Kapit.

 1 Poz| nevyspela zrada,~bez dotazu, kto on? čo hladá?~na lono to, hľa,
 2 I  |       časť nezborného ohradenia.~On chráni drsným pred severom,~
 3 I  |          však musejú sa odraziť.~On chráni drsným pred severom,~
 4 II |           rezzelenal sa, zvenčil on,~veď sníval, v svojskom
 5 II |         búri takto strmo, náhle?~on iste zmýlil chod a púť?~
 6 II |      plaz sa vláči,~no prosí-li: on prosiť „ráči” -~do ohnusenia
 7 II |        aký svit sa zhromaždí;~no on má krídla, svoj vzduch stály,~
 8 II |       zvedel, že to sluha -~tu i on prestal hneď byť krotký,~
 9 II |       žiadal stuha,~odvrknúc, že on musí vnísť,~a čo by sluhov
10 II |       voľné slovo mal -~nuž, kde on odprvoti slúžil,~kde započal
11 III|         v službu inú~(i toho nie on znesie vinu),~jak otec jeho,
12 III|      bola od olova …?~Hej, vedel on, kde, čo a jaká~ho povinnosť
13 III|      grúňmi chmúrna ulicha?~a či on predsa nechcel zostať …?~
14 III|        Podvrší.~Tam udomácnil sa on hneď,~jak vták keď z klietky
15 III|         v starý zárez sluje,~jak on hoc novej do koľaje.~Co
16 III|          prichytil sa sám,~a len on pristal silou, v radu,~už
17 III|      spokojný. ~No myšlienku~mal on i inú zavše pritom,~tú kŕmil
18 III|         pritom,~tú kŕmil horúcim on citom~a kojil duše nápojom,~
19 III|        hneď ho zvítať;~hej, znal on z knihy biedy čítať,~pokázal
20 III|          nepoznali -:~už zamiera on od cesty,~je zjavný každý
21 III|    pospolu.~S tým zrovnali sa, a on chodí,~viac neštítiac sa
22 III|         sa raja brodí:~keď príde on, do silných rúk~keď zabral
23 III|         mrzké lužú klebety;~však on už dávno otužel,~on hľadí
24 III|         však on už dávno otužel,~on hľadí na to ako v šero,~
25 III|           hojný hľadí:~nemôže ni on darmo žiť,~za toľké nuky,