Kapit.

 1 I  |      kade k Bohu dôjsť,~ponad ňu vykrojili lesy.~Veď preto
 2 I  |      hneď aj riadkom vyšli na ňu,~na próbu všetci podupkali,~
 3 II |       zurvalec~keď skríknul: „Nu, jak ňanko náš?”~a skokmo
 4 II |  obušok do pravice~vzal, a na ňu sa opierajúc,~drobčivým
 5 II | služba zas: bych lepšiu užil:~nu, inam zvrátim práce snahu:~
 6 II |      smreka padla - čečimlaď,~nu, vedel dobre šanovať -~Za
 7 II |   povedz, tvore! - Nikde nič;~nu, paholok, nu, pohonič -~
 8 II |       Nikde nič;~nu, paholok, nu, pohonič -~Ech, chrobač,
 9 II |     jak ohnivôčko do reťazi -~Nu, nech ho panstvo nevyrazí! -~
10 III|     ľutoval ho: dobré dieťa -~nu, devu, ktorej veľká láska~
11 III|       ani kláska~už potom pre ňu neurodí~to šíre pole rodiča.~
12 III|  tichu ešte podudre~i potom - nu, var’ obyčaj).~A Hanka?
13 III|      za dňom musí nasledovať.~Nu, nech sa páči oprobovať!~
14 III|     by predsa nezdar, zloba -~nu, spomnite na muža - Jóba -~
15 III|   hájnický spôsob vôkol celý,~nu, všetky spády; i vo stajni~