Kapit.

 1 I  |     vyhnúť mu ni stihu niet;~hej, skromnosť i tu dosť sa
 2 I  | jedli~odlava chaty povalili,~hej, povalili rukou zlobnou,~
 3 II | oviec kŕdeľ biely~na pastvu, hej, v ten ešte deň,~tam, kde
 4 II | znamená istú dýchať skazu…~- Hej, ťažký prístup do tých múrov,~
 5 II |      mu; no zjav hneď známy:~hej, krpcov to rad s návlakami,~
 6 II |  Sedliak dlhú reč~mal vždy - hej, nevie, čo sa svedčí -~Som
 7 III|      ťažšia bola od olova …?~Hej, vedel on, kde, čo a jaká~
 8 III|     súdilo sa plane, bludne:~hej, človek súdi skoro, ťahy~
 9 III|     v sviežom rúchu potobôž~(hej, usporil bol ktorýs’ groš,~
10 III|    keď závisť odtiaľ uniká -~hej, mal i inú myšlienku.~Keď
11 III|     ukrývave.~„Však lúbiš?” „Hej!” to vrava všetka,~rúk podaj,
12 III| zhŕkli by sa hneď ho zvítať;~hej, znal on z knihy biedy čítať,~
13 III|   privolá jej ešte z cesty:~„Hej, zajtra prídem iste zase!” ~
14 III|  oslave, jak v pochod trúba;~hej, celý les sa rozšumel,~jak