Kapit.

  1 Poz|           slabnú putá,~zrak čistí sa, tlak voľneje,~i oživujú
  2 Poz|     horskej riavy skok:~a duša už sa ladí k piesni,~tkne sa jej
  3 Poz|         už sa ladí k piesni,~tkne sa jej bičík prečudesný -~a
  4 Poz|         už chváce povoľa,~duch už sa zažal, už sa jatrí,~plamenným
  5 Poz|      povoľa,~duch už sa zažal, už sa jatrí,~plamenným krídlom
  6 Poz|       duše prez dúbravu~tak strie sa, ako dúhy pás…~…Z tej duše
  7 I  |      diali,~mrak pochybný že blíž sa valí,~že čos’ sa jak lesk
  8 I  |          že blíž sa valí,~že čos’ sa jak lesk zbroje mihá,~jak
  9 I  |          zrád . . .~ Chalupa - tá sa neľaká~nič takého. Bo nezastala~
 10 I  |       krutovlád,~nuž nemá príčiny sa báť:~že mam ju zvráti, podtne
 11 I  |          hej, skromnosť i tu dosť sa vmiesti,~a bezpeč je, kde
 12 I  |           tým smerom,~však musejú sa odraziť.~On chráni drsným
 13 I  |      službu znamená;~a mnohý šrám sa černie v čele:~zas stopy
 14 I  |       poriadku~vše na ňom zligoce sa, skmitá~podvečer abo k dňu
 15 I  |   obadal-li zo strážnice,~že čos’ sa kol chalupy kutí:~priam
 16 I  |       chalupy kutí:~priam skaboní sa jeho líce,~pŕs šírych postriebrená
 17 I  |          šírych postriebrená broň~sa zdme, zrak mrkne na pohon -~
 18 I  |         mrkne na pohon -~i strhne sa, a jako lúty~popadne z pleca
 19 I  |           bok o bok,~tak dvíhajúc sa vozvysok~pretekom ku nebeskej
 20 I  |   neustále strežú . . .~I ježe-li sa niekdy stane:~že vrchu nebotyčnú
 21 I  |          a hrom zbroj ou u boku -~sa zabral lesom poľovať,~štvať,
 22 I  |        ríša odokliata~hne z miest sa razom, rušia, chváta~na
 23 I  |           večnom vzraste, prítoku~sa rozkolíšu, a keď plný~už
 24 I  |       sama zachce úlevu,~rozstúpi sa čo velevráta - -~a vlny
 25 I  |          pokusy:~čo zhrčil v krov sa nad chalupou,~hôr uzol neľzä
 26 I  |        ale milý . . .~Veď neveľmi sa grámorili,~po smrti starca
 27 I  |            tu - v žiadnej neoctli sa núdzi:~les klady mal už
 28 I  |         staviteľ,~až všetci v tom sa zhodli slove,~že nech si
 29 I  |         ryby.~- Tesárom teda dosť sa zdalo,~že vteružili podstavec,~
 30 I  |         či chceli, či nie, preds’ sa stalo,~- jak? čo po tom? -:
 31 I  |  najvyššou sebadôverou;~tvrdili a sa zadušali:~že kresaná je
 32 I  |           je dokonalá,~že nekývla sa pri tanci,~sťa roztopašní
 33 I  |  roztopašní šarvanci~vraz chytili sa operadla,~a v horskú zatúkajúc
 34 I  |           stuhla -~širákmi tisina sa uhla…~- I okná obrúbili
 35 I  |        dvora~tak hybko v pitvorec sa vchodí,~tak ľahko v stínoch
 36 I  |         ten pospolitej lásky syn)~sa vánkom milo kyvotá -~stred
 37 I  |         cyprus pobratim~zas kudlí sa jak chvoje dym -~po krajoch
 38 I  |      plotom, na povoji~jej fŕskot sa to skvie a rojí.~Len ona,
 39 I  |           medzi hory,~by slobodou sa nasýtil,~a duchom že je,
 40 I  |        pocítil…~Len ona, často čo sa vmieša~vo švihotavý haluz
 41 I  |    ihličových strún -~len ona, čo sa v súzvuk tiesni,~jak drsný,
 42 I  |         to hlasný zvonkot hrdlice~sa ozval, v kúre živice~jak
 43 I  |               keď havran roztúžil sa v chválach,~na grúni splašiac
 44 I  |          len vtedy tiež čo vzruch sa stane,~ak totiž poozvú sa
 45 I  |         sa stane,~ak totiž poozvú sa jare,~keď statky ženu na
