ro~zmetá
653 20| kde cieľ…? - Ach, kiež to palmou nakoniec!… ~
654 19| pripustia si naučenie,~že nad paloš jest nástroj hotovší,~žľab
655 19| svedomím zachvie, ščernie v pamäti? ~I k srdcu pripustia si
656 10| skroť kázňou vládnou:~kto pán je nad sebou, ten vývodí, ~
657 14| ona panovačnosť nadutá,~čo pancier odela a čihá v zbroji;~čo
658 23| 23~Ó, vysoko dlieš, Pane! nad nami~s osnovou pomyslov,
659 10| 10~- Nuž, človeče, tys’ pánom prírody?~ty že máš právo
660 14| 14~To ona panovačnosť nadutá,~čo pancier odela
661 17| preťažký:~až vahadiel zhrá pára rozpustilá,~súc odhodené
662 28| duch sa rovná vode, hore~čo parou stúpa, prší návratom;~tak,
663 17| vztýč biely prápor rudú na paseku!…~A či sa schýliť musí navečer: ~
664 25| spravodlivosť tmel je, tuží pásky~nad oceľ, korbáč, žalár,
665 29| zvrelo vnútro citom;~som patriota, bárs som Slavian pritom!~
666 8 | dáš zaslepiť a viesť,~i pášeš potom ako divé zviera?~A
667 8 | chystá,~preň zažíha bár pekla plamene? ~Čo mrav tvoj stojí,
668 18| 18~- A keď sa toto peklo vyvzteká,~či ozaj nastúpi
669 26| slncom vzísť! vzpláť zlatom pelu -~a po ňom zbudnúť nad pyramíd
670 8 | tvoj stojí, plň vied, umien perá,~keď vášňam sa dáš zaslepiť
671 32| 32~Nuž, iďte s Bohom, piesne krvavé!~odvité so srdca
672 4 | zahrmely delá:~zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, ~kde
673 30| pod zástavy?~krv necedí? v plač svojich neodvraví~na ružu
674 3 | vojny,~z nejž, zmáchav ňou, plam šľahol dvojný, trojný…~a
675 8 | chystá,~preň zažíha bár pekla plamene? ~Čo mrav tvoj stojí, plň
676 21| náš, ~čo na nej my, jej plemä, vystrájame.~Tej úkol je,
677 27| zúrodniac, zšľachtiac drsné plemeno,~dosť! - zaháj ho, ó, voči
678 31| Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny~zdus! Nedaj stretať sa viac
679 19| chlebovom ľudstva poli,~plen… všetko vpokon oným na vrcholi~
680 29| keď, nezľakaný utrhačstva pletkou,~som v srdci zladil svätý
681 20| ohromnú nošu navždy šmaril s pliec;~nebude cudzej sláve za
682 2 | povodňou, ro~zmetá svet hŕbou pliev;~
683 8 | plamene? ~Čo mrav tvoj stojí, plň vied, umien perá,~keď vášňam
684 25| vzchopí prípadne ~a života už plňou zavládne?~i v službu vstúpi
685 2 | 2~Nie o tej plodnej spievať dnes je čas:~o krvi,
686 11| vodcovstvo! z bied zápäť pluky;~ľaď! krvou kvapká i jej
687 15| vrtí, gúľa-váľa, rozohnaná,~plutvami trepe jak by leviatana,~
688 10| ako iných oškodí ~Och, plytkosť srdečná! Och zmätok umov!~
689 16| sťa kvočka, kol vnúčat pnúc ramená:~a každé zosŕka,
690 20| vždy, snaživec i poctivec,~pobeží s druhmi: lepší kto? kto
691 14| sťa jahnence ľud ženie pochabý~na bitúnok -; svet šatí
692 22| pojem nízky! - hriešna pochleba, ~súc láskou, Tebe toho
