Kapit.

 1 Poz|       tej duše pozdravujem vás!~Čo mrcha svet v nás skvári,
 2 Poz|      zrada,~bez dotazu, kto on? čo hladá?~na lono to, hľa,
 3 Poz|       chvíľka, ako vzdušný vlas~čo preletí nám ponad hlavu -~
 4 I  |     istejšie, pyšný nežli hrad,~čo predkov neslýchaná sila~
 5 I  |    dobrých i zlých hostí,~jak a čo veští kraja kniha…~A obadal-li
 6 I  |    hlase, slovu~tá výška zavše, čo jej krovu,~cit prostý, krotučké
 7 I  |     chráni drsným pred severom,~čo k zemi primrel nepohnute;~
 8 I  |         ona, šišak, chocholec -~čo stupňovanom pri poriadku~
 9 I  |         ozaj pláva~si ešte tam, čo labuť biela,~bezpečne v
10 I  |         aby ešte preľstil zášť;~čo spásu hľadá na úteku:~prez
11 I  | zábradlia, stĺpy, bašty, zruby:~čo neporúcha, nepohubí~hocktorý
12 I  |  poľovať,~štvať, márniť všetko, čo v ňom žije:~tu celá vôkol
13 I  |       zachce úlevu,~rozstúpi sa čo velevráta - -~a vlny lesa
14 I  |         to všetko márne pokusy:~čo zhrčil v krov sa nad chalupou,~
15 I  |        Ba celá víchra svevoľa~- čo v chate smelo plápolá -~
16 I  |         pevne, bez kyvotu:~hoj, čo tam zvučných zrazu chvál~
17 I  |       slove,~že nech si hockto, čo chce, povie,~bársaký pravdy
18 I  |         preds’ sa stalo,~- jak? čo po tom? -: že staré jedli~
19 I  |        Napravo záhradôčka malá,~čo treba, aby dochovala -~No
20 I  |         riava hučí,~jak z kotla čo by do kotliny~ju prelieval -
21 I  |         obstatá býlím lopušiny.~Čo zvislá plotom, na povoji~
22 I  |         podmôľ van ho vychytil,~čo preruší vše, prerazí~velebnú
23 I  |     rinkotanie reťazi -~reťazi, čo však neväzí,~neputná nohy,
24 I  |         pocítil…~Len ona, často čo sa vmieša~vo švihotavý haluz
25 I  |     ihličových strún -~len ona, čo sa v súzvuk tiesni,~jak
26 I  |      živice~jak v chráme spiež, čo k vzdychu budí,~či švehol
27 I  |         bubnov -~len vtedy tiež čo vzruch sa stane,~ak totiž
28 I  |        ženu na košiare,~a vtedy čo sa zvíri znovu,~keď, avšak
29 I  |         doliny úzka ciestka len~čo vedie krivolako k chate:~
30 II |   všetko, pohrkal)~i pušku (tú, čo ženou zval,~odkedy vdovčil,
31 II |  škovran pokračoval v piesni…~- Čo a jak potom? nevedieť.~Dosť
32 II |        neopálal~vo prostom ume, čo a jak?~Bol sám jak palec,
33 II |      ktorho týmže časom slúžil,~čo zdelil skorý úmysel,~rozložil,
34 II |         počal, kázal ísť~priam, čo viac, vtisol do rúk jemu~
35 II |        istom s nevrlosťou boji:~čo búri takto strmo, náhle?~
36 II |         iste zmýlil chod a púť?~čo chce? čo hladá? čo ho bolí? -~
37 II |     zmýlil chod a púť?~čo chce? čo hladá? čo ho bolí? -~Bo
38 II |         púť?~čo chce? čo hladá? čo ho bolí? -~Bo ak sa nezdá
39 II |     čakať nechá dokiaľkoľvek,~a čo by bol rok, alebo vek -~
40 II |    horská obluda,~poklonou síc` čo plaz sa vláči,~no prosí-li:
41 II |        slovka, jednoho ni tónu,~čo oprávňuje do salónu!~veď
42 II |    kdeže diela, skvosty spisby,~čo môžu na stôl panskej izby,~
43 II |   odvrknúc, že on musí vnísť,~a čo by sluhov celý trh -~má
44 II |   zostal teda .. . Prešla zmuť.~Čo predtým nikdy nevidel,~a
45 II |       hľa, lezie kruh~a závitky čo lesklý had,~trepení ťažkú
46 II |       brod,~oslňujúca nástraha,~čo najskôr jeho zvinil vchod,~
47 II |          uleteli~snáď portálom, čo oproti~je rozkrídlený dokorán,~
48 II |        zas iné kúzlo púta zrak.~Čo videl, bolo: ako mrak~keď
49 II |       hradskej neposedná smeť -~čo teda chceš!? -” Slov týchto
50 II |      reč~mal vždy - hej, nevie, čo sa svedčí -~Som sám a sám,
51 II |         akže neni chýr a bájka,~čo zmyslel svet - svet zmýšľa
52 II |            No, dosť. A či vieš,~čo so službou tou podujmeš?~
53 II |        a nesklzneš sa voľakedy?~čo? -”~Michal mlčky sklopil
54 III|      nádoby, bár j ak sa volá~a čo by morskej hlbky bola,~ktorá
55 III|    olova …?~Hej, vedel on, kde, čo a jaká~ho povinnosť a ťarcha
56 III|    podlet, zdvihnutie~tej noše, čo ho prikvačila -~i vtáča
57 III|         poskladali popred štít,~čo rebrík k vrchu, v jehož
58 III|        tam, hľa, známy,~jediný, čo keď zhasnul deň,~je vstave
59 III|     duše jeho odokrytý,~už vie, čo vnútri svojom skrýva.~Prenáhly
60 III|    každučký mysle vzruch a dej,~čo a jak Michal uvažoval,~čo
61 III|       čo a jak Michal uvažoval,~čo všetko hútal, plánil, koval~
62 III|         predsavzal i aké dráhy,~čo všetko pozacítil - kým~na
63 III|      pod otázkou -~Viem, každý, čo i neposvietim,~bez všetkých
64 III|        si voľne prútik ulomí,~a čo by bola z rozmajrínu;~i
65 III|         tak, iný inak riekne: -~čo bezprostredne nastal, deň~
66 III|         on hoc novej do koľaje.~Co vystál chuďas hnedky sprva,~
67 III|         u boku dobrých rodičov,~čo chránia ju jak oči v hlave.~
68 III|        pošepli skoro jazyčnice,~čo značí dievky váhavosť:~i
69 III|         decku osladila stravu),~čo našla dnes, keď bola svitom~
70 III|    pozrieť obličaj:~jak keby si čo vyčítali,~to - onô, že ver’
71 III|       sa tak zavdá;~(no, otec - čo je pravda, pravda~ten v
72 III|         hľadí na to ako v šero,~čo za dňom musí nasledovať.~
73 III|        bez znamenia,~len pieseň čo sa ozývala:~i vtedy ešte
74 III|      bol vzrušený. Len jedlica,~čo stála kde-tu popri ceste,~
75 III|         však, pravda, tých len, čo sú dobré,~čo žijú podľa
76 III|          tých len, čo sú dobré,~čo žijú podľa prikázaní~a k
77 III|         vstal kmotor, od obloka~čo sedel pri pokrytom stole~(
78 III|         aby uvideli,~jak s tým, čo venom priviedli;~ba neťažilo
79 III|         v ďalšej stráni -~I kde čo - všetko pochválili,~dodajúc