 46 I  |       ženu na košiare,~a vtedy čo sa zvíri znovu,~keď, avšak
 47 I  |         ukazadla mena -~a poneváč sa hadí, prieči~- i sama jaksi
 48 I  |       hadí, prieči~- i sama jaksi sa len kradie,~jak keby bola
 49 I  |           nebezpeči -~viac podobá sa podvodom,~než pravde, že
 50 I  |          pristúpiť!?~Možno-li sem sa dostať zrade~a kút ten blaha
 51 I  |         čudies deväťsíl,~a v krov sa netresk privesil;~kde hory
 52 II |         jaksi snom -~o Jáne stalo sa. Včas k ránu,~keď požltkavým
 53 II |     čokoľvek:~dosť skoro zredikal sa preds’,~vyšnôril dlhej bez
 54 II |        bolo, že má spech,~najskôr sa náhlil na postreh -~poštáral
 55 II |           si a hútal,~až spamätal sa: blízko peca~hneď líščiu
 56 II |       ešte nikdy nezlyhala)~a jak sa patrí, poriadkom~oboje prehodil
 57 II |         zastenajúc.~Tak vystrojiv sa, vyšiel z domu,~za sebou
 58 II |            nechal tak,~už po inom sa obzerajúc.~Na dvorci klada
 59 II |         rozvalená,~k tej stetelil sa od prístenia,~sem-tam sa
 60 II |          sa od prístenia,~sem-tam sa strknul hmatave,~až vťatú
 61 II |          do pravice~vzal, a na ňu sa opierajúc,~drobčivým krokom,
 62 II |      prekážku:~sluch starca dební sa a tiesni -~Z hôr tuhý dychot
 63 II |         hôr tuhý dychot zo živice~sa vyrútil jak vetra val;~ten
 64 II |   prestávke veľmi malej~zas šinie sa vpred, v ruke páku,~ovinka
 65 II |     nečudo, po ukonaniu~ak uložil sa na oddech -~alebo ohňa chcel
 66 II |          všetko možné … Akokoľvek~sa stalo, bo sa neodstane~skrz
 67 II |            Akokoľvek~sa stalo, bo sa neodstane~skrz žiadne mienok
 68 II |          zápasy -~sám príbeh nech sa ohlási:~v ten ešte deň,
 69 II |         tam, kde prť hlavná v dve sa delí,~pramienok zurčí hneď
 70 II |         pableskmi, ktoré predrali~sa práve sieťou povaly,~by
 71 II |      vedľa prešumelom~tak tuľkajú sa k starej jedle,~jak keby
 72 II |           teda starý hájnik Čajka~sa pominul sťa horský stín,~
 73 II |          uzavierať.~„Ech, nebudem sa ponevierať,”~- pomyslel - „
 74 II |         akej pri merinde,~a s čím sa všetkým postretám?”~Nie
 75 II |        trápnu tesnotu,~rezzelenal sa, zvenčil on,~veď sníval,
 76 II |           kde sto ráz zmrzne, kým sa prijme -~však prešiel rok:
 77 II |       musel von,~a zvädlý odnášal sa stade…~Kto viac chce, než
 78 II |      porisko;~keď súdené mi, bych sa plúžil~- že súd to, len
 79 II |           plúžil~- že súd to, len sa vrkne vše;~Boh delí všetko
 80 II |    ústrešie,~k jednému prirastiem sa prahu!~Boh vidí, že chcem
 81 II |            bezo špiny,~tá hadiaca sa po ňom šnôra~jak keby dneska
 82 II |        dobre šanovať -~Za otčenáš sa prezvliekol,~vyriadil, ozrel,
 83 II |        dvermi kmit,~ten sponáhľal sa prezradiť - ,~upravil spešne
 84 II |        prez plece -~a v cestu dal sa; skäroval~zo dvora dolu
 85 II |        stúpal znovu.~V žart s ním sa nikdy nepustili,~zdal sa
 86 II |          sa nikdy nepustili,~zdal sa im jaksi zasmušilý~i znali
 87 II |      dvoroch panských. Aby kludný~sa zjavil, úctypovinne,~u brány
 88 II |          prístup bol mu dovolený,~sa rozumie; to ináč neni.~(
 89 II |        stojí~u dvier a i len stáť sa bojí,~konečne opýtať sa
 90 II |           sa bojí,~konečne opýtať sa tiahle~a v istom s nevrlosťou
 91 II |        hladá? čo ho bolí? -~Bo ak sa nezdá vyššia vôľa,~že čakať
