Kapit.

 1 I  | hájnikova.~Tak bezpečne si stáva tu,~bez prepychu, bez závratu,~
 2 I  |  búrlivom~o zvony tlčú kladivom;~tu opasujú v broň a meč,~tam
 3 I  |     stihu niet;~hej, skromnosť i tu dosť sa vmiesti,~a bezpeč
 4 I  |         čiernohrivom búro-vranci~tu ťarbavo, tam v bujnom tanci,~
 5 I  |    márniť všetko, čo v ňom žije:~tu celá vôkol horovať,~jak
 6 I  |        Kde inde starosť všeliká;~tu - v žiadnej neoctli sa núdzi:~
 7 I  |         kde bez chyby? -~keď les tu, chvoj v ňom, mäkký moch~
 8 I  |   zdobnou.~Keď i tá bola hotová:~tu potom si len ešte viedli,~
 9 I  |         noc, aby vôňou dýchala -~tu jozefček - tam razmajrín~(
10 I  |     zvesťou zavždy dažďo-sľubnou~tu zvoncov kvil, zas tlkot
11 I  |        parutí:~tak iste, pokojne tu scela.~Niet pohnutí, niet
12 I  |          pohnutí, niet napnutí -~tu hluku sveta odumrela~naprosto
13 II |          keď mimochodom na salaš~tu i tu zbočil na kus vravy,~
14 II |         mimochodom na salaš~tu i tu zbočil na kus vravy,~či
15 II |          zakolkajúc kolčiatkom -~Tu vzozrel: nebo vôkol plavé,~
16 II |        lež nadarmo - bol umretý.~Tu chvojeť splietli pospolu,~
17 II |          zvuk, jak detská bájka:~tu Michal, hodný jeho syn~(
18 II |          a tam~po službách, dnes tu - zajtra inde,~a ktozná,
19 II |      otec dobrý neraz … „Nuž,”~- tu dupnul nohou ako muž,~podsúkal
20 II |      avšak zvedel, že to sluha -~tu i on prestal hneď byť krotký,~
21 II |    zanikla, štuchla: obzrel sa -~Tu videl seba, votrelca,~jak
22 II |        už šprihá, liece povoľne.~Tu napnúc, tu zas uhnúc sa,~
23 II |        liece povoľne.~Tu napnúc, tu zas uhnúc sa,~jak slnečnica
24 II |         kde sa v rozkvet spukal…~Tu nahnul sa, jak keby kukal,~
25 II |         zrkadlo, ním svetla let:~tu k spánku víko pritkýna~a
26 II |         Ježiš - ,” spešne riekol~tu Michal, smelé uprúc zrak,~
27 II |      svedčí -~Som sám a sám, jak tu, hľa, stojím.~Nuž, akže
28 II |           vieš-li chytať zbroj?”~Tu Michal strmšie vztýčil vzrost,~
29 III|    dobroprajné),~ponúkal k práci tu i tam;~konečne prichytil
30 III|        časom~a povolanie neináč:~tu vystúpil von na povlač~(
31 III|        ta pošiel nestrebúc . . .~Tu ozvala sa rodina~(a tú len
32 III|          nedochádzal posledný -;~tu zaplálo jej studom líce,~
33 III|        službu istú,~tam obsevok, tu bývať kde - -~Z povlače
34 III|        zabral neveľké jej rúčky,~tu zasa objal potichučky~jak
35 III|        tvoja parta -~i tebe nech tu malý výklad:~Buď verná,
36 III|    nekukajte inam -~tak radi - a tu napomínam -:~by, než sa
37 III|      vozov - a už skryl ich les.~Tu mladí zas sa sami zhliadli -~