693 6 | A ešte blud ten! krivé pochopy,~čo ako rohy strkajú a kolú: -~
694 20| sám svoj vždy, snaživec i poctivec,~pobeží s druhmi: lepší
695 30| mať, čo krajec s láskou podá~každému decku, prázdna vrtochov;~
696 17| sveta bohatier.~Pravicu podaj soku bratsky mäkkú,~vztýč
697 25| a nedaj mu v tej próbe podľahnúť - ~
698 27| Dosť zapadlo ho už tým podlým cieľom,~zúrodniac, zšľachtiac
699 22| slobodnej vôle?~či skúška, podobná tej v ľudskej škole?~Ach,
700 19| človek nie hmyz pod šľap podošví;~že niet cti v bitke, jak
701 28| vysoký,~ty mýlil si sa, podráždením chorý:~Vraj, musejú sa stiecť-sliať
702 16| Včuľ po mraku vše svolá podstena,~čo doma zbudli, všetkých
703 12| Čerieslo ~tak nezakrojí v pôdu v orby spechu,~jak on sa
704 9 | lož je, faloš, mam!~Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:~čo Tatár,
705 1 | vzácny mušt, vrie v srdca pohári,~až udrie v ústroj silou
706 5 | sa s bojišťa tam čmudy,~pohasne navždy s božským zápalom! ~
707 14| žlč v okáľoch a hrozbu pohnutia; ~nad zemou visí ako pokuta,~
708 6 | vehlas miešať ľudskej do pohnútky!~Súď: je to vzývanie, či
709 10| I azúrove čistí duchovia~pohŕdli naraz veľkolepou dumou~u
710 29| na vlasť mal bych shŕňať pohromu?~Lže, kto by tvrdil! - V
711 14| bitúnok -; svet šatí do pohromy,~obúva do spáleníšť pahraby… ~
712 22| tej v ľudskej škole?~Ach, pojem nízky! - hriešna pochleba, ~
713 21| voľnosti si udrel znamä,~trvalé pokiaľ? Tobôž nezjavíš… ~
714 12| rozčeslo, ~i koleno mi ducha pokleslo~zúfaním: tak bol ráz ich
715 24| predsa - dovoľ, Bože! - Pokoja~mi nedá zvedavosť, jej ostré
716 14| opätok drzý, držiac na pokoji;~tá, dušiaca sa spupne,
717 12| lapidárny súd~- stoletiu, pokoleniu na útechu -:~Vzdelanstvo -
718 9 | jej službe háraš:~hej, o pokore, bázni leda táraš,~si ošemetník
719 18| sebeckosť? pýcha skrotne pokorením?~trojica lásky svitne príkazom…?~
720 24| vidím, zašlo bezdna na pokraj…~Viem, hrešilo, ach! hrešilo
721 5 | vyviesť z každej hrudy,~pokroku slynúť rušňom-dvíhalom, ~
722 25| neznalo; i praskly sväzky~i pokrvné, že trnie, ha! ni prút:~
723 29| kosti predkov -~Nemusím teda pokrytcom sa kryť,~keď, nezľakaný
724 14| pohnutia; ~nad zemou visí ako pokuta,~opätok drzý, držiac na
725 32| redikaj znad nás, mračno pokuty!… ~~~
726 22| jasnej noci hore hviezdne pole:~mne čisto svieti Tvoja
727 19| škody na chlebovom ľudstva poli,~plen… všetko vpokon oným
728 7 | nájduc - žiaľ i~bôľ! - pompu rozvoja kol za padeš! ~Že,
729 18| beda - premoženým?~a menom pomsty beda - víťazom? ~
730 1 | 1~Spev o krvi: ký divý pomysel!? -~A o akej? - ak o tej,
731 27| nepokoja -~Veď hrozné i len pomyslieť si, juj! ~od čoho naveky