 92 II |     obluda,~poklonou síc` čo plaz sa vláči,~no prosí-li: on prosiť „
 93 II |     trápnu vreští muku -~nie, ňou sa nič - nič nevysloví,~ni
 94 II |         múry sú a skaly,~ohradili sa, zapratali -~vypreli zvonku
 95 II |        vzdor tomu, i prez žalúzie~sa predierajú jeho chóry,~predsudkov
 96 II |    chladom, chmúrou,~kde aký svit sa zhromaždí;~no on má krídla,
 97 II |        múry k nebu vzlietne~a tam sa slncom pozapáli,~či požehnaním
 98 II |          vec, nesie list -~pričom sa schvel jak perná spruha,~
 99 II |       krídlo u dverí~a (v krpcoch sa tak ľahko stúpa)~jak stín
100 II |          na obzore dúhou skvetlom~sa zligá (- bezpochyby lustre -);~
101 II |       lustre -);~a ich svit vrtel sa a víril,~až ťažko očiam
102 II | prehliadnuť,~nehasnul, vzrastal a sa šíril -~jak riavy prúd o
103 II |        prúdov znásobený~späť vrhá sa, späť v siene stred;~tam
104 II |          ho niet, sťa svetlý duch~sa rozplynul, alebo snáď~ho
105 II |          zanikla, štuchla: obzrel sa -~Tu videl seba, votrelca,~
106 II |        vetvy, zrosty -~Tie vzpäli sa až do povaly,~kde roztáčajú
107 II |      drapérij;~tie záclon chytili sa zdob~i stýkajú ich na ihlice;~
108 II |           jakby zvonil,~ten skvie sa, jakby slzy ronil -~Ten
109 II |  sedliacka v ňom povaha;~vynašiel sa. Zrak ako strela~už šprihá,
110 II |           Tu napnúc, tu zas uhnúc sa,~jak slnečnica kvetúca~sa
111 II |         sa,~jak slnečnica kvetúca~sa obracia a zvŕta v strany:~
112 II |           maľovaný~a skvúci s ním sa stretá svet -~Nie, týmto
113 II |           bol vyletel~a rozbzučal sa okolne:~i naslúchal, bol
114 II | ďatelinokvetný lán,~či ľadník kde sa v rozkvet spukal…~Tu nahnul
115 II |         rozkvet spukal…~Tu nahnul sa, jak keby kukal,~kam deli
116 II |          jak keby kukal,~kam deli sa tak vraz zo siene -~lež,
117 II |            ako mrak~keď za mrakom sa gúla, valí~po nebies pláni
118 II |           žiarovito hľadí -~a kde sa stromov schodia rady~tam
119 II |        tam v diali: ako v gloriet~sa viažu, v oblúk slávy klenú,~
120 II |      postava by anjela…~I ponoril sa docela~do vidma - díva sa
121 II |         sa docela~do vidma - díva sa a díva;~i zdá sa mu, že
122 II |             díva sa a díva;~i zdá sa mu, že sníva, sníva -~že
123 II |          sieni čos’ keď zašumelo:~sa vzchopil. Dlaňou prehnal
124 II |         chvatom povržený.~I skiaď sa ruch a pohyb skytal,~ta
125 II |        onom hesle;~vtom vzpriamil sa jak pri velení -~Dnu vo
126 II |         uprúc zrak,~a čakal - Cas sa míňal, tiekol,~lež odpovede
127 II |        stŕpal… Siná v kresle tvár~sa strmo zdvihla - udivená,~
128 II |      zdvihla - udivená,~opierajúc sa na ramená.~na nose zblýskal
129 II |          k rukám pánu~a na miesto sa vrátil späť -~„var’ veľkomožná
130 II |          priestor žobrota;~tam dá sa jej, oč zuby čerí.~Ty votieraš
131 II |         oč zuby čerí.~Ty votieraš sa prez závory,~ty vpálils’
132 II |           neomylne,~znať bolo: že sa zachvel silne;~o srdce rafli
133 II |         mal vždy - hej, nevie, čo sa svedčí -~Som sám a sám,
134 II |  služobník ač, veľa razy~(ó, nech sa panstvo neurazí!)~nejednu
135 II |        hľa, oč bych túžil!~ku tej sa prosím pridať družbe~jak
136 II |           z kŕdla vylúčené zviera~sa sluha sem-tam poneviera;~
137 II |           bár prostý človek, znal sa stuha~do toho, čím je poctivosť -~
