Kapit.

  1 Poz|          čistí sa, tlak voľneje,~i oživujú nádeje;~len jeden
  2 I  |                                  I. kapitola~Jak hniezdo v
  3 I  |       strachu, že by podkopali -~i tam na samorostlý sklad,~
  4 I  |     udalostí,~na príchod dobrých i zlých hostí,~jak a čo veští
  5 I  |        zas tam prápor sadia rudý~i ohne vatria v náhlivosti~
  6 I  |     kraju, v popud ľudí;~tie, by i v diali vzrušeno -~na vežiach
  7 I  |       stihu niet;~hej, skromnosť i tu dosť sa vmiesti,~a bezpeč
  8 I  |        obrovský by vztýčil štít;~i ženú nehody tým smerom,~
  9 I  |      zdme, zrak mrkne na pohon -~i strhne sa, a jako lúty~popadne
 10 I  |         naň cieli -~vtom durk! - i sype, meče strely,~jak ohnivý
 11 I  |    sviežim neustále strežú . . .~I ježe-li sa niekdy stane:~
 12 I  |    podvážili -~zvrt jeden - dva, i sfrungal dom,~jak koho zrazu
 13 I  |         ten starý hájnik starobu~i chalupy vzal do hrobu,~tak
 14 I  |          chvoj v ňom, mäkký moch~i hojnosť pružnej rašeliny,~
 15 I  |   povláčkou opásali zdobnou.~Keď i tá bola hotová:~tu potom
 16 I  |    kresaná je jak zo skaly,~vraj i sto chlapov že by zvládla -~
 17 I  |        širákmi tisina sa uhla…~- I okná obrúbili mriežkou,~
 18 I  |   dvierkami, či prez plot letkom~i kvetinám dnu voľno vnísť:~
 19 I  |        poneváč sa hadí, prieči~- i sama jaksi sa len kradie,~
 20 II |       keď mimochodom na salaš~tu i tu zbočil na kus vravy,~
 21 II |           či aby pipku zapiekol:~i videl chasu krepčať, plesať~
 22 II |         obvyklý vtiahol kožuštek~i pozapäl dosť istou rukou,~
 23 II |          či dnu všetko, pohrkal)~i pušku (tú, čo ženou zval,~
 24 II |       ovial svieži horský chlad,~i strmo začal rozvievať~chvist
 25 II |          tú vyvážil, ač poťažku,~i za obušok do pravice~vzal,
 26 II |          hrám -~Tma zívla hory - i bol tam,~zaniknul. Les však,
 27 II |          zaniknul. Les však, ten i ďalej~si odfukoval v lone
 28 II |         A poneváč to cesta hodná~i príkra, ťažká, znojoplodná -~
 29 II |     schradlé -~Po strane valaška i puška~sú pohodené, tejto
 30 II |          pramienka vodou fŕskali~i treli, zdvihli zo zeme -~
 31 II |       prijme -~však prešiel rok: i musel von,~a zvädlý odnášal
 32 II |        stelie,~a prv kto vsypal, i prv melie -~tak otec dobrý
 33 II |         zachovaná -~nuž zdaru dá i požehnania~a napomôže milerád …”~
 34 II |          na vozovom oji.~Vyhútal i priam uzavrel.~ Len pánu
 35 II |      prenechal - bol dobrý pán -~i v ňom hneď srdce zvíťazilo,~
 36 II |         viac, vtisol do rúk jemu~i odporučný ešte list.~A Michal
 37 II |         zrkalce späť ukryl zas -~I vskutku rúči bol a šumný,~
 38 II |       zdal sa im jaksi zasmušilý~i znali jeho päsť a sval,~
 39 II |     ktorý už tam stojí~u dvier a i len stáť sa bojí,~konečne
 40 II |       hnije pomeroch;~nič nevie: i keď bozká ruku,~len zašpiní
 41 II |         že však žije~vzdor tomu, i prez žalúzie~sa predierajú
 42 II |     krídlami ľahko kúdol pretne:~i ponad múry k nebu vzlietne~
 43 II |         zvedel, že to sluha -~tu i on prestal hneď byť krotký,~
 44 II |         schvel jak perná spruha,~i obdržal nad sluhom vrch.~
 45 II |        závrat bral ho nehorázne,~i jakby tonul, do halieny~
 46 II |          pôde z ľadu, ani hnúť -~I zostal teda .. . Prešla
 47 II |        tam trysknul ako vodomet,~i hviezdnym vencom spadá,
 48 II |       sťa vojakov šík na pochod,~i čudno mu; no zjav hneď známy:~
 49 II |       tie záclon chytili sa zdob~i stýkajú ich na ihlice;~tie
 50 II |      izbe? - pomyslel,~ej, ľa! - i stvrdla, oživela~hneď sedliacka
 51 II |   vyletel~a rozbzučal sa okolne:~i naslúchal, bol uchom celý,~
 52 II |           jak postava by anjela…~I ponoril sa docela~do vidma -
 53 II |          vidma - díva sa a díva;~i zdá sa mu, že sníva, sníva -~
 54 II |         papier chvatom povržený.~I skiaď sa ruch a pohyb skytal,~
 55 II |         lysák. Noviny bol čítal,~i pohodil; tie sšuchotali,~
 56 II |          koho nedočkavosť páli -~i stŕpal… Siná v kresle tvár~
 57 II |          odpor sú mu rozhovory -~i skrotnul. „Pane milostivý,”~-
 58 II |     odprvoti slúžil,~kde započal i dokonal,~kde otec jeho a
 59 II |         tej že trval službe,~kde i ja mladý strávil svet:~to
