Kapit.

 1 Poz|         lož, ohlušila presila:~vy k žitiu privediete zas,~vy
 2 Poz|           skok:~a duša už sa ladí k piesni,~tkne sa jej bičík
 3 I  |         smrť a skazu~ozávod vlečú k otvorom,~tie odpínajú na
 4 I  |        každé jeho rameno~na úder, k paľbe vzťaženo~čnie, pokým
 5 I  |    diaľnych zahrabaná hôr,~necíti k sláve povolania,~nie vôle
 6 I  |        luny v okno padlá lúč -~tá k pokladom: ku mieru kľúč.~
 7 I  |  nečujnými tesy,~by zrak mal kade k Bohu dôjsť,~ponad ňu vykrojili
 8 I  |           drsným pred severom,~čo k zemi primrel nepohnute;~
 9 I  |           sa, skmitá~podvečer abo k dňu keď svitá,~a v noci
10 I  |          keď plný~už nimi jaz, až k prelevu~keď zježili a zdvihli
11 I  |    švistia, plynú~víťazne, víchru k potupe,~naprosto k slabej
12 I  |         víchru k potupe,~naprosto k slabej chalupe,~zo všetkých
13 I  |    pribili zrutné parohy.~Konečne k dverám dali schody,~šesť
14 I  |     živice~jak v chráme spiež, čo k vzdychu budí,~či švehol
15 I  |         keď, avšak zriedka, prídu k lovu -~ináčej tichosť, naslúchanie…~
16 I  |    ciestka len~čo vedie krivolako k chate:~priúzka, aby vtrielil
17 II |             o Jáne stalo sa. Včas k ránu,~keď požltkavým východom~
18 II |          jak ňanko náš?”~a skokmo k strunge utiekol - -~Ač teda
19 II |           dvorci klada rozvalená,~k tej stetelil sa od prístenia,~
20 II |     širáku~a kapsa lengá strapcom k hrám -~Tma zívla hory -
21 II |       ohlási:~v ten ešte deň, keď k totej strane~zvrátili oviec
22 II |        obrátenú,~jak ku pátraniu, k postreženiu -~Kol neho tichosť
23 II |         prešumelom~tak tuľkajú sa k starej jedle,~jak keby boli
24 II |     postretú čiernym stinom lesa,~k chalupe niesli mŕtvolu . ..~
25 II |        pod jedno stanem ústrešie,~k jednému prirastiem sa prahu!~
26 II |    dedinou.~So žiadnym nepozastal k slovu,~ač mnohých stretal
27 II |        kúdol pretne:~i ponad múry k nebu vzlietne~a tam sa slncom
28 II |        ostych na stranu~a prístup k pánu žiadal stuha,~odvrknúc,
29 II |      jejich slon a obruby,~z tých k operadlám, na stoly,~na
30 II |       zrkadlo, ním svetla let:~tu k spánku víko pritkýna~a hneď
31 II |         dvoranu,~tam podal lístok k rukám pánu~a na miesto sa
32 II |              v lese na Podvrší~(a k panstvu patrí onen les)~
33 II |          reči -~„vieš? v krátce - k veci! a skôr preč.”~„Odpusťte! -
34 II |      prosím - pekne ďakujem -~som k všetkým službám odhodlaný -”~„
35 III| poskladali popred štít,~čo rebrík k vrchu, v jehož temä~tra
36 III|           takom položení~nesklopí k zemi mužný zrak,~nezľakne
37 III|         žiadnej pohromy;~a jak je k tomu naladený:~spred ktorejkoľvek
38 III|      zvolil dobroprajné),~ponúkal k práci tu i tam;~konečne
39 III|         málo! Ešte próba:~Michala k vojsku zabrali~(snáď i pri
40 III|           len preto, bo mu prišla k stihu~a v jednom prudkom
41 III|           svojej Hanky;~má spôsob k tomu, službu istú,~tam obsevok,
42 III|       celý ozývnul sa plesom,~jak k radostnému uvítaniu;~z čečiny
43 III|        riava zanôtila zhruba,~jak k oslave, jak v pochod trúba;~
44 III|         vitaj, vitaj medzi nami -~K večeru vrátili sa spiatky,~
45 III|         vtom odkašlal, by prišiel k dúšku,~či aby bolo po múdre,~
46 III|         čo žijú podľa prikázaní~a k práci neľutujú dlaní -~povrheľ
47 III|         vetil, myknúc na opasku~i k ušiam pozahrnúc vlasy:~„