Kapit.

  1 Poz|      cite~otvoriac lono dokorán,~a srdečnosť kde odveká,~kde
  2 Poz|        jeden horskej riavy skok:~a duša už sa ladí k piesni,~
  3 Poz|        sa jej bičík prečudesný -~a srdce hupká vozvysok;~len
  4 Poz|     holiach jeden záblesk vatry:~a nás už chváce povoľa,~duch
  5 Poz|        preletí nám ponad hlavu -~a už ju máme: myseľ hravú:~
  6 I  |       dobrých i zlých hostí,~jak a čo veští kraja kniha…~A
  7 I  |          a čo veští kraja kniha…~A obadal-li zlovesť v diali,~
  8 I  |      kladivom;~tu opasujú v broň a meč,~tam v ústa titlú suriem
  9 I  |          tie zo sklepov zas smrť a skazu~ozávod vlečú k otvorom,~
 10 I  |        zbrojných ramien zdvihne,~a každé jeho rameno~na úder,
 11 I  |        kam údy svoje poskladala,~a zem? - ó, tá je verná, stála,~
 12 I  |          nejde spod nej ubehnúť!~A potom: tichá, skromná schrana,~
 13 I  |       jej celé žitia pozlátenie,~a luny v okno padlá lúč -~
 14 I  |        mieru kľúč.~Pri beláskach a kúsku chleba~nežiada viacej -
 15 I  |  skromnosť i tu dosť sa vmiesti,~a bezpeč je, kde spokojnosť…~(
 16 I  |       hja, tvrdú službu znamená;~a mnohý šrám sa černie v čele:~
 17 I  |    podvečer abo k dňu keď svitá,~a v noci jasný nebom bod~tiež
 18 I  |       loď tajná zradu nevysiela?~A obadal-li zo strážnice,~
 19 I  |          na pohon -~i strhne sa, a jako lúty~popadne z pleca
 20 I  |        svoju starú, chrabrú dlaň~a už naň mieri - už naň cieli -~
 21 I  |        jak ohnivý by pršal dážď;~a aby ešte preľstil zášť;~
 22 I  |         čas nezavalí v priekopu,~a ktoré - pravé zázraky -~
 23 I  |          tým väčšmi tuhnú vekom,~a ako čierne oblaky~odkiaľsi
 24 I  |      stropu.~Tie otáčajú chalupu~a bdením svojho pozoru~vždy
 25 I  |          vežu~vrah-víchor obehol a v bráne~horského zručal
 26 I  |        zlosti vztekle, nafúkane,~a v strmom, ťažkom postupu,~
 27 I  |           pomätený lovec~- blesk a hrom zbroj ou u boku -~sa
 28 I  |   vzraste, prítoku~sa rozkolíšu, a keď plný~už nimi jaz, až
 29 I  |         až k prelevu~keď zježili a zdvihli šije:~hať sama zachce
 30 I  |     rozstúpi sa čo velevráta - -~a vlny lesa švistia, plynú~
 31 I  |        všetkých strán ju obstúpä~a vo chvoj takoj pozavinú …~
 32 I  |       biele behanice,~brok, gule a prach chumelice,~môž’ jak
 33 I  |  odmerali kročajami,~vtom zápory a hever vzali,~obratne pritkli
 34 I  |         obratne pritkli ku uhlom~a zakrútili, podvážili -~zvrt
 35 I  |       jak koho zrazu podronili -~a keď už visel na šibeni,~
 36 I  |      hneď brvná, klady dopratali~a šmykli novým podvalom -~
 37 I  |          zrazu chvál~ho potkalo! a bez chichotu -~ten to, ten
 38 I  |       turoň - mamľas, ochlasta!…~A potom, ak dač ešte chybí~-
 39 I  |       potom, ak dač ešte chybí~- a ľudské dielo kde bez chyby? -~
 40 I  |         na biele dosky popílili,~a chalupu, sťa zásterou,~povláčkou
 41 I  |   najvyššou sebadôverou;~tvrdili a sa zadušali:~že kresaná
 42 I  |          próbu všetci podupkali,~a nájduc, že je dokonalá,~