138 II |         mladý, zdravý -~jak smrek sa hodíš do dúbravy,~jak jeleň
139 II |     cudzím zaobchodiť~a nesklzneš sa voľakedy?~čo? -”~Michal
140 II |     zrobil trudu,~s úsmevom vpred sa naklonil~a riekol: „Zajtras’
141 III|           bol, neborák;~len jedno sa mu v očiach zračí,~to svieti
142 III|         letí, kráča,~kol neho zdá sa jasať v plese,~brať účasť
143 III|      lipách bzučí včela,~kvet ňou sa chlúbi, sviežosti~jas ona
144 III|          prach;~i slnko jasnejšie sa skveje,~vetierok hravšou
145 III|       hunka šupla z pliec,~obadal sa, i pokryl hlavu,~ináče nezmýlil
146 III|          vedel i to, že keď scela~sa oddá službe a vždy riadne~
147 III|         oddá službe a vždy riadne~sa bude pri tom spravovať:~
148 III|           sýtosti.~No skúsil: keď sa riadne vlní~na žliebku,
149 III|        pot:~niet nádoby, bár j ak sa volá~a čo by morskej hlbky
150 III|         morskej hlbky bola,~ktorá sa časom nenaplní.~Znal obtiaž
151 III|     stoknul väz.~Na horách ľahšie sa to liece~(od mladi les mal
152 III|         už-už nevláda,~hneď oboje sa podkladá~na podnos, podlet,
153 III|         grúne samy tam jak schody~sa poskladali popred štít,~
154 III|         vyložiť,~skiaď nikdy viac sa nepovalí~(bo rebrík je,
155 III|         noci tma,~keď rozprestrie sa nad horami,~na žrdiach smrečín
156 III|     slasti má … ~Lež človek nazdá sa a míva,~že, pozrel-li v
157 III|            na oko~druhoví, s nímž sa stretnul v žití~že už ho
158 III|        výrok nebodaj!~nečudo, keď sa potom javí,~že súdilo sa
159 III|          sa potom javí,~že súdilo sa plane, bludne:~hej, človek
160 III|       pojem pravý;~a predsa díval sa - do studne,~kopanej v zemi
161 III|            Slnka púť~vtom krátila sa očividne,~pal miernil sa,
162 III|          sa očividne,~pal miernil sa, prach usadal -~od západu
163 III|          západu už zľahka, vlídne~sa žiare letné opierali;~kol
164 III|           jejich stíny~tiež hodne sa už ustierali~briežkami,
165 III|           chytro beží~jak odobral sa od horára?~jak vystrojil
166 III|          od horára?~jak vystrojil sa v novú postať,~zozbieral
167 III|       nimiž tak čenichá,~tak rúti sa a pachteje~jak grúňmi chmúrna
168 III|         na Podvrší.~Tam udomácnil sa on hneď,~jak vták keď z
169 III|           Chcel čím skôr rozložiť sa v ňom,~a to tak vlečie sa
170 III|         sa v ňom,~a to tak vlečie sa a trvá!~I nechcel dáky stôs
171 III|          i tam;~konečne prichytil sa sám,~a len on pristal silou,
172 III|         dumný les,~skiaď na domec sa súdne díva:~až doznal: ba
173 III|         súdne díva:~až doznal: ba sa pomkol dnes;~to pribudlo,
174 III|       nehotovom domčeku,~jak keby sa bol toho lákal,~že v noci
175 III|       toho lákal,~že v noci ktos’ sa prikradne~a jeho navždy
176 III|       pruhov zaslal hor’,~ta, kde sa už-už porozplynú,~na nebies
177 III|       sebou ju vodil;~potajmu jej sa prihovára,~ju budí, i zas
178 III|          ani sami,~kde, kedy, jak sa poznali -~no jeden stret:
179 III|         zapísaný do skaly.~Ba tak sa duše jaksi schodia~v tej
180 III|     láskajúc, či odudrúc:~neskube sa, len ticho sprieči~zakaždým,
181 III|         nestrebúc . . .~Tu ozvala sa rodina~(a tú len počúvnuť
182 III|         rodina~(a tú len počúvnuť sa svedčí);~pošepli skoro jazyčnice,~
183 III|           musel drahný čas;~i jej sa míňal pomaly,~jak jarček
