1-nami | nanaj-spoku | spor-zne
Son.
1001 6 | ich zmutky-chúťky,~zvú v spor svoj: - Bojuj, vraj, ich
1002 28| príroda, vidz! sama s tebou sporí:~má osve ich, vždy čerstvé
1003 8 | dnes i včera~si v zlovesť spotvorilo blahovesť! ~
1004 16| kuchynke nevesta; priam sprace riady~a prisadne k nim,
1005 7 | svieraní, zajarmení v trýzne spräž!~Že octli sme sa sveta vo
1006 4 | s besom skaziteľa.~Kres spráskal pušiek, zahrmely delá:~zem
1007 25| žalmistovou omladne? ~Veď spravodlivosť tmel je, tuží pásky~nad
1008 15| pozdĺž, krížove…~- Pred spravodlivou kto raz históriou,~kto pred
1009 14| na pokoji;~tá, dušiaca sa spupne, že sa bojí~len Boha!… Ale
1010 19| osud v zdravie zavätí; ~to spustošenie zásluh století;~tie škody
1011 5 | božským zápalom! ~A nad tým v srdcelomnom bolestení~čo prelejú sĺz
1012 32| nárky z bydlíšť kútov;~ku srdciam iďte s blankou rozvinutou:~
1013 19| ščernie v pamäti? ~I k srdcu pripustia si naučenie,~že
1014 10| iných oškodí ~Och, plytkosť srdečná! Och zmätok umov!~I azúrove
1015 16| sad, i s inou strelou~v srdiečku, neboliacou ostatných:~veď
1016 7 | divadla toho divákmi sa stali,~ba účastníkmi do dna srdca
1017 7 | rozvoja kol za padeš! ~Že, starci, prv sme hlavy nesklonili,~
1018 16| vlády;~u nôh mu čupí žena, starena, ~sťa kvočka, kol vnúčat
1019 24| Slavianstvo vyjde? loď jak statná, bdelá?~To bych rád znal:
1020 5 | 5~Čo krvi stečie takto prívalom,~jejž pôsobivé
1021 4 | pušiek, zahrmely delá:~zem stene, piští vzduch, rvú vlny
1022 28| podráždením chorý:~Vraj, musejú sa stiecť-sliať v ruskom mori~tie naše bystré
1023 13| týra~svevoľne, kde len stihne, slabšieho;~bár zem je pre
1024 17| šlachtic srdca, gavalier,~’stoj!’ zavelieť tým sborom v
1025 28| zhŕdajúc lieňou v bahne stojatom…~Nuž, vyschnúť nemusí ni
1026 18| bezpeka, ~a pravda sadne za stôl odveká?~Bude-li právo všetkých
1027 19| to spustošenie zásluh století;~tie škody na chlebovom
1028 12| skvie sa lapidárny súd~- stoletiu, pokoleniu na útechu -:~
1029 8 | istá:~keď bratu brat zmar stonásobne chystá,~preň zažíha bár
1030 32| prerúvanom zdĺhave~bojišťa stony, nárky z bydlíšť kútov;~
1031 3 | v očiach, v údoch mrazný strach. ~Kam dieť sa, Bože!? (zúpel),
1032 6 | svoj: - Bojuj, vraj, ich na strane!…~Čo si ty Mars, čo krvavé
1033 32| rod hrdo:~s odplatou za strasť toľkých dotknutí;~to ždám…
1034 16| i za tých trpiteľov?~ich strasti, slzy, snáď i straty ich? ~
1035 24| mi budúcnosti:~jak z toho strašného vĺn príboja ~Slavianstvo
1036 26| buj;~však pre krv, Bože, v streku na olovo~z rúk bratských…
1037 13| dosť šírošíra,~chce, aby strela sa len pre neho;~ba končiny
1038 16| dcéra umkla v sad, i s inou strelou~v srdiečku, neboliacou ostatných:~
1039 31| medzi plemeny~zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou,~
1040 15| v bezdný hrtan s chvatom strháva, ~požiera, nenásytná, hltavá,~
1041 3 | dlho spal už nepokojný:~i strhol sa! - ziv sudbinej v tom
1042 17| prieku?~Či múdrosť sobrals’ striebristého veku,~čis’ v kvete muž,
1043 32| požiarovej neba záplave, ~v striel hluku, prerúvanom zdĺhave~
1044 6 | krivé pochopy,~čo ako rohy strkajú a kolú: -~Čuls’, Bože? Tvoju
1045 12| rozdierave v hruď;~i včuľ už strmie, predstavujúc viechu,~na
1046 6 | O triumf tlčú nebies na stropy, ~Ťa, vznešeného nad ich
1047 12| úderov v tom dlhom žití!~Jak struny prepiate, sa skúbly city~
1048 6 | hajno fúrij tiahne k pólu,~studnice žiaľu, jazvy kľovúc bôľu;~
1049 1 | žiari~sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári,~či jejž
1050 28| rovná vode, hore~čo parou stúpa, prší návratom;~tak, vzájomstva
1051 20| povážil by za portál, ~za stupne, po nichž, tvrdších bár
1052 9 | Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,~sa v majstra vyučiac ich
1053 8 | bolo jeho spásne učenie,~stvrdené smrťou, pravda, cesta istá:~
1054 15| ni sitna brána;~a trosky sú, čo na brah vydáva… ~Púšť
1055 3 | nepokojný:~i strhol sa! - ziv sudbinej v tom trojny~zrel, úžas
1056 4 | všeľudského dôstojenstva,~v sutiny jasný palác kultúry!… ~
1057 29| pletkou,~som v srdci zladil svätý dvojný cit. ~
1058 25| ach! neznalo; i praskly sväzky~i pokrvné, že trnie, ha!
1059 5 | jejž pôsobivé v žilách, v svaloch prúdy~skvost leta mohly
1060 11| snem~jej hlasov schlpil na svár mrchazvuký:~to tvoje vodcovstvo!
