Kapit.

 1 I  |         sama je, jej nízky kút,~no ale pevná zeme hruď,~kam
 2 I  | kostonkov, uschlých letorostov:~no vzácne detvou svojou prostou -~
 3 I  |        vlastným, rýdzim žitím!)~No ináč tiež je uistená~tam
 4 I  |        dosť všeličo ho podráži,~no svaly predsa v pokoj skuté.~
 5 I  |       ondie šaľo -~tak dudrali. No nakoniec,~či chceli, či
 6 I  |       čo treba, aby dochovala -~No bárs je malá, pri tom všetkom,~
 7 II |     siahala ešte častým zvykom;~no pravá klesla, v nej však
 8 II |        lichý oblek z valaštiny,~no bol jak z ľalíj - bezo špiny,~
 9 II |       vyfúkal teplo, unavenie -~No druhá chvíľka neminie:~hnul -
10 II | poklonou síc` čo plaz sa vláči,~no prosí-li: on prosiť „ráči” -~
11 II |      kde aký svit sa zhromaždí;~no on má krídla, svoj vzduch
12 II |        viac ráz súril prezvedy;~no ani nešlo to bez pôtky:~
13 II |      vtom narazil, hra zapadla:~no (- vinou iste zrkadlá,~z
14 II |      šík na pochod,~i čudno mu; no zjav hneď známy:~hej, krpcov
15 II |       stál čujnej plný lakoty -~no zmlkli skoro, uleteli~snáď
16 II |       včul v stín miznú stmelý,~no onedlho denný plam~zas obliekne
17 II |       jeho prudkým ohňom srší -~no súdil: pán je iste chorý,~
18 II |         ho. Bol otcom mojím -”~„No, krátko!” - tak pán mu do
19 II |      mladým žitím už-už platil;~no zavčas ktos’ ta pribehol,~
20 II |     prepustený!~Pán horár -”~„- No, dosť. A či vieš,~čo so
21 II |      zamenil takoj zápyr studu.~No vzozrel priam; plam vždy
22 III|        kút, kam sebe poustiela;~no bol mu predsa veľmi rád:~
23 III|       bolo ich tiež do sýtosti.~No skúsil: keď sa riadne vlní~
24 III|        povinnosť a ťarcha čaká;~no mužne poddával jej plece~
25 III|     cestách sto a sto ráz bolo:~no nevbehne, nie, nevkeruje~
26 III|      Hospodinu!”~Bol spokojný. ~No myšlienku~mal on i inú zavše
27 III|          kedy, jak sa poznali -~no jeden stret: i boli známi;~
28 III|         božej vôle, i bohatých,~no žiaden neobdržal pera;~bol
29 III|           onô, že ver’ nemúdre.~No prijali ho, uvítali,~pýtali
30 III|     otvoriť, keď sa tak zavdá;~(no, otec - čo je pravda, pravda~
31 III|      kým nadobro ho vyprevadí -~no skoro octne späť sa v štestí,~
32 III|         nechajúc párik osamote.~No bolo skoro po sobote,~i