184 III|        dočakala,~že zišli, videli sa zas.~ Lež, pravda, vídali
185 III|         zas.~ Lež, pravda, vídali sa zriedka,~len chvatom-letkom,
186 III|           následok:~jak zhŕkli by sa hneď ho zvítať;~hej, znal
187 III|          v jednom prudkom okamihu~sa stala jeho nevoľnicou?~Za
188 III|          božie?~kto smel by s tým sa boriť, hádať!? -~Dnes teda
189 III|           pochodne,~vtom vzchopil sa a výsknul: „Bisťu!” .~Nadpriadol
190 III|        grúňov prez závady,~by zas sa mohol ponapiť~zo zdroja,
191 III|         Domáci sprvu - prekvapení~sa zmiatli trochu, okúňali~
192 III|           dcéra vošla dnu~(činiac sa, že má robotu,~a horký! -
193 III|         má robotu,~a horký! - len sa pretvárala,~i zvonku iba
194 III|         bolo ináč. Mätež, škripce~sa pozabudli, zmäknul hlas -~
195 III|           pospolu.~S tým zrovnali sa, a on chodí,~viac neštítiac
196 III|          on chodí,~viac neštítiac sa nepríhody.~Mať sama neraz
197 III|      speší štipce~mu otvoriť, keď sa tak zavdá;~(no, otec - čo
198 III|          obyčaj).~A Hanka? Kto by sa i pýtal!?~tej zavše nový
199 III|          život svital;~tá lúčinou sa raja brodí:~keď príde on,
200 III|           hviezda tamhor’, schvie sa, strasie,~jak v ťažobe sa
201 III|         sa, strasie,~jak v ťažobe sa lapá kľučky,~kým nadobro
202 III|   vyprevadí -~no skoro octne späť sa v štestí,~keď privolá jej
203 III|         musí nasledovať.~Nu, nech sa páči oprobovať!~kto silnejší
204 III|  bublinami!?~prv-neskôr rozpľasnú sa samy …~S tým prešla dlhá
205 III|       svadba trvala,~tri dlhé dni sa veselili,~tančili, hojne
206 III|            pili,~O svojich bavili sa zvykoch:~až na štvrtý len
207 III|    smutnej odberačky,~oddavač sám sa pustil v plačky,~starej
208 III|           znamenia,~len pieseň čo sa ozývala:~i vtedy ešte že
209 III|         rúšnica:~les celý ozývnul sa plesom,~jak k radostnému
210 III|       pochod trúba;~hej, celý les sa rozšumel,~jak keby ľuďom
211 III|            na pozdrav šumí, kloní sa,~sťa keby dáka rečnica,~
212 III|           nami -~K večeru vrátili sa spiatky,~nechajúc párik
213 III|      stroviť pozostatky.~Pobavili sa v svojskom krúžku,~tak jak
214 III|          svojskom krúžku,~tak jak sa svoji pozabavia.~Tesť-otec
215 III|          mechúrik;~hľa, sivá týči sa mu hlava -~vstal, plný vznesúc
216 III|      výplat planý!~Ty, zaťku - ja sa s tebou zmieril,~bo videl
217 III|           ho majte radi~i milujte sa vospolok -”~S tým vypil
218 III|       pozahrnúc vlasy:~„Po otcovi sa krstný hlási.~Keď na ten
219 III|           radu dávam: ovšem, radi~sa majte, nekukajte inam -~
220 III|           tu napomínam -:~by, než sa jeden rôčik schýli,~jak
221 III|         kachliech,~ženičky v päsť sa schichotali,~len nevesta
222 III|          schichotali,~len nevesta sa pŕli, páli,~až Michal všetko
223 III|        všetko zahovorí. .. ~A keď sa takto uhostili,~keď popili
224 III|        vyšli; dvorom, pokraj hory~sa porozpŕchli na zhovory,~
225 III|    pofajčili.~(Zhon detí rozbehal sa v šante -)~Pozatým zas si
226 III|         všetky spády; i vo stajni~sa octli, aby uvideli,~jak
227 III|      venom priviedli;~ba neťažilo sa im ani~obsevok pozrieť v
228 III|      obapolnom ďakovaní~rozlúčili sa. Povysadli~do vozov - a
229 III|       skryl ich les.~Tu mladí zas sa sami zhliadli -~im tichý