 43 I  |        vraz chytili sa operadla,~a v horskú zatúkajúc stranu:~„
 44 I  |     poskákali;~zem ťažko zdunela a stuhla -~širákmi tisina
 45 I  |       zase cifrovanou strieškou,~a v stredok štítnej polohy~
 46 I  |           tam panimáriový list -~a iná kvietkov prostota.~Za
 47 I  |    povoji~jej fŕskot sa to skvie a rojí.~Len ona, ten jej hron
 48 I  |      rojí.~Len ona, ten jej hron a šum,~keď z podmôľ van ho
 49 I  |          by slobodou sa nasýtil,~a duchom že je, pocítil…~Len
 50 I  |      grúni splašiac srniek zhon,~a drozd, jak na poľane valach~
 51 I  |     lesnom okrese,~kyv bezhlučný a kolimbanie;~len z holí prudké
 52 I  |          statky ženu na košiare,~a vtedy čo sa zvíri znovu,~
 53 I  |         niet vášne, ktorá dopeká~a iskry zloby kreše z čela,~
 54 I  |     kruší~sťa krehký kameň v nič a v nič,~neznámy zisku pohonič -~
 55 I  |         širokým, drzým pochodom;~a tajná, klenbou hustej smreči~
 56 I  |          svetla, ukazadla mena -~a poneváč sa hadí, prieči~-
 57 I  |     Možno-li sem sa dostať zrade~a kút ten blaha olúpiť? -~
 58 I  |         dvorcom čudies deväťsíl,~a v krov sa netresk privesil;~
 59 II |        starý Čajka zosnul v Pánu~a jeho zvláštna, nenadála~
 60 II |      videl chasu krepčať, plesať~a šanty stvárať navôkol;~keď
 61 II |        keď bača fúknul do fujary~a ona, sťaby srdce mala,~tak
 62 II |         som bača veľmi starý -",~a jeden-druhý zurvalec~keď
 63 II |   skríknul: „Nu, jak ňanko náš?”~a skokmo k strunge utiekol - -~
 64 II |    poštáral tu-tam, ťapil, kutal~a pritom mrmkal si a hútal,~
 65 II |         kutal~a pritom mrmkal si a hútal,~až spamätal sa: blízko
 66 II |         že ešte nikdy nezlyhala)~a jak sa patrí, poriadkom~
 67 II |       dveriatka staré, vrzgotavé~a zakolkajúc kolčiatkom -~
 68 II |        plavé,~oblohou nikde mrak a tieň;~dennice lúč mu šibla
 69 II |      dennice lúč mu šibla v zrak~a slzu žmykla - vetché líce~
 70 II |          obušok do pravice~vzal, a na ňu sa opierajúc,~drobčivým
 71 II |          zahral nad ním v piesni~a vzbúril svitu tíšinou;~to
 72 II |  prekážku:~sluch starca dební sa a tiesni -~Z hôr tuhý dychot
 73 II |           ovinka drnčí na širáku~a kapsa lengá strapcom k hrám -~
 74 II |          odfukoval v lone vesny,~a škovran pokračoval v piesni…~-
 75 II |        pokračoval v piesni…~- Čo a jak potom? nevedieť.~Dosť
 76 II |        na tom: došiel na poľanu.~A poneváč to cesta hodná~i
 77 II |       zasvitli tiež pri divadle;~a strúčky vlasov biele, zredlé~
 78 II |      lišajníkom -~Mlk, studenosť a údy schradlé -~Po strane
 79 II |        chvojeť splietli pospolu,~a stádo zveriac stráži Besa,~
 80 II |          Michal, hodný jeho syn~(a jedináčik), neotáľal,~neváhal,
 81 II |      neopálal~vo prostom ume, čo a jak?~Bol sám jak palec,
 82 II |         pomyslel - „nie viac sem a tam~po službách, dnes tu -
 83 II |           dnes tu - zajtra inde,~a ktozná, akej pri merinde,~
