Kapit.

 1 Poz|          sa ladí k piesni,~tkne sa jej bičík prečudesný -~a srdce
 2 I  |           podtne pád.~Zem sama je, jej nízky kút,~no ale pevná
 3 I  |           slovu~tá výška zavše, čo jej krovu,~cit prostý, krotučké
 4 I  |       slniečko bielej na podstene:~jej celé žitia pozlátenie,~a
 5 I  |           zvislá plotom, na povoji~jej fŕskot sa to skvie a rojí.~
 6 I  |         skvie a rojí.~Len ona, ten jej hron a šum,~keď z podmôľ
 7 II |         valasi.~Na zžlklom mochu o jej peň~si sedel, hovel opretý,~
 8 II |        priestor žobrota;~tam dá sa jej, oč zuby čerí.~Ty votieraš
 9 III|            čaká;~no mužne poddával jej plece~a v jarmo vďačne stoknul
10 III|            sebou ju vodil;~potajmu jej sa prihovára,~ju budí, i
11 III|           otec pohýna:~vraj nadajú jej do rohatých -~už toľko rokov
12 III| nedochádzal posledný -;~tu zaplálo jej studom líce,~na prípecok
13 III|         tráviť musel drahný čas;~i jej sa míňal pomaly,~jak jarček
14 III|          lásku má-li z púhej lásky~jej temné zavčas zbieliť vlásky?~
15 III|         biedy dve,~nie aspoň núdzu jej, i čakal -~snáď blesne lampa
16 III|     silných rúk~keď zabral neveľké jej rúčky,~tu zasa objal potichučky~
17 III|       objal potichučky~jak obručou jej hybký driek,~do ušiek milší
18 III|           do ušiek milší rečí zvuk~jej slal než všetky vtáčie chóry -~
19 III|       nečuť iba srdca tluk…~ó, jak jej vtedy bolo, jak!~A odchádza-li
20 III|           sa v štestí,~keď privolá jej ešte z cesty:~„Hej, zajtra