Kapit.

 1 Poz|   naspäť meteor;~len chvíľka, ako vzdušný vlas~čo preletí
 2 Poz|    prez dúbravu~tak strie sa, ako dúhy pás…~…Z tej duše pozdravujem
 3 I  |      úber války nestrhaný…~Sú ako prsteň, kruho-stena,~kam
 4 I  |     tým väčšmi tuhnú vekom,~a ako čierne oblaky~odkiaľsi spoza
 5 II |       Nuž,”~- tu dupnul nohou ako muž,~podsúkal lepšie svalné
 6 II |    toť len otca pochoval…~Len ako popri jednom dome~prechádzal,
 7 II |     siene stred;~tam trysknul ako vodomet,~i hviezdnym vencom
 8 II |     podobách a všade sám,~sám ako dlhým radom stojí,~sťa vojakov
 9 II |  maľujú jak štetce strop;~tie ako labuť zdvihli šíj~a noria
10 II |     povaha;~vynašiel sa. Zrak ako strela~už šprihá, liece
11 II |    púta zrak.~Čo videl, bolo: ako mrak~keď za mrakom sa gúla,
12 II |     schodia rady~tam v diali: ako v gloriet~sa viažu, v oblúk
13 II |      prez závory,~ty vpálils’ ako vietor divý,~jak z hradskej
14 II |  zachvel silne;~o srdce rafli ako kreš,~zrak jeho prudkým
15 II |  nevyrazí! -~Ja vtrielil iste ako smeť -~však kto mi tamvon
16 III|    stúpa, a či~perute dostal, ako vták -~tak stešený bol,
17 III|     vlastný.~Znal síce, že to ako prv,~tiež služba len, len
18 III| nepovalí~(bo rebrík je, nímž, ako vieme,~odhora húf anjelský
19 III|      poznal dievenku~tak rúču ako kvietok z jará,~jak kvietok,
20 III|   akákoľvek chvíľa),~zalietal ako sokol mladý~prez hory, grúňov
21 III|  dávno otužel,~on hľadí na to ako v šero,~čo za dňom musí
22 III|  poklad z vena,~a starostlivá ako Marta;~tam máš, hľa, matky