Kapit.

 1 I  |     necíti k sláve povolania,~nie vôle revniť, sily v spor;~
 2 I  |   kdejakých spupných nárokov,~nie hrvoľ zdutý, dravci zor;~
 3 I  |     zrovna do mesta!~len tomu nie, kto preberá -~lež všetkým
 4 I  |       nakoniec,~či chceli, či nie, preds’ sa stalo,~- jak?
 5 II |       sú pohodené, tejto kres~nie, nebol tknutý ešte dnes -~
 6 II |    ponevierať,”~- pomyslel - „nie viac sem a tam~po službách,
 7 II |    čím sa všetkým postretám?”~Nie ďalej hlivieť, schválne
 8 II | predsavzatie,~dotušiac, že to nie od veci,~a sluhu potľapkal
 9 II |    každý trápnu vreští muku -~nie, ňou sa nič - nič nevysloví,~
10 II | skvúci s ním sa stretá svet -~Nie, týmto krásam, tomu čaru,~
11 II |    statočný, bol verný sluha,~nie, nikdy nebol podliakom,~
12 III|    škripot osiel preboľastný,~nie výskot dievok kol ostŕv -~
13 III|   prejde v službu inú~(i toho nie on znesie vinu),~jak otec
14 III|      klietky umknul, z vädby;~nie, netreba tam zažehnatby,~
15 III|    sto ráz bolo:~no nevbehne, nie, nevkeruje~tak iste v starý
16 III|  kvietok z jará,~jak kvietok, nie však makový,~s nímž prvý
17 III|     rozčeslo by srdce, hlavu!~Nie, nechcel z jednej biedy
18 III|   nechcel z jednej biedy dve,~nie aspoň núdzu jej, i čakal -~
19 III|    len jemu v osvež šelesti -~Nie od záhumnia, od záhrady,~
20 III|      od záhumnia, od záhrady,~nie presádzajúc večer plot,~