Kapit.

 1 Poz|       kto on? čo hladá?~na lono to, hľa, v objem sladký~ramenom
 2 I  |      nikdy neschodí mu z pliec:~to ona, šišak, chocholec -~
 3 I  |         rozprestrie oblak, svoj to plášť . . . ~Navôkol zase
 4 I  |    škubať spárom lačných supov:~to všetko márne pokusy:~čo
 5 I  |         svetielka ver’ nezdusí.~To skúsiv, v hanbe pod chvoj
 6 I  |   potkalo! a bez chichotu -~ten to, ten onô povedal -~napríklad:
 7 I  |   vteružili podstavec,~ostatné, to vraj gazdu vec,~nech pláce,
 8 I  |         na povoji~jej fŕskot sa to skvie a rojí.~Len ona, ten
 9 I  |  sprievodom, sťa rujné dudy -~v to hlasný zvonkot hrdlice~sa
10 II |        a vzbúril svitu tíšinou;~to nečiní však prekážku:~sluch
11 II |     došiel na poľanu.~A poneváč to cesta hodná~i príkra, ťažká,
12 II |       tam snáď čupnul v streh -~to všetko možné … Akokoľvek~
13 II |         bych sa plúžil~- že súd to, len sa vrkne vše;~Boh delí
14 II |     prahnúc túžil.~Ten, počujúc to, čelo zhrúžil~v mrak, prísnym
15 II |      predsavzatie,~dotušiac, že to nie od veci,~a sluhu potľapkal
16 II |        že niečo tratí;~znať, že to zrobil povedome:~zrak kradmo
17 II |        mu dovolený,~sa rozumie; to ináč neni.~(Za jedno: ľud
18 II |      kto ho volá!? -~A potom je to sprostý človek:~keď klope -
19 II |        reč - hach, chaos zvuku!~to ucha škripec opravdový -~
20 II |     metajúc v staré koridory: -~to už ich zlobí, už sú desní!~
21 II |    súril prezvedy;~no ani nešlo to bez pôtky:~kýs’ sluha (sprvu
22 II |       dnu;~keď avšak zvedel, že to sluha -~tu i on prestal
23 II |         hneď známy:~hej, krpcov to rad s návlakami,~a vyššej
24 II |      čierna,~tiež jeho halienka to verná -~a to, hla, hneď
25 II |      jeho halienka to verná -~a to, hla, hneď ho uspokojí.~
26 II |        zblýskal okuliar,~a „Kto to!? -” chriplé hlesli slová,~
27 II |        i ja mladý strávil svet:~to miesto je, hľa, oč bych
28 II |       nožom ľútu šelmu sklátil…~To pripomnúc si, zistil: Tak
29 II |         mu preletel,~veď nemilo to zneje sluchu,~keď pochybovať
30 II |        vetil.~„Dobre tedy,~vieš to i to, si mladý, zdravý -~
31 II |           Dobre tedy,~vieš to i to, si mladý, zdravý -~jak
32 II | služebníku,~naložil hlasom, jak to v zvyku~- medzitým hladiac
33 III|     jedno sa mu v očiach zračí,~to svieti pred ním naporad~
34 III|     osud vlastný.~Znal síce, že to ako prv,~tiež služba len,
35 III|    predsa veľmi rád:~bo vedel i to, že keď scela~sa oddá službe
36 III|        väz.~Na horách ľahšie sa to liece~(od mladi les mal
37 III|        pomluvy, jak v chráme,~a to tak srdcu lahodí -~tam nespútané
38 III|        veľký, slávny baldachýn:~to prítuľ iba tam, hľa, známy,~
39 III|     zaiste mnohá v duši vzpruha~to pôsobila. Slnka púť~vtom
40 III|      len kradmo kuknul do neho;~to prvé zistiť snadno mi,~to
41 III|       to prvé zistiť snadno mi,~to druhé nechám pod otázkou -~
42 III|         privolal „Amen” (krátka to vec),~obišiel ťažký drabinovec~
43 III|       skôr rozložiť sa v ňom,~a to tak vlečie sa a trvá!~I
44 III|  pristal silou, v radu,~už išlo to, hneď zdvihli kladu~a pricvíkali
45 III|      doznal: ba sa pomkol dnes;~to pribudlo, to ešte zbýva.~
46 III|       pomkol dnes;~to pribudlo, to ešte zbýva.~A ani nešiel
47 III|        pytač včera -~Rodičov už to omína,~mať nutká, otec pohýna:~
48 III|          preds’ nezvolila. Dosť to, dosť~od prostej dievky,
49 III|         od prostej dievky, dosť to iste~na dôkaz, že ver’ ľúbi
50 III|  ukrývave.~„Však lúbiš?” „Hej!” to vrava všetka,~rúk podaj,
51 III|        vrava všetka,~rúk podaj, to ich celý styk,~a trval tiež
52 III|         už potom pre ňu neurodí~to šíre pole rodiča.~Jak!? -
53 III|       mala pri čom uvariť …?~Ó, to by krutosť neslýchaná!~To
54 III|       to by krutosť neslýchaná!~To značilo by samým citom~chcieť
55 III|        kvieťa zmraziť, opariť -~To rozčeslo by srdce, hlavu!~
56 III|        jak keby si čo vyčítali,~to - onô, že ver’ nemúdre.~
57 III|       dávno otužel,~on hľadí na to ako v šero,~čo za dňom musí
58 III|   čečiny krupaj slasti prší -~v to riava zanôtila zhruba,~jak
59 III|       neveste;~i zočiac ju: ha, to je mladá!~hneď zatlieska