1061 31| v rameni! ~Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny~zdus! Nedaj
1062 14| nehúta, ~nerozvažuje veľa vo svedomí~o prísnom v Desatore: “Nezabi!”~
1063 19| všetko vpokon oným na vrcholi~svedomím zachvie, ščernie v pamäti? ~
1064 29| Cit! - vyčítať mi niet čo svedomiu,~že v tiesni tým mi zvrelo
1065 3 | Ale kryje sa~nadarmo v svete; všade ľudská jatka:~či
1066 23| svetlom zavraciaš v nás, Otče svetiel,~hneď domýšľavosť, hnedky
1067 9 | Bohom i tam! ~Že vyslanec si svetla? Za misie!~prírody deťom
1068 23| hja, bezočivý hosť -~Tak svetlom zavraciaš v nás, Otče svetiel,~
1069 23| zámer svoj si v reťaz rozvil svetov…~Meriame výšku orly, chmárami, ~
1070 21| naložíš,~prísluha slncu vo svetovej dráme;~nám ale - zvláštna
1071 26| a Tvoje slovo~zvestovať svetu - Tak, ó! pomiluj… ~
1072 30| nebolí…? ~Veď úfa: odzvonené svevoli!~čo popečkovala s jej žitia
1073 13| krivdí, hnetie, zdiera, týra~svevoľne, kde len stihne, slabšieho;~
1074 7 | účastníkmi do dna srdca tiež, ~svieraní, zajarmení v trýzne spräž!~
1075 22| hviezdne pole:~mne čisto svieti Tvoja veleba, ~bez našskej
1076 5 | Čo ducha, budúcna v ňomž svit sa budí,~v nič rozplynie
1077 2 | duševným zrakom denné na svitanie:~a takto chlebom-svetom
1078 18| pokorením?~trojica lásky svitne príkazom…?~Alebo beda, beda -
1079 4 | dravšie nezúri,~zapadá nie svlek: výkvet človečenstva,~života
1080 13| pre neho;~ba končiny si svojí všehomíra,~kams’ v prázdeň
1081 30| zástavy?~krv necedí? v plač svojich neodvraví~na ružu rany:
1082 16| 16~Včuľ po mraku vše svolá podstena,~čo doma zbudli,
1083 31| sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou~oporou v hrobe kvília zlomení. ~
1084 23| osnovou pomyslov, s ciest tajných sieťou,~zkaď zámer svoj
1085 9 | hej, o pokore, bázni leda táraš,~si ošemetník pred Bohom
1086 9 | pohanoch! zle sa vyhováraš:~čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to
1087 29| všetkou~ľúbosťou; oltárom mu Tatry štít;~sťa pozostatky ctí
1088 32| Ja bojoval tiež vnútri ťažko-tvrdo,~i ranený som, v srdce bodnutý -~
1089 28| Už príroda, vidz! sama s tebou sporí:~má osve ich, vždy
1090 29| kosti predkov -~Nemusím teda pokrytcom sa kryť,~keď,
1091 28| návratom;~tak, vzájomstva prúd, teká po priestore,~zhŕdajúc lieňou
1092 4 | pod kosou, radom váľajú sa telá;~v cveng šabieľ špľachce
1093 25| 25~Či zázrak telom ten sa rozpadne~na články,
1094 12| prepiate, sa skúbly city~v ňom; temer sa mi samo rozčeslo, ~i
1095 13| 13~Kto zapríčinil tento úpadok,~zosurovenie, zdivočenie
1096 1 | silou vlnobitia;~s tým v tepnách v ruch sa, v mluno prevarí~
1097 22| túhy~drgľujú - broj prv, teraz v práci zbroj -:~Len tríbenie -
1098 30| pravicu jej vodia~sebecky, tí ju robia macochou;~však
1099 6 | príchlopy;~od pólu hajno fúrij tiahne k pólu,~studnice žiaľu,
1100 16| ostatných:~veď s bratom tiahol on tiež s mysľou smelou~
1101 29| mi niet čo svedomiu,~že v tiesni tým mi zvrelo vnútro citom;~
1102 4 | totej ukrutenstva,~nímž ani tiger dravšie nezúri,~zapadá nie
1103 24| jej ostré osti~ma omínajú; tisíc do úzkostí~upadám za dňa
1104 27| a zlatým čelom~sa nebies tkne… Buď, ó! buď spaseno… ~
1105 25| práva~obhajcom? trafí, v čom tkvie ctnosť, česť, sláva?~orlicou
1106 15| životy jak ľudské mania,~vždy tlamu dokorán ni sitna brána;~
1107 6 | spokúšali vôľu!~O triumf tlčú nebies na stropy, ~Ťa, vznešeného
1108 24| och, dovoľ nazrieť v tmaň mi budúcnosti:~jak z toho
1109 30| jazyk vyhnala v hôr úval tmavý,~jak by to ľudské zvuky
1110 25| omladne? ~Veď spravodlivosť tmel je, tuží pásky~nad oceľ,
1111 2 | skaly kúzli klas; ~o krvi, v tmu čo vnáša slnka jas,~sťa
1112 32| hrdo:~s odplatou za strasť toľkých dotknutí;~to ždám… Och,
1113 5 | génij?~ten do večnej sa tône uberie! ~
1114 26| svet bez účelu:~len iným tôniť - obťažiť zem celú~sťa Himalaj,
1115 4 | krvi brod… ~Tak vo víchrici totej ukrutenstva,~nímž ani tiger
1116 18| 18~- A keď sa toto peklo vyvzteká,~či ozaj
1117 25| vstane práva~obhajcom? trafí, v čom tkvie ctnosť, česť,
1118 18| všetkým? Nebude pút? zbraní treba?~Česť bude práci, tvári
1119 15| gúľa-váľa, rozohnaná,~plutvami trepe jak by leviatana,~a v bezdný
1120 22| 22~Že trest to, čo sa deje, od Teba~
1121 22| teraz v práci zbroj -:~Len tríbenie - cvik - vývoj ľudstva púhy,~
1122 25| praskly sväzky~i pokrvné, že trnie, ha! ni prút:~prút v protest…
1123 18| pýcha skrotne pokorením?~trojica lásky svitne príkazom…?~
1124 3 | sa! - ziv sudbinej v tom trojny~zrel, úžas v očiach, v údoch
1125 3 | ňou, plam šľahol dvojný, trojný…~a k zemi vzal sa splývať
1126 11| i jej zôrny lem… ~Síď s trónu! Lev nech napozatým králi,~
1127 15| dokorán ni sitna brána;~a trosky sú, čo na brah vydáva… ~
1128 16| vzdych…~Kto odpovie i za tých trpiteľov?~ich strasti, slzy, snáď
1129 6 | Baal? Jahve? - Neslýchane trúfané:~Tvoj vehlas miešať ľudskej
1130 27| ó, voči urvateľom!~Nie trus je, lež dúm Tvojich semeno;~
1131 28| čerstvé bytia vzory;~no trvá aj ich poťah hlboký… ~Ja
