Kapit.

 1 Poz|      pritúliac verne človeka …~Len okamih tam pobudnutia:~už
 2 Poz|     voľneje,~i oživujú nádeje;~len jeden pokyn, zašum lesný,~
 3 Poz|      jeden pokyn, zašum lesný,~len jeden horskej riavy skok:~
 4 Poz|        a srdce hupká vozvysok;~len jedno orla skolotanie,~len
 5 Poz|     len jedno orla skolotanie,~len jeden švihot sokola,~prez
 6 Poz|      jak v nebo naspäť meteor;~len chvíľka, ako vzdušný vlas~
 7 I  |       viacej - naskrz dosť - ,~len krúžok blankytného neba,~
 8 I  |       čoby? - zrovna do mesta!~len tomu nie, kto preberá -~
 9 I  |        snadno nevesta,~nech má len rezkosť horskej ryby.~-
10 I  |       bola hotová:~tu potom si len ešte viedli,~jak nedostižní
11 I  |     fŕskot sa to skvie a rojí.~Len ona, ten jej hron a šum,~
12 I  |       a duchom že je, pocítil…~Len ona, často čo sa vmieša~
13 I  |     náladou ihličových strún -~len ona, čo sa v súzvuk tiesni,~
14 I  |        bezhlučný a kolimbanie;~len z holí prudké vetrov vanie~
15 I  |       kvil, zas tlkot bubnov -~len vtedy tiež čo vzruch sa
16 I  |          Z doliny úzka ciestka len~čo vedie krivolako k chate:~
17 I  |       prieči~- i sama jaksi sa len kradie,~jak keby bola v
18 II |        keď požltkavým východom~len slabá ešte zora hrala:~vstal
19 II |    bych sa plúžil~- že súd to, len sa vrkne vše;~Boh delí všetko
20 II |      Vyhútal i priam uzavrel.~ Len pánu svojmu, polesnému,~
21 II |   svoje veci skryt mal tajný),~len lichý oblek z valaštiny,~
22 II |  vskutku rúči bol a šumný,~jak len ten jaseň na záhumní,~keď
23 II |    širák nový, hunku novú~- tú len tak prehodil prez plece -~
24 II |    toho mali na pamäti,~že toť len otca pochoval…~Len ako popri
25 II |      že toť len otca pochoval…~Len ako popri jednom dome~prechádzal,
26 II |       už tam stojí~u dvier a i len stáť sa bojí,~konečne opýtať
27 II |       nevie: i keď bozká ruku,~len zašpiní ju, nekľuda;~je
28 II |       lživo pomlúvaný duch!…)~ Len všade predsa len tak nenie -~
29 II |      duch!…)~ Len všade predsa len tak nenie -~náš Michal dostal
30 II |    dostal dovolenie,~bárs tiež len kedy-netedy,~keď viac ráz
31 II |       klzkej kľučke ešte ruka,~len jeden pohľad, nímž dnu zrel.~
32 II |   slnka tvár v ne nahliadla -)~len chvíľka: a už odrazený~a
33 II | zadivení prehlbokom~vždy ešte. Len keď svetiel brod,~oslňujúca
34 II |      že raja zastal na prahu.~ Len v sieni čos’ keď zašumelo:~
35 III|      tak stešený bol, neborák;~len jedno sa mu v očiach zračí,~
36 III|     jemu „Nazdar!” prez aleje,~len jemu hudba v olšinách~a
37 III|       až i širák zabol v ruke;~len keď mu hunka šupla z pliec,~
38 III|        to ako prv,~tiež služba len, len cudzí chlad~a kút,
39 III|      ako prv,~tiež služba len, len cudzí chlad~a kút, kam sebe
40 III|      do smrti z nej nevypadne,~len vtedy že z nej vystúpi,~
41 III|        hora vzdychla naposled,~len vtedy prejde v službu inú~(
42 III|       v tyle,~však nedbal nič, len trielil, hnal,~jak keby
43 III|     teraz postál a jak predtým~len kradmo kuknul do neho;~to
44 III|     prípoveď.~Koleso predsa je len kolo,~je vrtké, švižké,
45 III|      trvá!~I nechcel dáky stôs len, klietku~z drv, búdu vlčom
46 III|    práve slúžil,~pán horár, oč len Michal túžil~a prosil, zvolil
47 III|    konečne prichytil sa sám,~a len on pristal silou, v radu,~
48 III|       vo stajni krava mučí), -~len stôl ponechal dubový,~ktozná,
49 III|        či odudrúc:~neskube sa, len ticho sprieči~zakaždým,
50 III|      Tu ozvala sa rodina~(a tú len počúvnuť sa svedčí);~pošepli
51 III|     pravda, vídali sa zriedka,~len chvatom-letkom, ukrývave.~„
52 III|        celý styk,~a trval tiež len okamžik,~však bol jak voda
53 III|       devu, ktorej veľká láska~len zaviní: keď ani kláska~už
54 III|        Má urobiť ju nádennicou~len preto, bo mu prišla k stihu~
55 III|      skvitlým šípom v dúbrave,~len jemu v osvež šelesti -~Nie
56 III|       že má robotu,~a horký! - len sa pretvárala,~i zvonku
57 III|       sa zvykoch:~až na štvrtý len nastala~hodina smutnej odberačky,~
58 III|      tam už boli bez znamenia,~len pieseň čo sa ozývala:~i
59 III|   ľuďom rozumel,~bol vzrušený. Len jedlica,~čo stála kde-tu
60 III|     deň:~na úctu, rodinka však len,~veselín stroviť pozostatky.~
61 III|       detí,~však, pravda, tých len, čo sú dobré,~čo žijú podľa
62 III|      muža - Jóba -~Boh zvráti, len ho majte radi~i milujte
63 III|      pozvali nás - na odmlady!~Len toľko som chcel doložiť.”~
64 III| ženičky v päsť sa schichotali,~len nevesta sa pŕli, páli,~až