732 23| Pane! nad nami~s osnovou pomyslov, s ciest tajných sieťou,~
733 30| úfa: odzvonené svevoli!~čo popečkovala s jej žitia právy,~jej jazyk
734 23| zdúpneme bránou, v hrudi popol vznetov,~a naše smysly závrat
735 17| a v priepasť sfuní miska porážky…? ~
736 8 | pripravíš hen z hviezd,~neujdeš poroku, že dnes i včera~si v zlovesť
737 20| to všetko povážil by za portál, ~za stupne, po nichž, tvrdších
738 30| prejde i tá nepohoda:~to posilou jej v boji! útechou… ~
739 26| veľkých čŕt~v ňom bol bys’ poslal na svet bez účelu:~len iným
740 5 | stečie takto prívalom,~jejž pôsobivé v žilách, v svaloch prúdy~
741 4 | hrozná Astarot.~A jak v žne postať zbožia líha zrelá~pod kosou,
742 31| zdatnosť v borbe - práce na postati…~Ó, príď, ty bratstva, lásky
743 24| krváca srdce mi, môj duch sa postí: -~och, dovoľ nazrieť v
744 3 | letku utkvel na krielach~posupný démon, v pravej hlaveň vojny,~
745 28| bytia vzory;~no trvá aj ich poťah hlboký… ~Ja myslím: duch
746 8 | zaslepiť a viesť,~i pášeš potom ako divé zviera?~A čo si
747 20| Jozafatom robí;~to všetko povážil by za portál, ~za stupne,
748 2 | zúri-búri, ohňom páli, vlečie~povodňou, ro~zmetá svet hŕbou pliev;~
749 24| ni noci, balzam ich, snov povoja;~krváca srdce mi, môj duch
750 15| harmóniou~preletá nad ňou pozdĺž, krížove…~- Pred spravodlivou
751 22| hnevu, cnenia šmúhy…~Ak pozeráš tak na ten mravčí boj,~snáď
752 21| dbáš,~jak krátkym umom dlho pozorujem,~čnie nedostižne ľudský
753 29| oltárom mu Tatry štít;~sťa pozostatky ctí si kosti predkov -~Nemusím
754 25| na články, osobou z nichž pozostáva?~do prachu sfrkne Goliáta
755 32| Raz aspoň chcel bych, pozrieť na rod hrdo:~s odplatou
756 11| krásnu zem~tú, samozvanče, pošlú z Tvorca ruky!~Čo vývin
757 11| 11~Ba pošpatil si iba krásnu zem~tú, samozvanče,
758 19| i naveky meč skryjú do pošvy?… ~
759 2 | kamkoľvek čiahne, tvorí požehnane,~i z mŕtvej skaly kúzli
760 32| dojmov, odblesknutou~pri požiarovej neba záplave, ~v striel
761 15| hrtan s chvatom strháva, ~požiera, nenásytná, hltavá,~tak
762 32| dotknutí;~to ždám… Och, prac sa kams’ za pólu brdo,~redikaj
763 31| ó!~za zdatnosť v borbe - práce na postati…~Ó, príď, ty
764 25| osobou z nichž pozostáva?~do prachu sfrkne Goliáta hlava?…~A
765 16| zbudli, všetkých dohromady.~Prah ňaňo zaujal, kmeť vetchej
766 3 | rokľa v bralách, zápač pralesa~či morská choboť, loďka
767 3 | k zemi vzal sa splývať v pramenách, ~iskriaci síru, meteorov
768 17| bratsky mäkkú,~vztýč biely prápor rudú na paseku!…~A či sa
769 25| a tej, ach! neznalo; i praskly sväzky~i pokrvné, že trnie,
770 25| službu vstúpi pravdy? vstane práva~obhajcom? trafí, v čom tkvie
771 25| zavládne?~i v službu vstúpi pravdy? vstane práva~obhajcom?