1132 21| voľnosti si udrel znamä,~trvalé pokiaľ? Tobôž nezjavíš… ~
1133 7 | svieraní, zajarmení v trýzne spräž!~Že octli sme sa sveta
1134 11| pošpatil si iba krásnu zem~tú, samozvanče, pošlú z Tvorca
1135 22| zverské to v nich ešte túhy~drgľujú - broj prv, teraz
1136 25| Veď spravodlivosť tmel je, tuží pásky~nad oceľ, korbáč,
1137 6 | žiaľu, jazvy kľovúc bôľu;~tvár zohavená sinie Europy… ~
1138 22| hviezdne pole:~mne čisto svieti Tvoja veleba, ~bez našskej vrásky
1139 23| most,~by v Tvoju šľapaj, k Tvojej mysli vzletel,~je slepcom
1140 11| spáli~čo brloh tvoj i s tvojou nákazou,~pre teba, tvor
1141 11| tvojou nákazou,~pre teba, tvor ty v zlobe neskonalý,~ju
1142 11| tú, samozvanče, pošlú z Tvorca ruky!~Čo vývin na nej, priostril
1143 1 | v mluno prevarí~a vôľu tvorčiu, zajme kolo žitia~
1144 2 | dlane,~kamkoľvek čiahne, tvorí požehnane,~i z mŕtvej skaly
1145 3 | všade ľudská jatka:~či tvŕď, či oceán, či nebesa! ~
1146 29| shŕňať pohromu?~Lže, kto by tvrdil! - V slavian-duši bytom~
1147 20| portál, ~za stupne, po nichž, tvrdších bár i skál,~do novej ľza
1148 16| vzdych…~Kto odpovie i za tých trpiteľov?~ich strasti,
1149 13| krivdí, hnetie, zdiera, týra~svevoľne, kde len stihne,
1150 10| 10~- Nuž, človeče, tys’ pánom prírody?~ty že máš
1151 5 | génij?~ten do večnej sa tône uberie! ~
1152 7 | toho divákmi sa stali,~ba účastníkmi do dna srdca tiež, ~svieraní,
1153 26| bys’ poslal na svet bez účelu:~len iným tôniť - obťažiť
1154 8 | iskrenne. ~Nač bolo jeho spásne učenie,~stvrdené smrťou, pravda,
1155 12| čo už prenieslo~osudných úderov v tom dlhom žití!~Jak struny
1156 3 | trojny~zrel, úžas v očiach, v údoch mrazný strach. ~Kam dieť
1157 19| tie rieky krvi v splave po údolí;~ten bezpočet rán, z ktorých
1158 21| preds’ červom, voľnosti si udrel znamä,~trvalé pokiaľ? Tobôž
1159 1 | vrie v srdca pohári,~až udrie v ústroj silou vlnobitia;~
1160 30| oj, nie! nebolí…? ~Veď úfa: odzvonené svevoli!~čo popečkovala
1161 21| jej plemä, vystrájame.~Tej úkol je, kým ináč naložíš,~prísluha
1162 4 | Tak vo víchrici totej ukrutenstva,~nímž ani tiger dravšie
1163 9 | prírody deťom odurmaniť um~a s vierou vposled opantať
1164 8 | mrav tvoj stojí, plň vied, umien perá,~keď vášňam sa dáš
1165 16| muka zrosená. ~Len dcéra umkla v sad, i s inou strelou~
1166 21| zdržovateľ dbáš,~jak krátkym umom dlho pozorujem,~čnie nedostižne
1167 10| plytkosť srdečná! Och zmätok umov!~I azúrove čistí duchovia~
1168 4 | národ oboril sa na národ~s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.~
1169 24| omínajú; tisíc do úzkostí~upadám za dňa a tie neskoja ~ni
1170 13| 13~Kto zapríčinil tento úpadok,~zosurovenie, zdivočenie
1171 13| veličavou~vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok, ~z pŕs sajúci
1172 27| dosť! - zaháj ho, ó, voči urvateľom!~Nie trus je, lež dúm Tvojich
1173 1 | srdca pohári,~až udrie v ústroj silou vlnobitia;~s tým v
1174 30| to posilou jej v boji! útechou… ~
1175 12| stoletiu, pokoleniu na útechu -:~Vzdelanstvo - cha-cha-cha! -
1176 9 | remeslám. ~K oltárom lezieš, utieknuc sa v chrám;~však modlu na
1177 3 | 3~Nad zemou v letku utkvel na krielach~posupný démon,
1178 3 | loďka čo jak vratká~za útočište?… Ale kryje sa~nadarmo v
1179 12| presrditý!~Som sýty všetkých útrap, nadmier sýty: -~a tu zas
1180 29| sa kryť,~keď, nezľakaný utrhačstva pletkou,~som v srdci zladil
1181 30| jej jazyk vyhnala v hôr úval tmavý,~jak by to ľudské
1182 21| Ťa; tak v mysli krehkej uvažujem,~že bola by to decka samopaš: ~
1183 23| pred nekonečnom jak by uzavretou~zdúpneme bránou, v hrudi
1184 24| osti~ma omínajú; tisíc do úzkostí~upadám za dňa a tie neskoja ~
1185 23| pripneme aj ducha zreteľ,~na uzol blesku, vidmo, dúhy most,~
1186 22| vývoj ľudstva púhy,~až ušľachtí sa šťastný pre pokoj… ~
1187 31| kvília zlomení. ~Sceľ jazvy; úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý…~Pod
1188 3 | sudbinej v tom trojny~zrel, úžas v očiach, v údoch mrazný
1189 17| odporu boj dobiť preťažký:~až vahadiel zhrá pára rozpustilá,~súc
1190 4 | líha zrelá~pod kosou, radom váľajú sa telá;~v cveng šabieľ
1191 7 | nejž potoky sa nevinná krv valí!~divadla toho divákmi sa
1192 15| 15~I hučí válka - Ako krútňava~sa vrtí,
1193 9 | sa vyhováraš:~čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,~
1194 32| rozvinutou:~nech čítajú vás oči slzavé… ~Ja bojoval
1195 8 | plň vied, umien perá,~keď vášňam sa dáš zaslepiť a viesť,~
1196 9 | začrieť do biblie:~krvavé vážiť - evanjelium!… ~
1197 13| zviedlo s ducha veličavou~vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok, ~
1198 8 | neujdeš poroku, že dnes i včera~si v zlovesť spotvorilo
1199 20| 20~Veď keby, keby! - Vďačne oplakal~by každý národ svoje
1200 31| stretať sa viac s mladou vdovou,~sirôtky, s rodičmi, čo
1201 5 | biedne matere,~predčasné vdovy, siroty! mrk denný~im oviv
1202 5 | rozplakaný génij?~ten do večnej sa tône uberie! ~
1203 13| žitia mok,~krvižíznivec s večnou záhou žhavou?~Ech, sebectvo!