 84 II |        ktozná, akej pri merinde,~a s čím sa všetkým postretám?”~
 85 II |         mladé -~však prešiel rok a práve v zime,~kde sto ráz
 86 II |        prešiel rok: i musel von,~a zvädlý odnášal sa stade…~
 87 II |       líha každý, jak si stelie,~a prv kto vsypal, i prv melie -~
 88 II |          keby hodlal váľať buky,~a čelom zmraštil, naposledy~
 89 II |        nuž zdaru dá i požehnania~a napomôže milerád …”~Tak
 90 II |     dotušiac, že to nie od veci,~a sluhu potľapkal po pleci;~
 91 II |      jemu~i odporučný ešte list.~A Michal veraž’ nemeškal.~
 92 II |       poobzeral, prešiel skránky~a zrkalce späť ukryl zas -~
 93 II |         zas -~I vskutku rúči bol a šumný,~jak len ten jaseň
 94 II |        tak prehodil prez plece -~a v cestu dal sa; skäroval~
 95 II |        keď niektorý naň povolal,~a ešte tuhšie stúpal znovu.~
 96 II |      zasmušilý~i znali jeho päsť a sval,~krem toho mali na
 97 II |   paličkou pritom v cestu pichol~a štáral - inu, hľadal zrok - ,~
 98 II |          ešte zašiel v tiene~líp a dubiskov košatých,~kde striasol
 99 II |          chvíľka neminie:~hnul - a po cestách kľukatých~ta
100 II |          práci: prstom pokynúť -~a toho, ktorý už tam stojí~
101 II |       ktorý už tam stojí~u dvier a i len stáť sa bojí,~konečne
102 II |         konečne opýtať sa tiahle~a v istom s nevrlosťou boji:~
103 II |       náhle?~on iste zmýlil chod a púť?~čo chce? čo hladá?
104 II |        čakať nechá dokiaľkoľvek,~a čo by bol rok, alebo vek -~
105 II |         prišiel? kto ho volá!? -~A potom je to sprostý človek:~
106 II |      Praškoda každé vlákno práv!~A jeho reč - hach, chaos zvuku!~
107 II |       ešte vždy!~Nečudo: múry sú a skaly,~ohradili sa, zapratali -~
108 II |         vypreli zvonku nový ruch~a pohrdli ním; že však žije~
109 II |       predsudkov zariekajúc puch~a zeleň novej, sviežej vesny~
110 II |       ponad múry k nebu vzlietne~a tam sa slncom pozapáli,~
111 II |         dolomán,~ním samý blysk, a žlté botky)~mu v cestu zastal,
112 II |         odložil ostych na stranu~a prístup k pánu žiadal stuha,~
113 II |      odvrknúc, že on musí vnísť,~a čo by sluhov celý trh -~
114 II |          odchýlil krídlo u dverí~a (v krpcoch sa tak ľahko
115 II |        podivno, bol preds’ chlap a smelý!),~hneď vzbĺklo mu,
116 II |     vzbĺklo mu, zas zbledlo líce~a oči jakby zaslepneli,~tma -
117 II |        Čo predtým nikdy nevidel,~a kde by aj?-: na tisíc skiel~
118 II |         každé peruť lesklú ustre~a na obzore dúhou skvetlom~
119 II |            bezpochyby lustre -);~a ich svit vrtel sa a víril,~
120 II |              a ich svit vrtel sa a víril,~až ťažko očiam prehliadnuť,~
121 II |  prehliadnuť,~nehasnul, vzrastal a sa šíril -~jak riavy prúd
122 II |         rezby,~hranoly kryštálne a kresby,~skvost bariev v
123 II |    skvost bariev v rámcov zášerí~a iné čačky nádhery,~keď slnka
124 II |        nahliadla -)~len chvíľka: a už odrazený~a v množstvo
125 II |       len chvíľka: a už odrazený~a v množstvo prúdov znásobený~
