Kapit.

 1 I  |       skmitá~podvečer abo k dňu keď svitá,~a v noci jasný nebom
 2 I  |         prítoku~sa rozkolíšu, a keď plný~už nimi jaz, až k prelevu~
 3 I  |       už nimi jaz, až k prelevu~keď zježili a zdvihli šije:~
 4 I  |         po smrti starca hájnika~keď oprave ho podrobili.~Kde
 5 I  |        koho zrazu podronili -~a keď už visel na šibeni,~vykopli
 6 I  |    sadol na ne,~na brvná totiž. Keď už stál~na mieste pevne,
 7 I  |   ľudské dielo kde bez chyby? -~keď les tu, chvoj v ňom, mäkký
 8 I  |      povláčkou opásali zdobnou.~Keď i tá bola hotová:~tu potom
 9 I  |        ona, ten jej hron a šum,~keď z podmôľ van ho vychytil,~
10 I  |         vo švihotavý haluz zun,~keď vánkov prsty hravo spešia~
11 I  |    barytón,~ku vzletnej penkava keď piesni~najvyšší narazila
12 I  |   piesni~najvyšší narazila tón,~keď kolotavá kvíčala,~tá lesa
13 I  |      švehol z jasal poľnice - ,~keď havran roztúžil sa v chválach,~
14 I  |        prste zhvízdal napokon …~keď. . . Ináč - ticho: naslúchanie~
15 I  |        ak totiž poozvú sa jare,~keď statky ženu na košiare,~
16 I  |        vtedy čo sa zvíri znovu,~keď, avšak zriedka, prídu k
17 II |                    II. kapitola~Keď starý Čajka zosnul v Pánu~
18 II |     Jáne stalo sa. Včas k ránu,~keď požltkavým východom~len
19 II |      tak aspoň udával svoj vek,~keď mimochodom na salaš~tu i
20 II |        a šanty stvárať navôkol;~keď bača fúknul do fujary~a
21 II |          a jeden-druhý zurvalec~keď skríknul: „Nu, jak ňanko
22 II |         ohlási:~v ten ešte deň, keď k totej strane~zvrátili
23 II |    chalupe niesli mŕtvolu . ..~ Keď teda starý hájnik Čajka~
24 II |    odstrknuv stranou bičisko -~„keď kade kráčam, borcujem,~ni
25 II |      zval svojím aspoň porisko;~keď súdené mi, bych sa plúžil~-
26 II |       len ten jaseň na záhumní,~keď ranné slnko po ňom liece…~
27 II |       nuž vetil rečou povinnou,~keď niektorý naň povolal,~a
28 II |     potom je to sprostý človek:~keď klope - trepe na dveroch;~
29 II |    hnije pomeroch;~nič nevie: i keď bozká ruku,~len zašpiní
30 II |      bárs tiež len kedy-netedy,~keď viac ráz súril prezvedy;~
31 II |      cestu zastal, zbránil dnu;~keď avšak zvedel, že to sluha -~
32 II |         kŕdeľ vtáčat rozdurený,~keď každé peruť lesklú ustre~
33 II |     zášerí~a iné čačky nádhery,~keď slnka tvár v ne nahliadla -)~
34 II |       prehlbokom~vždy ešte. Len keď svetiel brod,~oslňujúca
35 II |   rebrino - , ten piestolistý …~Keď Michal toto uvidel:~Jak?
36 II |        Čo videl, bolo: ako mrak~keď za mrakom sa gúla, valí~
37 II |        prahu.~ Len v sieni čos’ keď zašumelo:~sa vzchopil. Dlaňou
38 II |    pohodil; tie sšuchotali,~jak keď zo stromu spadá list.~„Pochválen
39 II |     zavčas ktos’ ta pribehol,~a keď už ináč nemohol:~nasadiac
40 II |         nemilo to zneje sluchu,~keď pochybovať chcú o duchu,~
41 III|         širák zabol v ruke;~len keď mu hunka šupla z pliec,~
42 III|    veľmi rád:~bo vedel i to, že keď scela~sa oddá službe a vždy
43 III|         vtedy že z nej vystúpi,~keď vynesú ho z chalupy~tria
44 III|     tiež do sýtosti.~No skúsil: keď sa riadne vlní~na žliebku,
45 III|       vetríka prajná kási sila:~keď človek už-už nevláda,~hneď
46 III|         celá hviezdna noci tma,~keď rozprestrie sa nad horami,~
47 III|          hľa, známy,~jediný, čo keď zhasnul deň,~je vstave pravý
48 III| Prenáhly výrok nebodaj!~nečudo, keď sa potom javí,~že súdilo
49 III|   briežkami, poľom zmĺkal ľud -~keď došiel svojej do dediny.~
50 III|  udomácnil sa on hneď,~jak vták keď z klietky umknul, z vädby;~
51 III|    jednu strhli vadu.~Podvečer, keď už stíchnul kres~a klopot
52 III|    ktozná, po ktorom otcovi -~a keď už každé stálo tam,~kde
53 III|      zas z nej závoj poodhodil,~keď závisť odtiaľ uniká -~hej,
54 III|       hej, mal i inú myšlienku.~Keď ešte slúžil u horára,~ba
55 III|    medzi ne klinom búry vraziť,~keď neľzä zdolať nožom, dlátom,~
56 III|   kľučka vrzgla za pytačom~zas, keď ta pošiel nestrebúc . . .~
57 III|         veľká láska~len zaviní: keď ani kláska~už potom pre
58 III|         stravu),~čo našla dnes, keď bola svitom~kdes’ v rúbanisku
59 III|         nechcel - Vtedy kmitla,~keď otcovej plam búra schytla,~
60 III|      otcovej plam búra schytla,~keď otec umrel; lež či môže~
61 III|      Tak prešli prvé vohľadiny.~Keď onedlho skrsnul zas:~hneď
62 III|        speší štipce~mu otvoriť, keď sa tak zavdá;~(no, otec -
63 III|       tá lúčinou sa raja brodí:~keď príde on, do silných rúk~
64 III|        príde on, do silných rúk~keď zabral neveľké jej rúčky,~
65 III|       než všetky vtáčie chóry -~keď zraky sňali jakby v priek~
66 III|         octne späť sa v štestí,~keď privolá jej ešte z cesty:~„
67 III|     objímuc dcéru svoju drahú -~keď už boli na vozíkoch,~a spievajúc,
68 III|       poludnie boli na Podvrší.~Keď viezli truhlu maľovanú~po
69 III|       slzách sedí roztúžená).~A keď by predsa nezdar, zloba -~
70 III|         otcovi sa krstný hlási.~Keď na ten stôl, hľa, hojný
71 III|   Michal všetko zahovorí. .. ~A keď sa takto uhostili,~keď popili
72 III|        A keď sa takto uhostili,~keď popili i pojedli:~von vyšli;
73 III|  dodajúc prívinš dobroprajný.~A keď už bolo po ovrante,~i slnko