1204 6 | Neslýchane trúfané:~Tvoj vehlas miešať ľudskej do pohnútky!~
1205 17| múdrosť sobrals’ striebristého veku,~čis’ v kvete muž, rec: ‘
1206 22| mne čisto svieti Tvoja veleba, ~bez našskej vrásky hnevu,
1207 13| ľudstvo zviedlo s ducha veličavou~vbŕsť do bahna? Ký upír
1208 10| čistí duchovia~pohŕdli naraz veľkolepou dumou~u dlátka, farieb,
1209 26| Preds’ nemožno! že bytosť veľkých čŕt~v ňom bol bys’ poslal
1210 8 | ako divé zviera?~A čo si veniec pripravíš hen z hviezd,~
1211 17| rec: ‘dosť!’ - i budeš ver’ ~ten najslávnejší sveta
1212 31| olivovou~a buď nám zdravím, veselím i chovou,~v snažení ostňom,
1213 16| Prah ňaňo zaujal, kmeť vetchej vlády;~u nôh mu čupí žena,
1214 1 | tej, čo sa s duchom spári~veštca v zápal čela na oltári:~
1215 4 | čŕstvej krvi brod… ~Tak vo víchrici totej ukrutenstva,~nímž
1216 24| Tebe ochraňovateľa?~hu! vidím, zašlo bezdna na pokraj…~
1217 23| zreteľ,~na uzol blesku, vidmo, dúhy most,~by v Tvoju šľapaj,
1218 28| vyschne ráztoky.~Už príroda, vidz! sama s tebou sporí:~má
1219 30| to ľudské zvuky neboly. ~Vie: vlasť je mať, čo krajec
1220 12| už strmie, predstavujúc viechu,~na ktorej skvie sa lapidárny
1221 8 | Čo mrav tvoj stojí, plň vied, umien perá,~keď vášňam
1222 9 | prírody deťom odurmaniť um~a s vierou vposled opantať im šije -~
1223 8 | vášňam sa dáš zaslepiť a viesť,~i pášeš potom ako divé
1224 14| hrozbu pohnutia; ~nad zemou visí ako pokuta,~opätok drzý,
1225 18| premoženým?~a menom pomsty beda - víťazom? ~
1226 17| odhodené s cesty prekážky:~tá s víťazstvom si pripne slávy kríla~a
1227 10| seba opanuj! skroť kázňou vládnou:~kto pán je nad sebou, ten
1228 16| ňaňo zaujal, kmeť vetchej vlády;~u nôh mu čupí žena, starena, ~
1229 1 | dúškom znel! ~Ó, krv je vlaha divotvorná! - Skrytá,~jak
1230 11| z azúrov;~alebo zem nech vlasatica spáli~čo brloh tvoj i s
1231 2 | i zúri-búri, ohňom páli, vlečie~povodňou, ro~zmetá svet
1232 24| budúcnosti:~jak z toho strašného vĺn príboja ~Slavianstvo vyjde?
1233 1 | až udrie v ústroj silou vlnobitia;~s tým v tepnách v ruch
1234 4 | stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, ~kde bleskom kmitla
1235 2 | klas; ~o krvi, v tmu čo vnáša slnka jas,~sťa olej vzplanúc -
1236 16| starena, ~sťa kvočka, kol vnúčat pnúc ramená:~a každé zosŕka,
1237 32| slzavé… ~Ja bojoval tiež vnútri ťažko-tvrdo,~i ranený som,
1238 29| že v tiesni tým mi zvrelo vnútro citom;~som patriota, bárs
1239 27| plemeno,~dosť! - zaháj ho, ó, voči urvateľom!~Nie trus je,
1240 4 | piští vzduch, rvú vlny vôd, ~kde bleskom kmitla hrozná
1241 28| Ja myslím: duch sa rovná vode, hore~čo parou stúpa, prší
1242 30| ktorí štedrú pravicu jej vodia~sebecky, tí ju robia macochou;~
1243 19| niet cti v bitke, jak krv vodou nenie: -~i naveky meč skryjú
1244 3 | posupný démon, v pravej hlaveň vojny,~z nejž, zmáchav ňou, plam
1245 13| nad ohavou~tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok. ~Hej,
1246 20| bár i skál,~do novej ľza vojsť, šťastnej, zlatej doby,~
1247 22| Teba~za nadužitie slobodnej vôle?~či skúška, podobná tej
1248 21| nanajvýš! -~preds’ červom, voľnosti si udrel znamä,~trvalé pokiaľ?
