Kapit.

 1 I  |      ženie svet,~že vyhnúť mu ni stihu niet;~hej, skromnosť
 2 I  |       v chate smelo plápolá -~ni svetielka ver’ nezdusí.~
 3 I  |       šmykli novým podvalom -~ni raz si nepoplujúc dlane,~
 4 I  |      raz si nepoplujúc dlane,~ni nezaklajúc, by ho hrom - -~
 5 I  |      krt veraže ho nepodryje,~ni žiaden príval nepodmyje;~
 6 I  |     kto preberá -~lež všetkým ni Boh nevyhovie!~Tak jeden-druhý
 7 I  |        potu práce ešte nepil,~ni hniezda nikdy neulepil,~
 8 II |    keď kade kráčam, borcujem,~ni jak dlaň, mojou neni zem;~
 9 II |     jak dlaň, mojou neni zem;~ni nejde, by ňou vládli všetcia;~
10 II |       sa nič - nič nevysloví,~ni slovka, jednoho ni tónu,~
11 II | nevysloví,~ni slovka, jednoho ni tónu,~čo oprávňuje do salónu!~
12 III|     cez dvory jeho, trávniky:~ni nevedel, či stúpa, a či~
13 III|       i nik ho preto nestupí,~ni neprireže mu za vinu.~I
14 III|     druhov v duši poľutoval…~ Ni na tom veľa nezáleží~- svet,
15 III|    Jak chuďas sluha, paholok,~ni netrúfal si ver’ ju pýtať;~
16 III|      hľa, hojný hľadí:~nemôže ni on darmo žiť,~za toľké nuky,