Kapit.

 1 I  |   ústa titlú suriem reč;~tie zo sklepov zas smrť a skazu~
 2 I  | zradu nevysiela?~A obadal-li zo strážnice,~že čos’ sa kol
 3 I  |   naprosto k slabej chalupe,~zo všetkých strán ju obstúpä~
 4 I  |    vyzerá,~jak z vaječnej by zo škrupiny;~bezpečne môž’
 5 I  |  zadušali:~že kresaná je jak zo skaly,~vraj i sto chlapov
 6 I  |    ktorých~priam z pažitného zo dvora~tak hybko v pitvorec
 7 II |   tiesni -~Z hôr tuhý dychot zo živice~sa vyrútil jak vetra
 8 II |     fŕskali~i treli, zdvihli zo zeme -~lež nadarmo - bol
 9 II |   jak keby dneska bola zhora~zo smreka padla - čečimlaď,~
10 II |      ofúkol;~vtom čosi vyňal zo schovánky~- zrkadlo bolo,
11 II |     v cestu dal sa; skäroval~zo dvora dolu dedinou.~So žiadnym
12 II |  kukal,~kam deli sa tak vraz zo siene -~lež, ajhľa, nové
13 II |     kotúľal~kýs’ obor, klbká zo zelene -~pomedzi zase biele
14 II |      tie sšuchotali,~jak keď zo stromu spadá list.~„Pochválen
15 III|       zdobný pribil rám,~kol zo stien mnohý svätec kuká~
16 III|      by zas sa mohol ponapiť~zo zdroja, ktorý jemu vre~pod
17 III|    na ošatkaných na koníkoch~zo dvora skoro unikli~a tam