1249 19| ľudstva poli,~plen… všetko vpokon oným na vrcholi~svedomím
1250 9 | odurmaniť um~a s vierou vposled opantať im šije -~Oj, dovidia
1251 10| cmiter rumov~ťa, človeče, ta vracia výchova!? ~
1252 11| Lev nech napozatým králi,~vrah z hladu len, nie pre slasť
1253 22| Tvoja veleba, ~bez našskej vrásky hnevu, cnenia šmúhy…~Ak
1254 31| 31~- Ó, vráť sa skoro, mieru milený!~
1255 3 | morská choboť, loďka čo jak vratká~za útočište?… Ale kryje
1256 3 | Bože!? (zúpel), k spáse vrátka~kde? rokľa v bralách, zápač
1257 4 | oboril sa na národ~s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.~Kres
1258 19| plen… všetko vpokon oným na vrcholi~svedomím zachvie, ščernie
1259 1 | Skrytá,~jak vzácny mušt, vrie v srdca pohári,~až udrie
1260 15| válka - Ako krútňava~sa vrtí, gúľa-váľa, rozohnaná,~plutvami
1261 30| podá~každému decku, prázdna vrtochov;~len, ktorí štedrú pravicu
1262 12| v orby spechu,~jak on sa vryl mi rozdierave v hruď;~i
1263 25| v službu vstúpi pravdy? vstane práva~obhajcom? trafí, v
1264 25| plňou zavládne?~i v službu vstúpi pravdy? vstane práva~obhajcom?
1265 2 | chlebom-svetom živý nas, ~a vtedy štíti aj, kde nebezpeč je…~
1266 7 | než v skazy tej sme maras vtenuli,~na pokoj hoďas hnilý do
1267 19| jest nástroj hotovší,~žľab vybrázdiť, nímž za zdarom zdar ženie;~
1268 2 | nebezpeč je…~Lež o krvi, čo vybúšila v hnev,~i zúri-búri, ohňom
1269 17| schýliť musí navečer: ~po výčerp? Musí náporná prv sila~s
1270 10| rumov~ťa, človeče, ta vracia výchova!? ~
1271 29| 29~Cit! - vyčítať mi niet čo svedomiu,~že
1272 15| a trosky sú, čo na brah vydáva… ~Púšť roztiahla sa vypasenou
1273 30| jej žitia právy,~jej jazyk vyhnala v hôr úval tmavý,~jak by
1274 9 | Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:~čo Tatár, Vandal raz, Hun,
1275 8 | miluj ako seba! zčista~a bez výhrady zplna, iskrenne. ~Nač bolo
1276 24| vĺn príboja ~Slavianstvo vyjde? loď jak statná, bdelá?~
1277 4 | nezúri,~zapadá nie svlek: výkvet človečenstva,~života radosť
1278 15| vydáva… ~Púšť roztiahla sa vypasenou zmijou,~kde kvitly mestá
1279 28| slavian-potoky, ~alebo ono - vyschne ráztoky.~Už príroda, vidz!
1280 28| lieňou v bahne stojatom…~Nuž, vyschnúť nemusí ni ducha more,~ni
1281 9 | ošemetník pred Bohom i tam! ~Že vyslanec si svetla? Za misie!~prírody
1282 23| 23~Ó, vysoko dlieš, Pane! nad nami~s
1283 28| Nie, Puškine môj, mysľou vysoký,~ty mýlil si sa, podráždením
1284 21| čo na nej my, jej plemä, vystrájame.~Tej úkol je, kým ináč naložíš,~
1285 13| všehomíra,~kams’ v prázdeň vytískajúc iného - ~
1286 9 | to stváraš,~sa v majstra vyučiac ich remeslám. ~K oltárom
1287 5 | prúdy~skvost leta mohly vyviesť z každej hrudy,~pokroku
1288 11| pošlú z Tvorca ruky!~Čo vývin na nej, priostril si v muky,~
1289 10| kto pán je nad sebou, ten vývodí, ~i hrdina je pravej slobody,~
1290 22| Len tríbenie - cvik - vývoj ľudstva púhy,~až ušľachtí
1291 18| 18~- A keď sa toto peklo vyvzteká,~či ozaj nastúpi smier,
1292 23| reťaz rozvil svetov…~Meriame výšku orly, chmárami, ~hviezd
1293 11| zlobe neskonalý,~ju do zbla vyžhnúc z hviezdnych obrazov!… ~
1294 1 | divotvorná! - Skrytá,~jak vzácny mušt, vrie v srdca pohári,~
1295 28| stúpa, prší návratom;~tak, vzájomstva prúd, teká po priestore,~
1296 3 | dvojný, trojný…~a k zemi vzal sa splývať v pramenách, ~
1297 25| hlava?…~A či sa zviecha, vzchopí prípadne ~a života už plňou
1298 20| za dôpust by Bohu chválu vzdal, ~si istý súc: že železa
1299 12| pokoleniu na útechu -:~Vzdelanstvo - cha-cha-cha! - jak ľudožrút!… ~
1300 8 | ľudstvo! ľudstvo! tak si vzdialené~nebolo nikdy od príkazu
1301 15| kvitly mestá jak kry ružové;~vzdor, nárek, kliatba divou harmóniou~
1302 4 | zahrmely delá:~zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, ~kde bleskom
