Kapit.

 1 I  |        predkov neslýchaná sila~do vyše - by ho nedostať - ,~
 2 I  |        tichá, skromná schrana,~do diaľnych zahrabaná hôr,~
 3 I  |        hrot…~Tak stojí strážou do meravá,~zrak v jedno miesto
 4 I  |   škrupiny;~bezpečne môž’ vraj do dediny,~ba čoby? - zrovna
 5 I  |      dediny,~ba čoby? - zrovna do mesta!~len tomu nie, kto
 6 I  |  hájnik starobu~i chalupy vzal do hrobu,~tak ver’! Kto ináč
 7 I  |        hučí,~jak z kotla čo by do kotliny~ju prelieval - až
 8 II |       navôkol;~keď bača fúknul do fujary~a ona, sťaby srdce
 9 II | pozapäl dosť istou rukou,~čos’ do kešienok jeho šukol~- snáď,
10 II |        ač poťažku,~i za obušok do pravice~vzal, a na ňu sa
11 II |    alebo ohňa chcel si skresať~do pipočky, bo fajčiar-človek,~
12 II |       dnes -~Z rúk: ľavá jakby do kožúška~siahala ešte častým
13 II |     ísť~priam, čo viac, vtisol do rúk jemu~i odporučný ešte
14 II |      kľukatých~ta zrovna rušal do kaštieľa.~Že musel čakať
15 II |   prosí-li: on prosiť „ráči” -~do ohnusenia každý mrav!~Praškoda
16 II |  jednoho ni tónu,~čo oprávňuje do salónu!~veď kdeže diela,
17 II |    skazu…~- Hej, ťažký prístup do tých múrov,~pre ľud ten
18 II |    stín by, tíško šupnul dnuka~do veľkej, skvostnej do svetlice.~
19 II |     dnuka~do veľkej, skvostnej do svetlice.~Na klzkej kľučke
20 II |      nehorázne,~i jakby tonul, do halieny~zadrapil prsty . ..
21 II |      zrosty -~Tie vzpäli sa až do povaly,~kde roztáčajú letorosty~
22 II |      labuť zdvihli šíj~a noria do vín drapérij;~tie záclon
23 II |      nebies pláni diaľ a diaľ:~do nekonečna nivou hnali~tam
24 II |    anjela…~I ponoril sa docela~do vidma - díva sa a díva;~
25 II |           priam chvatom myknul do kešene:~list vyňal trocha
26 II |      No, krátko!” - tak pán mu do reči -~„vieš? v krátce -
27 II |    pridať družbe~jak ohnivôčko do reťazi -~Nu, nech ho panstvo
28 II |      riekol: „Inam mal si ísť:~do úradu, tam sluhov berú.~
29 II |   prostý človek, znal sa stuha~do toho, čím je poctivosť -~
30 II |    zdravý -~jak smrek sa hodíš do dúbravy,~jak jeleň budeš
31 II |        S tým chlapom hneď zájď do úradu!” ~
32 III|     bude pri tom spravovať:~že do smrti z nej nevypadne,~len
33 III|    povinnosti;~a bolo ich tiež do sýtosti.~No skúsil: keď
34 III|     pravý;~a predsa díval sa - do studne,~kopanej v zemi hlboko …~-
35 III|        duchom svojím stešeným,~do budúcnosti aké snahy~si
36 III|        ľud -~keď došiel svojej do dediny.~či vedľa domku známeho~
37 III|      predtým~len kradmo kuknul do neho;~to prvé zistiť snadno
38 III|        sluje,~jak on hoc novej do koľaje.~Co vystál chuďas
39 III|       ešte zbýva.~A ani nešiel do koliby~na noclah: tam si
40 III|          i zaslzený vďakou zor~do zlatých pruhov zaslal hor’,~
41 III|     bol spečatený,~je zapísaný do skaly.~Ba tak sa duše jaksi
42 III|    neľzä zdolať nožom, dlátom,~do skúpy smrtným praštiť mlatom,~
43 III|         i mala zalietačov vera~do božej vôle, i bohatých,~
44 III|        pohýna:~vraj nadajú jej do rohatých -~už toľko rokov
45 III|       rodiča.~Jak!? - Schválne do biedy ju hodí?~Má urobiť
46 III|      raja brodí:~keď príde on, do silných rúk~keď zabral neveľké
47 III|       obručou jej hybký driek,~do ušiek milší rečí zvuk~jej
48 III|      vrávorala,~stierajúc slzy do zásterky.~V poludnie boli
49 III|   spúšťa dľa potreby~dar všaký do podolka detí,~však, pravda,
50 III|        rozlúčili sa. Povysadli~do vozov - a už skryl ich les.~