126 II |    štíhle skrine,~na jejich slon a obruby,~z tých k operadlám,
127 II |  taburety,~nábytok všakej obľuby~a iný prepych, rozhodený~sem-tam
128 II |       svevoli -~tak spadá niže j a vždy užšie:~včul v podstavcov,
129 II |      podstavcov, hľa, lezie kruh~a závitky čo lesklý had,~trepení
130 II |       čalúnov, v purpur-činovať,~a viac - ho niet, sťa svetlý
131 II |           tam -~v stých podobách a všade sám,~sám ako dlhým
132 II |       krpcov to rad s návlakami,~a vyššej šmúha dlhá, čierna,~
133 II |         jeho halienka to verná -~a to, hla, hneď ho uspokojí.~
134 II |          kde roztáčajú letorosty~a maľujú jak štetce strop;~
135 II |        tie ako labuť zdvihli šíj~a noria do vín drapérij;~tie
136 II |     slnečnica kvetúca~sa obracia a zvŕta v strany:~a zvšadiaľ
137 II |        obracia a zvŕta v strany:~a zvšadiaľ nový, maľovaný~
138 II |          zvšadiaľ nový, maľovaný~a skvúci s ním sa stretá svet -~
139 II |         tých hájikov bol vyletel~a rozbzučal sa okolne:~i naslúchal,
140 II |        valí~po nebies pláni diaľ a diaľ:~do nekonečna nivou
141 II |    drahokam,~sihôtky po nich sem a tam,~na každej biele postavy,~
142 II |        tu k spánku víko pritkýna~a hneď zas žiarovito hľadí -~
143 II |       hneď zas žiarovito hľadí -~a kde sa stromov schodia rady~
144 II |      nebies čnejúc ku sklepeniu,~a na každého žhavom štíte~
145 II |        docela~do vidma - díva sa a díva;~i zdá sa mu, že sníva,
146 II |        povržený.~I skiaď sa ruch a pohyb skytal,~ta zvrátil
147 II |     hovel si; bol schradlý, malý~a lysák. Noviny bol čítal,~
148 II |        Michal, smelé uprúc zrak,~a čakal - Cas sa míňal, tiekol,~
149 II |  Pochválen Kristus!” vetil znova~a silno, pery počal hrýzť,~
150 II |        na nose zblýskal okuliar,~a „Kto to!? -” chriplé hlesli
151 II |        podal lístok k rukám pánu~a na miesto sa vrátil späť -~„
152 II |          drzec -” vrkla odpoveď,~a bola príkra, omrzela -~„
153 II |      vetil - „v lese na Podvrší~(a k panstvu patrí onen les)~
154 II |         vieš? v krátce - k veci! a skôr preč.”~„Odpusťte! -
155 II |           čo sa svedčí -~Som sám a sám, jak tu, hľa, stojím.~
156 II |      stojím.~Nuž, akže neni chýr a bájka,~čo zmyslel svet -
157 II |          svet - svet zmýšľa rád,~a ja bych nechcel dokladať -:~
158 II |         i dokonal,~kde otec jeho a môj ded~podobne v tej že
159 II |        zavčas ktos’ ta pribehol,~a keď už ináč nemohol:~nasadiac
160 II |     vbehnul v objem drapov hbite~a nožom ľútu šelmu sklátil…~
161 II |   Roztvoril, spešne prešiel list~a riekol: „Inam mal si ísť:~
162 II |     zomrel Čajka?”~„Zomrel veru,~a v službe. V lese na poľani~
163 II |        Pán horár -”~„- No, dosť. A či vieš,~čo so službou tou
164 II |      znáš-li s cudzím zaobchodiť~a nesklzneš sa voľakedy?~čo? -”~
165 II |        úsmevom vpred sa naklonil~a riekol: „Zajtras’ na Podvrší!”~
166 II |         naznačil na kartu bielu,~a podajúc ju služebníku,~naložil