1303 16| kosby, krv kde rosou, riasou vzdych…~Kto odpovie i za tých trpiteľov?~
1304 23| Tvoju šľapaj, k Tvojej mysli vzletel,~je slepcom preds’: - hja,
1305 23| zdúpneme bránou, v hrudi popol vznetov,~a naše smysly závrat omámi. ~
1306 6 | tlčú nebies na stropy, ~Ťa, vznešeného nad ich zmutky-chúťky,~zvú
1307 28| ich, vždy čerstvé bytia vzory;~no trvá aj ich poťah hlboký… ~
1308 2 | vnáša slnka jas,~sťa olej vzplanúc - kahan pri kahane -~duševným
1309 26| raz musí slncom vzísť! vzpláť zlatom pelu -~a po ňom zbudnúť
1310 27| semeno;~len vzísť mu dať, vzrásť, zrieť… a zlatým čelom~sa
1311 17| podaj soku bratsky mäkkú,~vztýč biely prápor rudú na paseku!…~
1312 6 | do pohnútky!~Súď: je to vzývanie, či rúhanie? ~
1313 3 | kryje sa~nadarmo v svete; všade ľudská jatka:~či tvŕď, či
1314 16| 16~Včuľ po mraku vše svolá podstena,~čo doma
1315 13| neho;~ba končiny si svojí všehomíra,~kams’ v prázdeň vytískajúc
1316 4 | do chmúry,~v prach purpur všeľudského dôstojenstva,~v sutiny jasný
1317 7 | zaclonili -~blahoslavení všetci zosnulí! ~
1318 23| hneď domýšľavosť, hnedky všetečnosť… ~
1319 29| Slovák objíma zem rodnú s všetkou~ľúbosťou; oltárom mu Tatry
1320 18| všetkých právom? chleba~hoj všetkým? Nebude pút? zbraní treba?~
1321 21| ako bude? len Ty znáš,~ó, Vševedúci! - Ale nespytujem~sa Ťa;
1322 1 | jejž crk u decka v smev zabronel, ~keď v snách ho láska anjel-pestiteľ;~
1323 24| však odpusť mu! ho zdrž! a zachovaj - ~
1324 19| oným na vrcholi~svedomím zachvie, ščernie v pamäti? ~I k
1325 7 | kde pred hrôzou sa rovy zaclonili -~blahoslavení všetci zosnulí! ~
1326 9 | tvojich dúm,~ich cvične núkaš začrieť do biblie:~krvavé vážiť -
1327 27| zšľachtiac drsné plemeno,~dosť! - zaháj ho, ó, voči urvateľom!~Nie
1328 13| mok,~krvižíznivec s večnou záhou žhavou?~Ech, sebectvo! to! -
1329 4 | skaziteľa.~Kres spráskal pušiek, zahrmely delá:~zem stene, piští vzduch,
1330 7 | dna srdca tiež, ~svieraní, zajarmení v trýzne spräž!~Že octli
1331 31| tvoj zlatý…~Pod svoje nás zajm’, húfy, vodcovstvo,~veď
1332 1 | prevarí~a vôľu tvorčiu, zajme kolo žitia~
1333 28| ni ducha more,~ni potoky zájsť ducha v mori tom!) ~
1334 29| Slavian pritom!~Nežiadam zamak krivdy nikomu, ~a na vlasť
1335 23| ciest tajných sieťou,~zkaď zámer svoj si v reťaz rozvil svetov…~
1336 25| nad oceľ, korbáč, žalár, zámky pút:~a tej, ach! neznalo;
1337 3 | vrátka~kde? rokľa v bralách, zápač pralesa~či morská choboť,
1338 4 | ani tiger dravšie nezúri,~zapadá nie svlek: výkvet človečenstva,~
1339 27| rozďavujúc pysk ni sluj… ~Dosť zapadlo ho už tým podlým cieľom,~
1340 11| tvoje vodcovstvo! z bied zápäť pluky;~ľaď! krvou kvapká
1341 1 | s duchom spári~veštca v zápal čela na oltári:~tak nech
1342 5 | pohasne navždy s božským zápalom! ~A nad tým v srdcelomnom
1343 32| odblesknutou~pri požiarovej neba záplave, ~v striel hluku, prerúvanom
1344 13| 13~Kto zapríčinil tento úpadok,~zosurovenie,
1345 12| útrap, nadmier sýty: -~a tu zas kríž ten sveta!… Čerieslo ~
1346 8 | perá,~keď vášňam sa dáš zaslepiť a viesť,~i pášeš potom ako
1347 19| zavätí; ~to spustošenie zásluh století;~tie škody na chlebovom
1348 30| sokolí,~nepoletela tobôž pod zástavy?~krv necedí? v plač svojich
1349 14| že sa bojí~len Boha!… Ale zato nehúta, ~nerozvažuje veľa
1350 16| všetkých dohromady.~Prah ňaňo zaujal, kmeť vetchej vlády;~u nôh
1351 21| čnie nedostižne ľudský nad záujem!~nad všetko, zem čo smýšľa,
1352 19| viac, než čo osud v zdravie zavätí; ~to spustošenie zásluh
1353 27| juj! ~od čoho naveky ho zavaruj! -:~by Slavianstvo len hŕbou
1354 17| srdca, gavalier,~’stoj!’ zavelieť tým sborom v borby prieku?~
1355 31| sa skoro, mieru milený!~zavítaj s ratolesťou olivovou~a
1356 25| prípadne ~a života už plňou zavládne?~i v službu vstúpi pravdy?
