Kapit.

 1 I  |      tá sa neľaká~nič takého. Bo nezastala~si vyzývavo na
 2 I  | tvrdšia z púhych než by skál:~bo hradbou ony, ony val,~zábradlia,
 3 II |       sebou tíško zatvárajúc~(bo vari šianal čísi sen)~dveriatka
 4 II |    jak vetra val;~ten ocítil, bo zakašlal,~alebo, že kus
 5 II |        prešlo, snáď bol klam,~bo po prestávke veľmi malej~
 6 II |  chcel si skresať~do pipočky, bo fajčiar-človek,~ba zrovna
 7 II |   možné … Akokoľvek~sa stalo, bo sa neodstane~skrz žiadne
 8 II |       ku nehode~nezazrel nič, bo valne vzdychol,~na chodník
 9 II |       čo hladá? čo ho bolí? -~Bo ak sa nezdá vyššia vôľa,~
10 III|      bol mu predsa veľmi rád:~bo vedel i to, že keď scela~
11 III|       nikdy viac sa nepovalí~(bo rebrík je, nímž, ako vieme,~
12 III|     prísne: že veď nedohára -~bo žartom: že veď neutiekli~
13 III|   jarček tiekol, ktormu skala~bo koľaj cestu zarezala -~preds’
14 III|      ju nádennicou~len preto, bo mu prišla k stihu~a v jednom
15 III|        ja sa s tebou zmieril,~bo videl som, že vytrváš -~