Kapit.

 1 I  |    ticho hrajú vlny hory?~či za labuťou vzápätí~loď tajná
 2 I  |     a iná kvietkov prostota.~Za plôtkom horská riava hučí,~
 3 II | vystrojiv sa, vyšiel z domu,~za sebou tíško zatvárajúc~(
 4 II |    tú vyvážil, ač poťažku,~i za obušok do pravice~vzal,
 5 II |      skorý úmysel,~rozložil, za čím prahnúc túžil.~Ten,
 6 II |    nu, vedel dobre šanovať -~Za otčenáš sa prezvliekol,~
 7 II |      rozumie; to ináč neni.~(Za jedno: ľud je iba ľud -~
 8 II |    videl, bolo: ako mrak~keď za mrakom sa gúla, valí~po
 9 II |     by plachým oblakom -~„Ja za čas bol som vojakom,”~nakrátce
10 III|     hľa, vec~(a bol už hodne za ohradmi,~bol skoro hradskej
11 III|      liece~(od mladi les mal za obraz,~za obraz v duše svojej
12 III|      mladi les mal za obraz,~za obraz v duše svojej ráme),~
13 III|     nestupí,~ni neprireže mu za vinu.~I pohoničov stretal
14 III| žartom: že veď neutiekli~tí, za nimiž tak čenichá,~tak rúti
15 III|   niet viac chyby,~stál tam, za akým dychtil, čakal,~stál,
16 III|      slniečko práve zapadalo~za hory, pozdný pozdrav slalo),~
17 III|   krkvajúc -~i kľučka vrzgla za pytačom~zas, keď ta pošiel
18 III|    sa stala jeho nevoľnicou?~Za lásku má-li z púhej lásky~
19 III|  otec umrel; lež či môže~kto za riadenie vyššie, božie?~
20 III|   hľadí na to ako v šero,~čo za dňom musí nasledovať.~Nu,
21 III|   sadnul, vytrúc čosi z oka.~Za ním vstal kmotor, od obloka~
22 III|      nemôže ni on darmo žiť,~za toľké nuky, toľkú lásku~