1357 23| bezočivý hosť -~Tak svetlom zavraciaš v nás, Otče svetiel,~hneď
1358 23| popol vznetov,~a naše smysly závrat omámi. ~Bár v zenit pripneme
1359 25| 25~Či zázrak telom ten sa rozpadne~na
1360 24| ochraňovateľa?~hu! vidím, zašlo bezdna na pokraj…~Viem,
1361 31| ostňom, kovom v rameni! ~Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny~
1362 8 | stonásobne chystá,~preň zažíha bár pekla plamene? ~Čo mrav
1363 11| v zlobe neskonalý,~ju do zbla vyžhnúc z hviezdnych obrazov!… ~
1364 4 | Astarot.~A jak v žne postať zbožia líha zrelá~pod kosou, radom
1365 18| hoj všetkým? Nebude pút? zbraní treba?~Česť bude práci,
1366 22| broj prv, teraz v práci zbroj -:~Len tríbenie - cvik -
1367 14| čo pancier odela a čihá v zbroji;~čo na obzore ako mračno
1368 16| svolá podstena,~čo doma zbudli, všetkých dohromady.~Prah
1369 26| vzpláť zlatom pelu -~a po ňom zbudnúť nad pyramíd hrď… ~Či proroctvo
1370 8 | Bližného miluj ako seba! zčista~a bez výhrady zplna, iskrenne. ~
1371 19| vybrázdiť, nímž za zdarom zdar ženie;~že človek nie hmyz
1372 19| žľab vybrázdiť, nímž za zdarom zdar ženie;~že človek nie
1373 31| triumf! zo zdôb radosť, ó!~za zdatnosť v borbe - práce na postati…~
1374 13| Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra~svevoľne, kde len
1375 13| tento úpadok,~zosurovenie, zdivočenie mravov?~Čo ľudstvo zviedlo
1376 32| striel hluku, prerúvanom zdĺhave~bojišťa stony, nárky z bydlíšť
1377 31| predsavzatí:~to bude triumf! zo zdôb radosť, ó!~za zdatnosť v
1378 19| bolí~viac, než čo osud v zdravie zavätí; ~to spustošenie
1379 31| ratolesťou olivovou~a buď nám zdravím, veselím i chovou,~v snažení
1380 24| veľa;~však odpusť mu! ho zdrž! a zachovaj - ~
1381 21| samopaš: ~bo nač Ty ako zdržovateľ dbáš,~jak krátkym umom dlho
1382 23| nekonečnom jak by uzavretou~zdúpneme bránou, v hrudi popol vznetov,~
1383 31| fakľu sváru - medzi plemeny~zdus! Nedaj stretať sa viac s
1384 3 | šľahol dvojný, trojný…~a k zemi vzal sa splývať v pramenách, ~
1385 23| smysly závrat omámi. ~Bár v zenit pripneme aj ducha zreteľ,~
1386 31| zlomení. ~Sceľ jazvy; úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý…~Pod svoje
1387 17| dobiť preťažký:~až vahadiel zhrá pára rozpustilá,~súc odhodené
1388 28| prúd, teká po priestore,~zhŕdajúc lieňou v bahne stojatom…~
1389 11| priostril si v muky,~v nástroje zhuby skul jej diadém; ~bič zo
1390 31| Sceľ jazvy; úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý…~Pod svoje nás
1391 3 | nepokojný:~i strhol sa! - ziv sudbinej v tom trojny~zrel,
1392 23| s ciest tajných sieťou,~zkaď zámer svoj si v reťaz rozvil
1393 29| utrhačstva pletkou,~som v srdci zladil svätý dvojný cit. ~
1394 20| novej ľza vojsť, šťastnej, zlatej doby,~bez dneška rmutu,
1395 26| musí slncom vzísť! vzpláť zlatom pelu -~a po ňom zbudnúť
1396 31| úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý…~Pod svoje nás zajm’, húfy,
1397 27| mu dať, vzrásť, zrieť… a zlatým čelom~sa nebies tkne… Buď,
1398 9 | faloš, mam!~Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:~čo Tatár,
1399 11| nákazou,~pre teba, tvor ty v zlobe neskonalý,~ju do zbla vyžhnúc
1400 20| dneška rmutu, nerestí i zloby;~ba za dôpust by Bohu chválu
1401 31| synovou~oporou v hrobe kvília zlomení. ~Sceľ jazvy; úštrby zhlaď
1402 8 | poroku, že dnes i včera~si v zlovesť spotvorilo blahovesť! ~
1403 25| ni prút:~prút v protest… Zľutuj sa však, Bože lásky!~a nedaj
1404 26| pyramíd hrď… ~Či proroctvo má zlyhať Kollárovo? -~Viem, mrhač-spustlec,
1405 3 | pravej hlaveň vojny,~z nejž, zmáchav ňou, plam šľahol dvojný,
1406 10| Och, plytkosť srdečná! Och zmätok umov!~I azúrove čistí duchovia~
1407 8 | cesta istá:~keď bratu brat zmar stonásobne chystá,~preň
1408 2 | páli, vlečie~povodňou, ro~zmetá svet hŕbou pliev;~
1409 15| Púšť roztiahla sa vypasenou zmijou,~kde kvitly mestá jak kry
1410 6 | Ťa, vznešeného nad ich zmutky-chúťky,~zvú v spor svoj: - Bojuj,
1411 32| kams’ za pólu brdo,~redikaj znad nás, mračno pokuty!… ~~~
1412 24| znal: ó, odcloň mi! a daj~znak, má-li v Tebe ochraňovateľa?~
1413 24| statná, bdelá?~To bych rád znal: ó, odcloň mi! a daj~znak,
1414 21| červom, voľnosti si udrel znamä,~trvalé pokiaľ? Tobôž nezjavíš… ~
1415 21| Čo bude, ako bude? len Ty znáš,~ó, Vševedúci! - Ale nespytujem~
1416 1 | spev, nech plným dúškom znel! ~Ó, krv je vlaha divotvorná! -
1417 18| očistením?~Milosrdenstva znežnie obrazom~sebeckosť? pýcha
1418 15| kto pred Bohom to všetko zodpovie!? ~
1419 6 | jazvy kľovúc bôľu;~tvár zohavená sinie Europy… ~A ešte blud
1420 11| ľaď! krvou kvapká i jej zôrny lem… ~Síď s trónu! Lev nech
1421 7 | zaclonili -~blahoslavení všetci zosnulí! ~
1422 16| vnúčat pnúc ramená:~a každé zosŕka, jak k hviezdam hľadí -~
1423 13| zapríčinil tento úpadok,~zosurovenie, zdivočenie mravov?~Čo ľudstvo