772 18| Bude-li právo všetkých právom? chleba~hoj všetkým? Nebude
773 30| popečkovala s jej žitia právy,~jej jazyk vyhnala v hôr
774 13| svojí všehomíra,~kams’ v prázdeň vytískajúc iného - ~
775 30| láskou podá~každému decku, prázdna vrtochov;~len, ktorí štedrú
776 21| nad všetko, zem čo smýšľa, prášok náš, ~čo na nej my, jej
777 5 | prelejú sĺz biedne matere,~predčasné vdovy, siroty! mrk denný~
778 29| pozostatky ctí si kosti predkov -~Nemusím teda pokrytcom
779 24| 24~A predsa - dovoľ, Bože! - Pokoja~
780 31| k cieľom, plným dobrých predsavzatí:~to bude triumf! zo zdôb
781 12| hruď;~i včuľ už strmie, predstavujúc viechu,~na ktorej skvie
782 30| macochou;~však s búrkou prejde i tá nepohoda:~to posilou
783 17| rozpustilá,~súc odhodené s cesty prekážky:~tá s víťazstvom si pripne
784 5 | srdcelomnom bolestení~čo prelejú sĺz biedne matere,~predčasné
785 15| kliatba divou harmóniou~preletá nad ňou pozdĺž, krížove…~-
786 18| príkazom…?~Alebo beda, beda - premoženým?~a menom pomsty beda - víťazom? ~
787 8 | zmar stonásobne chystá,~preň zažíha bár pekla plamene? ~
788 12| Ach, srdce moje čo už prenieslo~osudných úderov v tom dlhom
789 12| tom dlhom žití!~Jak struny prepiate, sa skúbly city~v ňom; temer
790 32| záplave, ~v striel hluku, prerúvanom zdĺhave~bojišťa stony, nárky
791 12| zúfaním: tak bol ráz ich presrditý!~Som sýty všetkých útrap,
792 17| sila~s tou odporu boj dobiť preťažký:~až vahadiel zhrá pára rozpustilá,~
793 1 | tepnách v ruch sa, v mluno prevarí~a vôľu tvorčiu, zajme kolo
794 16| hľadí -~V kuchynke nevesta; priam sprace riady~a prisadne
795 24| jak z toho strašného vĺn príboja ~Slavianstvo vyjde? loď
796 6 | Hrôz všetkých odstavené príchlopy;~od pólu hajno fúrij tiahne
797 31| borbe - práce na postati…~Ó, príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo! ~
798 17| zavelieť tým sborom v borby prieku?~Či múdrosť sobrals’ striebristého
799 17| si pripne slávy kríla~a v priepasť sfuní miska porážky…? ~
800 28| vzájomstva prúd, teká po priestore,~zhŕdajúc lieňou v bahne
801 18| pokorením?~trojica lásky svitne príkazom…?~Alebo beda, beda - premoženým?~
802 8 | vzdialené~nebolo nikdy od príkazu Krista:~Bližného miluj ako
803 11| Tvorca ruky!~Čo vývin na nej, priostril si v muky,~v nástroje zhuby
804 25| A či sa zviecha, vzchopí prípadne ~a života už plňou zavládne?~
805 17| prekážky:~tá s víťazstvom si pripne slávy kríla~a v priepasť
806 23| závrat omámi. ~Bár v zenit pripneme aj ducha zreteľ,~na uzol
807 8 | divé zviera?~A čo si veniec pripravíš hen z hviezd,~neujdeš poroku,
808 19| ščernie v pamäti? ~I k srdcu pripustia si naučenie,~že nad paloš
809 28| ono - vyschne ráztoky.~Už príroda, vidz! sama s tebou sporí:~
810 16| nevesta; priam sprace riady~a prisadne k nim, muka zrosená. ~Len
811 21| úkol je, kým ináč naložíš,~prísluha slncu vo svetovej dráme;~
812 14| nerozvažuje veľa vo svedomí~o prísnom v Desatore: “Nezabi!”~lež
813 29| patriota, bárs som Slavian pritom!~Nežiadam zamak krivdy nikomu, ~
814 5 | 5~Čo krvi stečie takto prívalom,~jejž pôsobivé v žilách,
815 25| lásky!~a nedaj mu v tej próbe podľahnúť - ~
816 26| zbudnúť nad pyramíd hrď… ~Či proroctvo má zlyhať Kollárovo? -~Viem,
817 27| Bože pomiluj!…~Ťa kolenačky prosí duša moja~dňom-nocou, žertva
818 25| trnie, ha! ni prút:~prút v protest… Zľutuj sa však, Bože lásky!~
819 13| bahna? Ký upír to a mlok, ~z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok,~