167 III|  trávniky:~ni nevedel, či stúpa, a či~perute dostal, ako vták -~
168 III|          svieti pred ním naporad~a obraz stavia všeliký:~jak
169 III|       rozostrela,~ňou vôkol ruch a kyn a vzmach,~chodníkmi
170 III| rozostrela,~ňou vôkol ruch a kyn a vzmach,~chodníkmi ona zláti
171 III|        len jemu hudba v olšinách~a v húšti rakýt žurčot kradmý. . .~
172 III|          zajala ho tá, hľa, vec~(a bol už hodne za ohradmi,~
173 III|      služba len, len cudzí chlad~a kút, kam sebe poustiela;~
174 III|         keď scela~sa oddá službe a vždy riadne~sa bude pri
175 III|         vynesú ho z chalupy~tria a tria súdruhovia zrutní~a
176 III|         a tria súdruhovia zrutní~a rechtor verš odspieval smutný,~
177 III|         služby novej povinnosti;~a bolo ich tiež do sýtosti.~
178 III|         nádoby, bár j ak sa volá~a čo by morskej hlbky bola,~
179 III|      plecia stŕpli, zmŕtvel krk,~a nedvíhal ju svitom znova~
180 III|           Hej, vedel on, kde, čo a jaká~ho povinnosť a ťarcha
181 III|           čo a jaká~ho povinnosť a ťarcha čaká;~no mužne poddával
182 III|         mužne poddával jej plece~a v jarmo vďačne stoknul väz.~
183 III|     mlčia pomluvy, jak v chráme,~a to tak srdcu lahodí -~tam
184 III|       každá haluz perute~jak brk a každé dýchnutie~vetríka
185 III|        tam, by nám bolo po vôli,~a preto zahovára riava,~by
186 III|       preto machom zobrastali, -~a celá hviezdna noci tma,~
187 III|        má … ~Lež človek nazdá sa a míva,~že, pozrel-li v tvár,
188 III|        myslí, už má pojem pravý;~a predsa díval sa - do studne,~
189 III|    osnovať~každučký mysle vzruch a dej,~čo a jak Michal uvažoval,~
190 III|  každučký mysle vzruch a dej,~čo a jak Michal uvažoval,~čo
191 III|     domku známeho~i teraz postál a jak predtým~len kradmo kuknul
192 III|     nezľakne s’ žiadnej pohromy;~a jak je k tomu naladený:~
193 III|   chalupy~si voľne prútik ulomí,~a čo by bola z rozmajrínu;~
194 III|         obišiel ťažký drabinovec~a druhov v duši poľutoval…~
195 III|         tak čenichá,~tak rúti sa a pachteje~jak grúňmi chmúrna
196 III|       jak grúňmi chmúrna ulicha?~a či on predsa nechcel zostať …?~
197 III|          alebo či tam búri, prší~a lávky zajme povodeň,~či
198 III|      frní, hraje,~na cestách sto a sto ráz bolo:~no nevbehne,
199 III|          skôr rozložiť sa v ňom,~a to tak vlečie sa a trvá!~
200 III|          ňom,~a to tak vlečie sa a trvá!~I nechcel dáky stôs
201 III|       horár, oč len Michal túžil~a prosil, zvolil dobroprajné),~
202 III|        konečne prichytil sa sám,~a len on pristal silou, v
203 III|      išlo to, hneď zdvihli kladu~a pricvíkali v zásek trám,~
204 III|   Podvečer, keď už stíchnul kres~a klopot s každou inou vecou:~
205 III|         pribudlo, to ešte zbýva.~A ani nešiel do koliby~na
206 III|          noci ktos’ sa prikradne~a jeho navždy podsadne…~Konečne
207 III|          stien mnohý svätec kuká~a v sviežom rúchu potobôž~(
208 III|       ktozná, po ktorom otcovi -~a keď už každé stálo tam,~