1424 8 | seba! zčista~a bez výhrady zplna, iskrenne. ~Nač bolo jeho
1425 2 | kahan pri kahane -~duševným zrakom denné na svitanie:~a takto
1426 7 | vo špitáli,~na púšti jeho zrazu, nájduc - žiaľ i~bôľ! -
1427 3 | ziv sudbinej v tom trojny~zrel, úžas v očiach, v údoch
1428 4 | v žne postať zbožia líha zrelá~pod kosou, radom váľajú
1429 23| zenit pripneme aj ducha zreteľ,~na uzol blesku, vidmo,
1430 27| len vzísť mu dať, vzrásť, zrieť… a zlatým čelom~sa nebies
1431 18| ovládze-li sama seba,~z nástrahy zrodí-li sa bezpeka, ~a pravda sadne
1432 16| riady~a prisadne k nim, muka zrosená. ~Len dcéra umkla v sad,
1433 12| koleno mi ducha pokleslo~zúfaním: tak bol ráz ich presrditý!~
1434 3 | strach. ~Kam dieť sa, Bože!? (zúpel), k spáse vrátka~kde? rokľa
1435 2 | krvi, čo vybúšila v hnev,~i zúri-búri, ohňom páli, vlečie~povodňou,
1436 27| ho už tým podlým cieľom,~zúrodniac, zšľachtiac drsné plemeno,~
1437 24| Bože! - Pokoja~mi nedá zvedavosť, jej ostré osti~ma omínajú;
1438 22| mravčí boj,~snáď mrkneš: zverské to v nich ešte túhy~drgľujú -
1439 26| daj mu žiť a Tvoje slovo~zvestovať svetu - Tak, ó! pomiluj… ~
1440 25| Goliáta hlava?…~A či sa zviecha, vzchopí prípadne ~a života
1441 13| zdivočenie mravov?~Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou~vbŕsť
1442 8 | i pášeš potom ako divé zviera?~A čo si veniec pripravíš
1443 13| a niet, nad ohavou~tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok. ~
1444 21| svetovej dráme;~nám ale - zvláštna milosť nanajvýš! -~preds’
1445 29| svedomiu,~že v tiesni tým mi zvrelo vnútro citom;~som patriota,
1446 6 | vznešeného nad ich zmutky-chúťky,~zvú v spor svoj: - Bojuj, vraj,
1447 10| dumou~u dlátka, farieb, zvukov, u slova;~šli v smes… Nuž,
1448 30| tmavý,~jak by to ľudské zvuky neboly. ~Vie: vlasť je mať,
1449 27| podlým cieľom,~zúrodniac, zšľachtiac drsné plemeno,~dosť! - zaháj
1450 4 | váľajú sa telá;~v cveng šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod… ~
1451 14| pochabý~na bitúnok -; svet šatí do pohromy,~obúva do spáleníšť
1452 19| vrcholi~svedomím zachvie, ščernie v pamäti? ~I k srdcu pripustia
1453 9 | vierou vposled opantať im šije -~Oj, dovidia včuľ na grunt
1454 13| zem je pre všetkých dosť šírošíra,~chce, aby strela sa len
1455 19| spustošenie zásluh století;~tie škody na chlebovom ľudstva poli,~
1456 22| skúška, podobná tej v ľudskej škole?~Ach, pojem nízky! - hriešna
1457 17| 17~Ó, kde si, šlachtic srdca, gavalier,~’stoj!’
1458 3 | nejž, zmáchav ňou, plam šľahol dvojný, trojný…~a k zemi
1459 19| že človek nie hmyz pod šľap podošví;~že niet cti v bitke,
1460 23| vidmo, dúhy most,~by v Tvoju šľapaj, k Tvojej mysli vzletel,~
1461 10| farieb, zvukov, u slova;~šli v smes… Nuž, v barbarstva
1462 20| krvi~ohromnú nošu navždy šmaril s pliec;~nebude cudzej sláve
1463 22| našskej vrásky hnevu, cnenia šmúhy…~Ak pozeráš tak na ten mravčí
1464 7 | Že octli sme sa sveta vo špitáli,~na púšti jeho zrazu, nájduc -
1465 4 | sa telá;~v cveng šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod… ~Tak
1466 2 | čas:~o krvi, zo srdca čo šprihnúc v dlane,~kamkoľvek čiahne,
1467 20| skál,~do novej ľza vojsť, šťastnej, zlatej doby,~bez dneška
1468 7 | hoďas hnilý do mohyly!~Ba šťastní, ichž čas hostí minulý.~
1469 22| ľudstva púhy,~až ušľachtí sa šťastný pre pokoj… ~
1470 30| prázdna vrtochov;~len, ktorí štedrú pravicu jej vodia~sebecky,
1471 29| ľúbosťou; oltárom mu Tatry štít;~sťa pozostatky ctí si kosti
1472 2 | chlebom-svetom živý nas, ~a vtedy štíti aj, kde nebezpeč je…~Lež
1473 25| pásky~nad oceľ, korbáč, žalár, zámky pút:~a tej, ach!
1474 25| ctnosť, česť, sláva?~orlicou žalmistovou omladne? ~Veď spravodlivosť
1475 32| strasť toľkých dotknutí;~to ždám… Och, prac sa kams’ za pólu
1476 20| vzdal, ~si istý súc: že železa i krvi~ohromnú nošu navždy
1477 16| vetchej vlády;~u nôh mu čupí žena, starena, ~sťa kvočka, kol
1478 27| prosí duša moja~dňom-nocou, žertva muky, nepokoja -~Veď hrozné
1479 13| krvižíznivec s večnou záhou žhavou?~Ech, sebectvo! to! - a
1480 7 | púšti jeho zrazu, nájduc - žiaľ i~bôľ! - pompu rozvoja kol
1481 6 | tiahne k pólu,~studnice žiaľu, jazvy kľovúc bôľu;~tvár
1482 1 | akej? - ak o tej, ktorá žiari~sťa ruže kvet, pýr studu
1483 5 | prívalom,~jejž pôsobivé v žilách, v svaloch prúdy~skvost
1484 26| s ním v súd, lež daj mu žiť a Tvoje slovo~zvestovať
1485 12| osudných úderov v tom dlhom žití!~Jak struny prepiate, sa
1486 15| nenásytná, hltavá,~tak ľudské životy jak ľudské mania,~vždy tlamu
1487 2 | a takto chlebom-svetom živý nas, ~a vtedy štíti aj,
1488 19| paloš jest nástroj hotovší,~žľab vybrázdiť, nímž za zdarom
1489 14| obzore ako mračno stojí,~žlč v okáľoch a hrozbu pohnutia; ~
1490 4 | hrozná Astarot.~A jak v žne postať zbožia líha zrelá~
|