820 28| návratom;~tak, vzájomstva prúd, teká po priestore,~zhŕdajúc
821 5 | pôsobivé v žilách, v svaloch prúdy~skvost leta mohly vyviesť
822 20| s druhmi: lepší kto? kto prvý,~kde cieľ…? - Ach, kiež
823 28| vode, hore~čo parou stúpa, prší návratom;~tak, vzájomstva
824 22| tríbenie - cvik - vývoj ľudstva púhy,~až ušľachtí sa šťastný
825 4 | smrtnej do chmúry,~v prach purpur všeľudského dôstojenstva,~
826 4 | skaziteľa.~Kres spráskal pušiek, zahrmely delá:~zem stene,
827 28| 28~(Nie, Puškine môj, mysľou vysoký,~ty mýlil
828 15| sú, čo na brah vydáva… ~Púšť roztiahla sa vypasenou zmijou,~
829 7 | sa sveta vo špitáli,~na púšti jeho zrazu, nájduc - žiaľ
830 18| znežnie obrazom~sebeckosť? pýcha skrotne pokorením?~trojica
831 1 | ktorá žiari~sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári,~či
832 26| pelu -~a po ňom zbudnúť nad pyramíd hrď… ~Či proroctvo má zlyhať
833 27| ich tak mrie, rozďavujúc pysk ni sluj… ~Dosť zapadlo ho
834 4 | zbožia líha zrelá~pod kosou, radom váľajú sa telá;~v cveng
835 16| kvočka, kol vnúčat pnúc ramená:~a každé zosŕka, jak k hviezdam
836 31| snažení ostňom, kovom v rameni! ~Zášť - fakľu sváru - medzi
837 19| splave po údolí;~ten bezpočet rán, z ktorých každá bolí~viac,
838 32| tiež vnútri ťažko-tvrdo,~i ranený som, v srdce bodnutý -~Raz
839 30| svojich neodvraví~na ružu rany: oj, nie! nebolí…? ~Veď
840 31| mieru milený!~zavítaj s ratolesťou olivovou~a buď nám zdravím,
841 12| pokleslo~zúfaním: tak bol ráz ich presrditý!~Som sýty
842 28| slavian-potoky, ~alebo ono - vyschne ráztoky.~Už príroda, vidz! sama
843 17| veku,~čis’ v kvete muž, rec: ‘dosť!’ - i budeš ver’ ~
844 32| prac sa kams’ za pólu brdo,~redikaj znad nás, mračno pokuty!… ~~~
845 13| ohavou~tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok. ~Hej, ono krivdí,
846 9 | sa v majstra vyučiac ich remeslám. ~K oltárom lezieš, utieknuc
847 23| sieťou,~zkaď zámer svoj si v reťaz rozvil svetov…~Meriame výšku
848 7 | dožili sme, ach, ten rozvrat! rež,~z nejž potoky sa nevinná
849 10| každým sdieľny na nej mierou riadnou;~ináč je otrok len, čo rukou
850 16| kuchynke nevesta; priam sprace riady~a prisadne k nim, muka zrosená. ~
851 16| do kosby, krv kde rosou, riasou vzdych…~Kto odpovie i za
852 19| tie hekatomby obetí,~tie rieky krvi v splave po údolí;~
853 20| zlatej doby,~bez dneška rmutu, nerestí i zloby;~ba za
854 2 | ohňom páli, vlečie~povodňou, ro~zmetá svet hŕbou pliev;~
855 20| množstvo mu zem Jozafatom robí;~to všetko povážil by za
856 30| jej vodia~sebecky, tí ju robia macochou;~však s búrkou
857 31| mladou vdovou,~sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou~oporou v
858 29| domu… ~I Slovák objíma zem rodnú s všetkou~ľúbosťou; oltárom
859 6 | ten! krivé pochopy,~čo ako rohy strkajú a kolú: -~Čuls’,
860 3 | zúpel), k spáse vrátka~kde? rokľa v bralách, zápač pralesa~
861 16| smelou~do kosby, krv kde rosou, riasou vzdych…~Kto odpovie
862 28| hlboký… ~Ja myslím: duch sa rovná vode, hore~čo parou stúpa,
863 7 | minulý.~kde pred hrôzou sa rovy zaclonili -~blahoslavení
864 12| v ňom; temer sa mi samo rozčeslo, ~i koleno mi ducha pokleslo~
865 27| chudá sloja~ich tak mrie, rozďavujúc pysk ni sluj… ~Dosť zapadlo
866 12| spechu,~jak on sa vryl mi rozdierave v hruď;~i včuľ už strmie,
867 10| prírody?~ty že máš právo rozhodovať nad ňou~Prv seba opanuj!
