Kapit.

 1 I  |         války skiaďsi hluk - :~hneď tisíc hotových má rúk:~tie
 2 I  |    vykopli spráchnivelé steny,~hneď brvná, klady dopratali~a
 3 I  |  chlapov že by zvládla -~s tým hneď aj riadkom vyšli na ňu,~
 4 II |       spamätal sa: blízko peca~hneď líščiu kapsu z klinka sňal~(
 5 II |       sa delí,~pramienok zurčí hneď povedľa -~pod košatinou
 6 II |      bár ohník dávno vytletý -~Hneď priskočili, skríkli krikom,~
 7 II |        bol dobrý pán -~i v ňom hneď srdce zvíťazilo,~sluhovi
 8 II |        sluha -~tu i on prestal hneď byť krotký,~odložil ostych
 9 II |        preds’ chlap a smelý!),~hneď vzbĺklo mu, zas zbledlo
10 II |    pochod,~i čudno mu; no zjav hneď známy:~hej, krpcov to rad
11 II | halienka to verná -~a to, hla, hneď ho uspokojí.~Blíž okien
12 II |       ľa! - i stvrdla, oživela~hneď sedliacka v ňom povaha;~
13 II |       k spánku víko pritkýna~a hneď zas žiarovito hľadí -~a
14 II |        bradu -:~„S tým chlapom hneď zájď do úradu!” ~
15 III|      keď človek už-už nevláda,~hneď oboje sa podkladá~na podnos,
16 III|   Podvrší.~Tam udomácnil sa on hneď,~jak vták keď z klietky
17 III|     silou, v radu,~už išlo to, hneď zdvihli kladu~a pricvíkali
18 III|       pricvíkali v zásek trám,~hneď opäť jednu strhli vadu.~
19 III|     následok:~jak zhŕkli by sa hneď ho zvítať;~hej, znal on
20 III|       Keď onedlho skrsnul zas:~hneď bolo ináč. Mätež, škripce~
21 III|    zočiac ju: ha, to je mladá!~hneď zatlieska tiež vetvicami,~