Kapit.

 1 Poz|       svet v nás skvári, zmorí,~zrak jeho urknul, zmámila~lož,
 2 Poz|     mŕtvie bôl, už slabnú putá,~zrak čistí sa, tlak voľneje,~
 3 I  |       jak ho nečujnými tesy,~by zrak mal kade k Bohu dôjsť,~ponad
 4 I  |        stojí strážou do meravá,~zrak v jedno miesto upretý:~na
 5 I  |      postriebrená broň~sa zdme, zrak mrkne na pohon -~i strhne
 6 II |          dennice lúč mu šibla v zrak~a slzu žmykla - vetché líce~
 7 II |          že to zrobil povedome:~zrak kradmo hodil na oblok,~paličkou
 8 II |        ňom povaha;~vynašiel sa. Zrak ako strela~už šprihá, liece
 9 II | prekvapenie!~zas iné kúzlo púta zrak.~Čo videl, bolo: ako mrak~
10 II |        pohyb skytal,~ta zvrátil zrak pri onom hesle;~vtom vzpriamil
11 II |   riekol~tu Michal, smelé uprúc zrak,~a čakal - Cas sa míňal,
12 II |         o srdce rafli ako kreš,~zrak jeho prudkým ohňom srší -~
13 II |            Michal mlčky sklopil zrak,~bol zarazený. Tvárou mrak~
14 III|  položení~nesklopí k zemi mužný zrak,~nezľakne s’ žiadnej pohromy;~
15 III|      jeden stret: i boli známi;~zrak jeden, hlások prehodený,~