868 15| krútňava~sa vrtí, gúľa-váľa, rozohnaná,~plutvami trepe jak by leviatana,~
869 25| 25~Či zázrak telom ten sa rozpadne~na články, osobou z nichž
870 5 | kadere -~A čože ľudstva rozplakaný génij?~ten do večnej sa
871 5 | ňomž svit sa budí,~v nič rozplynie sa s bojišťa tam čmudy,~
872 17| preťažký:~až vahadiel zhrá pára rozpustilá,~súc odhodené s cesty prekážky:~
873 26| družinou, hlad, smrť; ~a časom rozsypať sa na padrť.~Čo dal si sklepeniu
874 15| čo na brah vydáva… ~Púšť roztiahla sa vypasenou zmijou,~kde
875 23| zkaď zámer svoj si v reťaz rozvil svetov…~Meriame výšku orly,
876 32| ku srdciam iďte s blankou rozvinutou:~nech čítajú vás oči slzavé… ~
877 7 | nájduc - žiaľ i~bôľ! - pompu rozvoja kol za padeš! ~Že, starci,
878 7 | Že dožili sme, ach, ten rozvrat! rež,~z nejž potoky sa nevinná
879 1 | vlnobitia;~s tým v tepnách v ruch sa, v mluno prevarí~a vôľu
880 17| mäkkú,~vztýč biely prápor rudú na paseku!…~A či sa schýliť
881 6 | Súď: je to vzývanie, či rúhanie? ~
882 26| Bože, v streku na olovo~z rúk bratských… aspoň pre ňu
883 10| riadnou;~ináč je otrok len, čo rukou kradnou~tak seba, ako iných
884 11| samozvanče, pošlú z Tvorca ruky!~Čo vývin na nej, priostril
885 10| barbarstva noc, v cmiter rumov~ťa, človeče, ta vracia výchova!? ~
886 28| musejú sa stiecť-sliať v ruskom mori~tie naše bystré slavian-potoky, ~
887 5 | každej hrudy,~pokroku slynúť rušňom-dvíhalom, ~byť odčinom bied, bremien
888 1 | ak o tej, ktorá žiari~sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej
889 15| kde kvitly mestá jak kry ružové;~vzdor, nárek, kliatba divou
890 30| plač svojich neodvraví~na ružu rany: oj, nie! nebolí…? ~
891 4 | zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, ~kde bleskom kmitla
892 16| zrosená. ~Len dcéra umkla v sad, i s inou strelou~v srdiečku,
893 18| zrodí-li sa bezpeka, ~a pravda sadne za stôl odveká?~Bude-li
894 13| Ký upír to a mlok, ~z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok,~krvižíznivec
895 20| cudzej sláve za ostrvy;~sám svoj vždy, snaživec i poctivec,~
896 12| city~v ňom; temer sa mi samo rozčeslo, ~i koleno mi ducha
897 21| uvažujem,~že bola by to decka samopaš: ~bo nač Ty ako zdržovateľ
898 11| pošpatil si iba krásnu zem~tú, samozvanče, pošlú z Tvorca ruky!~Čo
899 26| Viem, mrhač-spustlec, bolo samý buj;~však pre krv, Bože,
900 17| gavalier,~’stoj!’ zavelieť tým sborom v borby prieku?~Či múdrosť
901 31| v hrobe kvília zlomení. ~Sceľ jazvy; úštrby zhlaď zisk
902 11| harmonický snem~jej hlasov schlpil na svár mrchazvuký:~to tvoje
903 17| rudú na paseku!…~A či sa schýliť musí navečer: ~po výčerp?
904 29| čo v korci okopitom~sa sdieľa s bližným z domu do domu… ~
905 10| pravej slobody,~bo s každým sdieľny na nej mierou riadnou;~ináč
906 18| Milosrdenstva znežnie obrazom~sebeckosť? pýcha skrotne pokorením?~
907 30| štedrú pravicu jej vodia~sebecky, tí ju robia macochou;~však
908 13| večnou záhou žhavou?~Ech, sebectvo! to! - a niet, nad ohavou~
909 10| vládnou:~kto pán je nad sebou, ten vývodí, ~i hrdina je
910 27| trus je, lež dúm Tvojich semeno;~len vzísť mu dať, vzrásť,
911 25| nichž pozostáva?~do prachu sfrkne Goliáta hlava?…~A či sa
912 17| slávy kríla~a v priepasť sfuní miska porážky…? ~
913 29| nikomu, ~a na vlasť mal bych shŕňať pohromu?~Lže, kto by tvrdil! -
914 11| kvapká i jej zôrny lem… ~Síď s trónu! Lev nech napozatým
915 23| orly, chmárami, ~hviezd sídlami; však dostup neznámy:~pred
916 23| pomyslov, s ciest tajných sieťou,~zkaď zámer svoj si v reťaz
917 11| skul jej diadém; ~bič zo síl splietol, harmonický snem~
918 17| výčerp? Musí náporná prv sila~s tou odporu boj dobiť preťažký:~
919 1 | pohári,~až udrie v ústroj silou vlnobitia;~s tým v tepnách
920 6 | kľovúc bôľu;~tvár zohavená sinie Europy… ~A ešte blud ten!
