Kapit.

 1 II |       skresať;~vtom - znať mu bolo, že má spech,~najskôr sa
 2 II |  vyňal zo schovánky~- zrkadlo bolo, dvermi kmit,~ten sponáhľal
 3 II |    kúzlo púta zrak.~Čo videl, bolo: ako mrak~keď za mrakom
 4 II |  ocítil Michal neomylne,~znať bolo: že sa zachvel silne;~o
 5 III|    služby novej povinnosti;~a bolo ich tiež do sýtosti.~No
 6 III|     preto šveholí~tam, by nám bolo po vôli,~a preto zahovára
 7 III|      na cestách sto a sto ráz bolo:~no nevbehne, nie, nevkeruje~
 8 III|     onedlho skrsnul zas:~hneď bolo ináč. Mätež, škripce~sa
 9 III|  srdca tluk…~ó, jak jej vtedy bolo, jak!~A odchádza-li v nočnom
10 III|    nechajúc párik osamote.~No bolo skoro po sobote,~i prišli
11 III|       prišiel k dúšku,~či aby bolo po múdre,~a riekol: „Drahé
12 III| prívinš dobroprajný.~A keď už bolo po ovrante,~i slnko dosť