 60 II |       dobou minulou.~Tak prišiel i na jeden lov:~kde mladým
 61 II |      vetil.~„Dobre tedy,~vieš to i to, si mladý, zdravý -~jak
 62 III|     chtivosťou tuhšou od ocele -~i bol mu veľmi, veľmi rád.~
 63 III|         v tichom, temnom lese …!~I všetko, kadiaľ letí, kráča,~
 64 III|       chodníkmi ona zláti prach;~i slnko jasnejšie sa skveje,~
 65 III|       hradskej na okľuke),~že až i širák zabol v ruke;~len
 66 III|        šupla z pliec,~obadal sa, i pokryl hlavu,~ináče nezmýlil
 67 III|       predsa veľmi rád:~bo vedel i to, že keď scela~sa oddá
 68 III|   rechtor verš odspieval smutný,~i hora vzdychla naposled,~
 69 III|       vtedy prejde v službu inú~(i toho nie on znesie vinu),~
 70 III|         vinu),~jak otec jeho, ba i ded …~Znal služby novej
 71 III|         noše, čo ho prikvačila -~i vtáča preto šveholí~tam,
 72 III|        zeme) -~tam ešte posteľou i skaly,~veď preto machom
 73 III|     držanie sprevádzajúc hlavy -~i myslí, už má pojem pravý;~
 74 III|          aké snahy~si predsavzal i aké dráhy,~čo všetko pozacítil -
 75 III|           či vedľa domku známeho~i teraz postál a jak predtým~
 76 III|        otázkou -~Viem, každý, čo i neposvietim,~bez všetkých
 77 III|         čo by bola z rozmajrínu;~i nik ho preto nestupí,~ni
 78 III|         ni neprireže mu za vinu.~I pohoničov stretal iste,~
 79 III|          nezáleží~- svet, známo, i tak chytro beží~jak odobral
 80 III|         to tak vlečie sa a trvá!~I nechcel dáky stôs len, klietku~
 81 III| dobroprajné),~ponúkal k práci tu i tam;~konečne prichytil sa
 82 III|        prúdik cvrknul rúči,~hla, i vo stajni krava mučí), -~
 83 III|           pozdný pozdrav slalo),~i zaslzený vďakou zor~do zlatých
 84 III|   spokojný. ~No myšlienku~mal on i inú zavše pritom,~tú kŕmil
 85 III|       jej sa prihovára,~ju budí, i zas sčičíka,~pokryje hustým
 86 III|          odtiaľ uniká -~hej, mal i inú myšlienku.~Keď ešte
 87 III|        poznali -~no jeden stret: i boli známi;~zrak jeden,
 88 III|       potom jedným vánkom hrajú,~i jednou vlnkou žblnkotajú~
 89 III|     dcéra~dosť majetná a jediná,~i mala zalietačov vera~do
 90 III|   zalietačov vera~do božej vôle, i bohatých,~no žiaden neobdržal
 91 III|      zakaždým, švíček krkvajúc -~i kľučka vrzgla za pytačom~
 92 III|        čo značí dievky váhavosť:~i nastal krik a hrozba s plačom,~
 93 III|   Michala k vojsku zabrali~(snáď i pri tomto vrtla zloba),~
 94 III|         tráviť musel drahný čas;~i jej sa míňal pomaly,~jak
 95 III|         natoľko šetril, ľutoval,~i ľutoval ho: dobré dieťa -~
 96 III|        dve,~nie aspoň núdzu jej, i čakal -~snáď blesne lampa
 97 III|         tme, v ktorej kľakal, ba i plakal…~ A ona blesla konečne,~
 98 III|       teda môž’ už pýtať, žiadať~i slobodne i výrečne~o ruku
 99 III|         pýtať, žiadať~i slobodne i výrečne~o ruku švárnej svojej
100 III|      horký! - len sa pretvárala,~i zvonku iba naslúchala),~
101 III|        pozabudli, zmäknul hlas -~i boli mysľou pospolu.~S tým
102 III|         ten v tichu ešte podudre~i potom - nu, var’ obyčaj).~
103 III|      obyčaj).~A Hanka? Kto by sa i pýtal!?~tej zavše nový život
104 III|         závidia mu, vera, mnohí,~i mrzké lužú klebety;~však
105 III|         svitlo. S jarom svadba -~i boli svoji večne oba.~Tri
106 III|        len pieseň čo sa ozývala:~i vtedy ešte že na prahu,~
107 III|       istotne sliedi po neveste;~i zočiac ju: ha, to je mladá!~
108 III|         No bolo skoro po sobote,~i prišli v nedeľný zas deň:~
109 III|          videl som, že vytrváš -~i spoznal som ťa - inu, dobre!~
110 III|         vďačne zveril -~však buď i potom Tobiáš!~Ty zasa, dcéro,
111 III|         dcéro, keďže žena~si už, i posla tvoja parta -~i tebe
112 III|        už, i posla tvoja parta -~i tebe nech tu malý výklad:~
113 III|        zvráti, len ho majte radi~i milujte sa vospolok -”~S
114 III|          vetil, myknúc na opasku~i k ušiam pozahrnúc vlasy:~„
115 III|       takto uhostili,~keď popili i pojedli:~von vyšli; dvorom,
116 III|          porozpŕchli na zhovory,~i aby si tam pofajčili.~(Zhon
117 III|          celý,~nu, všetky spády; i vo stajni~sa octli, aby
118 III|        pozrieť v ďalšej stráni -~I kde čo - všetko pochválili,~
119 III|          keď už bolo po ovrante,~i slnko dosť na nízkom pánte:~