921 31| sa viac s mladou vdovou,~sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou~
922 5 | matere,~predčasné vdovy, siroty! mrk denný~im oviv novým
923 3 | splývať v pramenách, ~iskriaci síru, meteorov prach -~Rod ľudský
924 15| mania,~vždy tlamu dokorán ni sitna brána;~a trosky sú, čo na
925 20| po nichž, tvrdších bár i skál,~do novej ľza vojsť, šťastnej,
926 2 | tvorí požehnane,~i z mŕtvej skaly kúzli klas; ~o krvi, v tmu
927 4 | úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.~Kres spráskal pušiek, zahrmely
928 7 | hlavy nesklonili,~než v skazy tej sme maras vtenuli,~na
929 26| rozsypať sa na padrť.~Čo dal si sklepeniu skryť, jeho čelu,~raz musí
930 31| 31~- Ó, vráť sa skoro, mieru milený!~zavítaj s
931 10| nad ňou~Prv seba opanuj! skroť kázňou vládnou:~kto pán
932 18| obrazom~sebeckosť? pýcha skrotne pokorením?~trojica lásky
933 19| vodou nenie: -~i naveky meč skryjú do pošvy?… ~
934 26| padrť.~Čo dal si sklepeniu skryť, jeho čelu,~raz musí slncom
935 1 | krv je vlaha divotvorná! - Skrytá,~jak vzácny mušt, vrie v
936 12| Jak struny prepiate, sa skúbly city~v ňom; temer sa mi
937 11| v muky,~v nástroje zhuby skul jej diadém; ~bič zo síl
938 6 | si ty Mars, čo krvavé rád skutky?~Baal? Jahve? - Neslýchane
939 22| nadužitie slobodnej vôle?~či skúška, podobná tej v ľudskej škole?~
940 12| predstavujúc viechu,~na ktorej skvie sa lapidárny súd~- stoletiu,
941 5 | žilách, v svaloch prúdy~skvost leta mohly vyviesť z každej
942 13| svevoľne, kde len stihne, slabšieho;~bár zem je pre všetkých
943 11| vrah z hladu len, nie pre slasť z azúrov;~alebo zem nech
944 25| čom tkvie ctnosť, česť, sláva?~orlicou žalmistovou omladne? ~
945 20| šmaril s pliec;~nebude cudzej sláve za ostrvy;~sám svoj vždy,
946 29| som patriota, bárs som Slavian pritom!~Nežiadam zamak krivdy
947 29| Lže, kto by tvrdil! - V slavian-duši bytom~dlie dobrota, čo v
948 28| ruskom mori~tie naše bystré slavian-potoky, ~alebo ono - vyschne ráztoky.~
949 17| tá s víťazstvom si pripne slávy kríla~a v priepasť sfuní
950 23| Tvojej mysli vzletel,~je slepcom preds’: - hja, bezočivý
951 26| skryť, jeho čelu,~raz musí slncom vzísť! vzpláť zlatom pelu -~
952 21| kým ináč naložíš,~prísluha slncu vo svetovej dráme;~nám ale -
953 2 | o krvi, v tmu čo vnáša slnka jas,~sťa olej vzplanúc -
954 22| deje, od Teba~za nadužitie slobodnej vôle?~či skúška, podobná
955 10| vývodí, ~i hrdina je pravej slobody,~bo s každým sdieľny na
956 27| cudzie lány, po čom chudá sloja~ich tak mrie, rozďavujúc
957 10| dlátka, farieb, zvukov, u slova;~šli v smes… Nuž, v barbarstva
958 30| 30~Či moja Slovač, kŕdeľ sokolí,~nepoletela
959 29| bližným z domu do domu… ~I Slovák objíma zem rodnú s všetkou~
960 26| lež daj mu žiť a Tvoje slovo~zvestovať svetu - Tak, ó!
