Kapit.

 1 Poz|     Len okamih tam pobudnutia:~už mŕtvie bôl, už slabnú putá,~
 2 Poz|     pobudnutia:~už mŕtvie bôl, už slabnú putá,~zrak čistí
 3 Poz|     horskej riavy skok:~a duša už sa ladí k piesni,~tkne sa
 4 Poz|     jeden záblesk vatry:~a nás už chváce povoľa,~duch už sa
 5 Poz|     nás už chváce povoľa,~duch už sa zažal, už sa jatrí,~plamenným
 6 Poz|      povoľa,~duch už sa zažal, už sa jatrí,~plamenným krídlom
 7 Poz|    preletí nám ponad hlavu -~a už ju máme: myseľ hravú:~zmladenej
 8 I  |   hotových má rúk:~tie dvíhajú už vzletné mosty,~kým v strmé
 9 I  |    svoju starú, chrabrú dlaň~a už naň mieri - už naň cieli -~
10 I  |  chrabrú dlaň~a už naň mieri - už naň cieli -~vtom durk! -
11 I  |       sa rozkolíšu, a keď plný~už nimi jaz, až k prelevu~keď
12 I  |    pozavinú …~Vrah-víchor môž’ už potom metať~z tetivy kuše,
13 I  |        sa núdzi:~les klady mal už naporúdzi,~tie navalili,
14 I  |        zrazu podronili -~a keď už visel na šibeni,~vykopli
15 I  |        ne,~na brvná totiž. Keď už stál~na mieste pevne, bez
16 II |     čulý, zdravý.~Ač rokov mal už osemdesiat -~tak aspoň udával
17 II |    šedín - nedbal, nechal tak,~už po inom sa obzerajúc.~Na
18 II |      stálo na poludní,~tam bol už v diaľnej dedine~vo dvoroch
19 II |        pokynúť -~a toho, ktorý už tam stojí~u dvier a i len
20 II | metajúc v staré koridory: -~to už ich zlobí, už sú desní!~
21 II |   koridory: -~to už ich zlobí, už sú desní!~na víchor sadli,
22 II |    nahliadla -)~len chvíľka: a už odrazený~a v množstvo prúdov
23 II |   vynašiel sa. Zrak ako strela~už šprihá, liece povoľne.~Tu
24 II |       ktos’ ta pribehol,~a keď už ináč nemohol:~nasadiac vlastné
25 III|  zajala ho tá, hľa, vec~(a bol už hodne za ohradmi,~bol skoro
26 III|     nímž sa stretnul v žití~že už ho spoznal, všetok taj~že
27 III|     taj~že duše jeho odokrytý,~už vie, čo vnútri svojom skrýva.~
28 III|  sprevádzajúc hlavy -~i myslí, už má pojem pravý;~a predsa
29 III|       tom: stúpal strmo, stuha~už potom prašnej po hradskej;~
30 III|       prach usadal -~od západu už zľahka, vlídne~sa žiare
31 III|     jejich stíny~tiež hodne sa už ustierali~briežkami, poľom
32 III|      bezprostredne nastal, deň~už tam ho vítal na Podvrší.~
33 III|      on pristal silou, v radu,~už išlo to, hneď zdvihli kladu~
34 III|     strhli vadu.~Podvečer, keď už stíchnul kres~a klopot s
35 III|       po ktorom otcovi -~a keď už každé stálo tam,~kde miesto
36 III|      bol pytač včera -~Rodičov už to omína,~mať nutká, otec
37 III|       nadajú jej do rohatých -~už toľko rokov na Všechsvätých -~
38 III|     len zaviní: keď ani kláska~už potom pre ňu neurodí~to
39 III|       hádať!? -~Dnes teda môž’ už pýtať, žiadať~i slobodne
40 III|       na červánky,~ich hasnúce už pochodne,~vtom vzchopil
41 III|       ho stretnú, nepoznali -:~už zamiera on od cesty,~je
42 III|    mrzké lužú klebety;~však on už dávno otužel,~on hľadí na
43 III|        dcéru svoju drahú -~keď už boli na vozíkoch,~a spievajúc,
44 III|       dvora skoro unikli~a tam už boli bez znamenia,~len pieseň
45 III|     svoji pozabavia.~Tesť-otec už viac nedudre,~skryl navždy
46 III|     zasa, dcéro, keďže žena~si už, i posla tvoja parta -~i
47 III|     prívinš dobroprajný.~A keď už bolo po ovrante,~i slnko
48 III|         Povysadli~do vozov - a už skryl ich les.~Tu mladí