Kapit.

 1 I  |         veru nebaží,~svit ranný dosť ju oblaží;~slniečko bielej
 2 I  |         nežiada viacej - naskrz dosť - ,~len krúžok blankytného
 3 I  |       niet;~hej, skromnosť i tu dosť sa vmiesti,~a bezpeč je,
 4 I  |         zemi primrel nepohnute;~dosť všeličo ho podráži,~no svaly
 5 I  |    horskej ryby.~- Tesárom teda dosť sa zdalo,~že vteružili podstavec,~
 6 II |        kde obťažou je čokoľvek:~dosť skoro zredikal sa preds’,~
 7 II |      vtiahol kožuštek~i pozapäl dosť istou rukou,~čos’ do kešienok
 8 II |       Čo a jak potom? nevedieť.~Dosť na tom: došiel na poľanu.~
 9 II |     chce, než má, musí zbierať,~dosť vzduchom lieta vzácnych
10 II |       jak človek, ktorý pobádal~dosť ešte včas, že niečo tratí;~
11 II | prepustený!~Pán horár -”~„- No, dosť. A či vieš,~čo so službou
12 III|     ceste kráčal spiatočnej …!?~Dosť na tom: stúpal strmo, stuha~
13 III|        predsa nechcel zostať …?~Dosť na tom, nedbal: či je pekne,~
14 III|      jak škoda!… Ona bola dcéra~dosť majetná a jediná,~i mala
15 III|       vädla -~preds’ nezvolila. Dosť to, dosť~od prostej dievky,
16 III|      preds’ nezvolila. Dosť to, dosť~od prostej dievky, dosť
17 III|         dosť~od prostej dievky, dosť to iste~na dôkaz, že ver’
18 III|        bolo po ovrante,~i slnko dosť na nízkom pánte:~po požehnaní