961 27| mrie, rozďavujúc pysk ni sluj… ~Dosť zapadlo ho už tým
962 9 | však modlu na srdci, v jej službe háraš:~hej, o pokore, bázni
963 25| života už plňou zavládne?~i v službu vstúpi pravdy? vstane práva~
964 5 | z každej hrudy,~pokroku slynúť rušňom-dvíhalom, ~byť odčinom
965 5 | srdcelomnom bolestení~čo prelejú sĺz biedne matere,~predčasné
966 32| rozvinutou:~nech čítajú vás oči slzavé… ~Ja bojoval tiež vnútri
967 16| trpiteľov?~ich strasti, slzy, snáď i straty ich? ~
968 14| Desatore: “Nezabi!”~lež smelo blesky mece, húka hromy;~
969 16| tiahol on tiež s mysľou smelou~do kosby, krv kde rosou,
970 10| zvukov, u slova;~šli v smes… Nuž, v barbarstva noc,
971 1 | tvári,~či jejž crk u decka v smev zabronel, ~keď v snách ho
972 18| vyvzteká,~či ozaj nastúpi smier, pokoj neba?~Nenávisť ovládze-li
973 26| Himalaj, mráz družinou, hlad, smrť; ~a časom rozsypať sa na
974 4 | človečenstva,~života radosť smrtnej do chmúry,~v prach purpur
975 8 | spásne učenie,~stvrdené smrťou, pravda, cesta istá:~keď
976 23| hrudi popol vznetov,~a naše smysly závrat omámi. ~Bár v zenit
977 21| záujem!~nad všetko, zem čo smýšľa, prášok náš, ~čo na nej
978 1 | v smev zabronel, ~keď v snách ho láska anjel-pestiteľ;~
979 31| zdravím, veselím i chovou,~v snažení ostňom, kovom v rameni! ~
980 20| za ostrvy;~sám svoj vždy, snaživec i poctivec,~pobeží s druhmi:
981 11| síl splietol, harmonický snem~jej hlasov schlpil na svár
982 24| neskoja ~ni noci, balzam ich, snov povoja;~krváca srdce mi,
983 32| Bohom, piesne krvavé!~odvité so srdca mi dobou krutou,~listiny
984 17| borby prieku?~Či múdrosť sobrals’ striebristého veku,~čis’
985 30| 30~Či moja Slovač, kŕdeľ sokolí,~nepoletela tobôž pod zástavy?~
986 17| bohatier.~Pravicu podaj soku bratsky mäkkú,~vztýč biely
987 3 | prach -~Rod ľudský dlho spal už nepokojný:~i strhol sa! -
988 14| šatí do pohromy,~obúva do spáleníšť pahraby… ~
989 11| alebo zem nech vlasatica spáli~čo brloh tvoj i s tvojou
990 1 | alebo o tej, čo sa s duchom spári~veštca v zápal čela na oltári:~
991 3 | dieť sa, Bože!? (zúpel), k spáse vrátka~kde? rokľa v bralách,
992 27| nebies tkne… Buď, ó! buď spaseno… ~
993 8 | iskrenne. ~Nač bolo jeho spásne učenie,~stvrdené smrťou,
994 12| nezakrojí v pôdu v orby spechu,~jak on sa vryl mi rozdierave
995 2 | 2~Nie o tej plodnej spievať dnes je čas:~o krvi, zo
996 19| obetí,~tie rieky krvi v splave po údolí;~ten bezpočet rán,
997 11| jej diadém; ~bič zo síl splietol, harmonický snem~jej hlasov
998 18| človeka? ~Ten kúpeľ krvi splynie očistením?~Milosrdenstva
999 3 | trojný…~a k zemi vzal sa splývať v pramenách, ~iskriaci síru,
1000 6 | kolú: -~Čuls’, Bože? Tvoju spokúšali vôľu!~O triumf tlčú nebies
|