Kapit.

 1 Poz| preletí nám ponad hlavu -~a už ju máme: myseľ hravú:~zmladenej
 2 I  |    nemá príčiny sa báť:~že mam ju zvráti, podtne pád.~Zem
 3 I  |        nebaží,~svit ranný dosť ju oblaží;~slniečko bielej
 4 I  |     chalupe,~zo všetkých strán ju obstúpä~a vo chvoj takoj
 5 I  |       z kotla čo by do kotliny~ju prelieval - až zmĺkne v
 6 II |        bozká ruku,~len zašpiní ju, nekľuda;~je divok, horská
 7 II |      na kartu bielu,~a podajúc ju služebníku,~naložil hlasom,
 8 III|     brať účasť z jeho radosti:~ju na dubisku hlása vtáča,~
 9 III|   svitu rána~nenosil po pozdný ju mrk,~až plecia stŕpli, zmŕtvel
10 III|        zmŕtvel krk,~a nedvíhal ju svitom znova~tak vďačne
11 III|    vďačne trudnej zeme,~by zas ju trímal v objeme,~bárs ťažšia
12 III|         jak hviezdu pred sebou ju vodil;~potajmu jej sa prihovára,~
13 III|      potajmu jej sa prihovára,~ju budí, i zas sčičíka,~pokryje
14 III|    dobrých rodičov,~čo chránia ju jak oči v hlave.~Snáď nevedeli
15 III|       čisté,~jarmačný nezvedie ju hlas -~A predsa málo! Ešte
16 III|   paholok,~ni netrúfal si ver’ ju pýtať;~popredku videl následok:~
17 III|      Jak!? - Schválne do biedy ju hodí?~Má urobiť ju nádennicou~
18 III|       biedy ju hodí?~Má urobiť ju nádennicou~len preto, bo
19 III|      zbieliť vlásky?~Mal zrieť ju a bez krvácania:~jak jednou
20 III|     nočnom čase:~vše prelietne ju kýsi lak,~jak hviezda tamhor’,
21 III|    sliedi po neveste;~i zočiac ju: ha, to je mladá!~hneď zatlieska
22 III|      inu, dobre!~maj dcéru, ja ju vďačne zveril -~však buď