Kapit.

 1 I  |     chalupu: či ozaj pláva~si ešte tam, čo labuť biela,~bezpečne
 2 I  |   ohnivý by pršal dážď;~a aby ešte preľstil zášť;~čo spásu
 3 I  |      chudobu,~ver’ potu práce ešte nepil,~ni hniezda nikdy
 4 I  |    ochlasta!…~A potom, ak dač ešte chybí~- a ľudské dielo kde
 5 I  |       hotová:~tu potom si len ešte viedli,~jak nedostižní majstrovia~
 6 II | požltkavým východom~len slabá ešte zora hrala:~vstal z loža
 7 II | ktorej neraz znela chvála,~že ešte nikdy nezlyhala)~a jak sa
 8 II |  príbeh nech sa ohlási:~v ten ešte deň, keď k totej strane~
 9 II |   biely~na pastvu, hej, v ten ešte deň,~tam, kde prť hlavná
10 II |  tejto kres~nie, nebol tknutý ešte dnes -~Z rúk: ľavá jakby
11 II |      jakby do kožúška~siahala ešte častým zvykom;~no pravá
12 II | klesla, v nej však fajka~vždy ešte jakby v objeme,~bár ohník
13 II |        naposledy~jak chcel by ešte pňom hnúť biedy -~odstrknuv
14 II |       do rúk jemu~i odporučný ešte list.~A Michal veraž’ nemeškal.~
15 II |       niektorý naň povolal,~a ešte tuhšie stúpal znovu.~V žart
16 II |    človek, ktorý pobádal~dosť ešte včas, že niečo tratí;~znať,
17 II |  zjavil, úctypovinne,~u brány ešte zašiel v tiene~líp a dubiskov
18 II |      múrov,~pre ľud ten ťažký ešte vždy!~Nečudo: múry sú a
19 II |    svetlice.~Na klzkej kľučke ešte ruka,~len jeden pohľad,
20 II |      zadivení prehlbokom~vždy ešte. Len keď svetiel brod,~oslňujúca
21 III|  pomoc nemotornej zeme) -~tam ešte posteľou i skaly,~veď preto
22 III|  pomkol dnes;~to pribudlo, to ešte zbýva.~A ani nešiel do koliby~
23 III|      mal i inú myšlienku.~Keď ešte slúžil u horára,~ba prvej:
24 III|      ju hlas -~A predsa málo! Ešte próba:~Michala k vojsku
25 III|    pravda, pravda~ten v tichu ešte podudre~i potom - nu, var’
26 III|       štestí,~keď privolá jej ešte z cesty:~„Hej, zajtra prídem
27 III| pieseň čo sa ozývala:~i vtedy ešte že na prahu,~jak jabloň