209 III|         miesto jeho každým časom~a povolanie neináč:~tu vystúpil
210 III|       nebies nanajvyššie bralo -~a šepotävým, traslým hlasom~
211 III|        tú kŕmil horúcim on citom~a kojil duše nápojom,~kdekoľvek
212 III|         biča, zhúkanie na tráve:~a osud ich bol spečatený,~
213 III|          bola dcéra~dosť majetná a jediná,~i mala zalietačov
214 III|             Tu ozvala sa rodina~(a tú len počúvnuť sa svedčí);~
215 III|          váhavosť:~i nastal krik a hrozba s plačom,~karhali,
216 III|         karhali, kliali celé dni~a nedochádzal posledný -;~
217 III|      jarmačný nezvedie ju hlas -~A predsa málo! Ešte próba:~
218 III|         podaj, to ich celý styk,~a trval tiež len okamžik,~
219 III|         čom háčik, reťaz záhadok~a čierny bod kde jeho sveta…~
220 III|       čierny bod kde jeho sveta…~A potom: jak ho miloval,~natoľko
221 III|      preto, bo mu prišla k stihu~a v jednom prudkom okamihu~
222 III|     zbieliť vlásky?~Mal zrieť ju a bez krvácania:~jak jednou
223 III|         jednou choré decko pleká~a druhou lobodienku seká -~
224 III|     ktorej kľakal, ba i plakal…~ A ona blesla konečne,~jak
225 III|       pochodne,~vtom vzchopil sa a výsknul: „Bisťu!” .~Nadpriadol
226 III|         činiac sa, že má robotu,~a horký! - len sa pretvárala,~
227 III|      pospolu.~S tým zrovnali sa, a on chodí,~viac neštítiac
228 III|        potom - nu, var’ obyčaj).~A Hanka? Kto by sa i pýtal!?~
229 III|        zraky sňali jakby v priek~a zamĺkli, že prez komory~
230 III|         jak jej vtedy bolo, jak!~A odchádza-li v nočnom čase:~
231 III|       priadkach siahnuť na kužeľ~a čokoľvek si osobovať:~tú
232 III|          zapíše si v pamäť každý~a večité! A klebiet kliatba? -~
233 III|          v pamäť každý~a večité! A klebiet kliatba? -~ech,
234 III|       tým prešla dlhá zimy doba.~A jaro svitlo. S jarom svadba -~
235 III|         keď už boli na vozíkoch,~a spievajúc, jak navykli,~
236 III|   koníkoch~zo dvora skoro unikli~a tam už boli bez znamenia,~
237 III|     ciestke temným, veľkým lesom~a na nej zhúkla rúšnica:~les
238 III|     dúšku,~či aby bolo po múdre,~a riekol: „Drahé moje deti!~
239 III|          čo žijú podľa prikázaní~a k práci neľutujú dlaní -~
240 III|         povrheľ nikda nedožobre,~a planec vždy mal výplat planý!~
241 III|       verná, prvý poklad z vena,~a starostlivá ako Marta;~tam
242 III|          slzách sedí roztúžená).~A keď by predsa nezdar, zloba -~
243 III|         tým vypil samý po spodok~a sadnul, vytrúc čosi z oka.~
244 III|           na tvári žartu rumenec~a na nose mal pupenec),~a
245 III|          a na nose mal pupenec),~a vetil, myknúc na opasku~
246 III|      nekukajte inam -~tak radi - a tu napomínam -:~by, než
247 III|      Michal všetko zahovorí. .. ~A keď sa takto uhostili,~keď
248 III|     dodajúc prívinš dobroprajný.~A keď už bolo po ovrante,~
249 III|         pánte:~po požehnaní skrz a prez,~po obapolnom ďakovaní~
250 III|         sa. Povysadli~do vozov - a už skryl ich les.~Tu mladí