Kapit.

 1 I  |     neslýchaná sila~do vyše - by ho nedostať - ,~však v strachu,
 2 I  |        blankytného neba,~tak jak ho nečujnými tesy,~by zrak
 3 I  |          nepohnute;~dosť všeličo ho podráži,~no svaly predsa
 4 I  |        starca hájnika~keď oprave ho podrobili.~Kde inde starosť
 5 I  |         dlane,~ni nezaklajúc, by ho hrom - -~Dom tupým práškom
 6 I  |         tam zvučných zrazu chvál~ho potkalo! a bez chichotu -~
 7 I  |         jak na skale,~krt veraže ho nepodryje,~ni žiaden príval
 8 I  |          a šum,~keď z podmôľ van ho vychytil,~čo preruší vše,
 9 II |       púť?~čo chce? čo hladá? čo ho bolí? -~Bo ak sa nezdá vyššia
10 II |          tak - počo prišiel? kto ho volá!? -~A potom je to sprostý
11 II |        jakby skamenel,~žas pojal ho či niečo z bázne~(podivno,
12 II |    zaslepneli,~tma - závrat bral ho nehorázne,~i jakby tonul,
13 II |          by aj?-: na tisíc skiel~ho žiarnym pooblietlo svetlom,~
14 II |         purpur-činovať,~a viac - ho niet, sťa svetlý duch~sa
15 II |         sa rozplynul, alebo snáď~ho zhltla temným svojím okom~
16 II |          verná -~a to, hla, hneď ho uspokojí.~Blíž okien ostro
17 II |          hájnik Čajka.~Boh osláv ho. Bol otcom mojím -”~„No,
18 II |   ohnivôčko do reťazi -~Nu, nech ho panstvo nevyrazí! -~Ja vtrielil
19 II |         službe. V lese na poľani~ho našli -”~„Buď mu lahká zem.~
20 II |        jak v šíku by - bár skryť ho chcel,~mrak náhle tvár mu
21 III|    žurčot kradmý. . .~Tak zajala ho tá, hľa, vec~(a bol už hodne
22 III|     pokryl hlavu,~ináče nezmýlil ho ani~paľ slnka, ani nečul
23 III|    dievok kol ostŕv -~tak zaujal ho osud vlastný.~Znal síce,
24 III|          nej vystúpi,~keď vynesú ho z chalupy~tria a tria súdruhovia
25 III|         vedel on, kde, čo a jaká~ho povinnosť a ťarcha čaká;~
26 III|          zdvihnutie~tej noše, čo ho prikvačila -~i vtáča preto
27 III|         sa stretnul v žití~že už ho spoznal, všetok taj~že duše
28 III|          trielil, hnal,~jak keby ho bol poháňal -~zaiste mnohá
29 III|         bola z rozmajrínu;~i nik ho preto nestupí,~ni neprireže
30 III|     zvyšku krupäje?~či zdržiaval ho kto: či riekli~mu prísne:
31 III| bezprostredne nastal, deň~už tam ho vítal na Podvrší.~Tam udomácnil
32 III|         bielu šiju.~Bez meškania ho zriadil zdnuká;~priam u
33 III|        jak vzduch zrána,~tak jak ho vychovala stráňa.~V tom
34 III|       zarezala -~preds’ prečkala ho, dočakala,~že zišli, videli
35 III|  následok:~jak zhŕkli by sa hneď ho zvítať;~hej, znal on z knihy
36 III|         jeho sveta…~A potom: jak ho miloval,~natoľko šetril,
37 III|       šetril, ľutoval,~i ľutoval ho: dobré dieťa -~nu, devu,
38 III|        klobúk pritlačený,~by, ak ho stretnú, nepoznali -:~už
39 III|         ver’ nemúdre.~No prijali ho, uvítali,~pýtali bližej
40 III|         lapá kľučky,~kým nadobro ho vyprevadí -~no skoro octne
41 III|           Jóba -~Boh zvráti, len ho majte radi~i milujte sa