Kapit.

   1 I  |           zligoce sa, skmitá~podvečer abo k dňu keď svitá,~a v noci
   2 I  |          príval vrútiť - možné-li…?~- Ach, zloba dvere nájde všade! ~
   3 II |              tak vraz zo siene -~lež, ajhľa, nové prekvapenie!~zas iné
   4 III|            služba dovolila~(nech bola akákoľvek chvíľa),~zalietal ako sokol
   5 II |                zajtra inde,~a ktozná, akej pri merinde,~a s čím sa
   6 II |          prsty . .. cúvnuť chcel,~lež akoby bol primrazený~na pôde z
   7 II |             streh -~to všetko možné … Akokoľvek~sa stalo, bo sa neodstane~
   8 II |          zdusiť chladom, chmúrou,~kde aký svit sa zhromaždí;~no on
   9 III|              viac chyby,~stál tam, za akým dychtil, čakal,~stál, nadvihujúc
  10 III|              tiež jemu „Nazdar!” prez aleje,~len jemu hudba v olšinách~
  11 III|            zdnuká;~priam u dvier novú almariu~postavil, zdobný pribil
  12 III|           Pochválen-Kriste”~privolal „Amen” (krátka to vec),~obišiel
  13 II |              neurčite,~jak postava by anjela…~I ponoril sa docela~do
  14 III|           nímž, ako vieme,~odhora húf anjelský schodí~na pomoc nemotornej
  15 II |               napomôže milerád …”~Tak asi dumal v letnom znoji,~opretý
  16 III|               stín,~jak veľký, slávny baldachýn:~to prítuľ iba tam, hľa,
  17 III|               vrchu, v jehož temä~tra balvan žitia vyložiť,~skiaď nikdy
  18 I  |               tvrdé temä žulo-skaly~z balvanov skalných postavila:~skiaď
  19 I  |         vozvysok~pretekom ku nebeskej báni,~ich úber války nestrhaný…~
  20 II |            kryštálne a kresby,~skvost bariev v rámcov zášerí~a iné čačky
  21 I  |               hockto, čo chce, povie,~bársaký pravdy rušiteľ:~ten starý
  22 I  |              tiesni,~jak drsný, temný barytón,~ku vzletnej penkava keď
  23 I  |        krutovlád,~nuž nemá príčiny sa báť:~že mam ju zvráti, podtne
  24 III|          hojne jedli, pili,~O svojich bavili sa zvykoch:~až na štvrtý
  25 II |               žas pojal ho či niečo z bázne~(podivno, bol preds’ chlap
  26 I  |            ony val,~zábradlia, stĺpy, bašty, zruby:~čo neporúcha, nepohubí~
  27 I  |         stropu.~Tie otáčajú chalupu~a bdením svojho pozoru~vždy sviežim
  28 I  |           pušky tlamy~šíp rudý, biele behanice,~brok, gule a prach chumelice,~
  29 I  |          pokladom: ku mieru kľúč.~Pri beláskach a kúsku chleba~nežiada viacej -
  30 II |             ísť:~do úradu, tam sluhov berú.~Lež zostaň, v tom sám rozhodnem -~
  31 II |                a stádo zveriac stráži Besa,~okáľom jeho jastrivým -~
  32 I  |              celom lesnom okrese,~kyv bezhlučný a kolimbanie;~len z holí
  33 I  |              žiaden príval nepodmyje;~bezmála vraj tak vyzerá,~jak z vaječnej
  34 II |       valaštiny,~no bol jak z ľalíj - bezo špiny,~tá hadiaca sa po
  35 I  |               i tu dosť sa vmiesti,~a bezpeč je, kde spokojnosť…~(Nuž
  36 II |            dúhou skvetlom~sa zligá (- bezpochyby lustre -);~a ich svit vrtel
  37 III|            tak, iný inak riekne: -~čo bezprostredne nastal, deň~už tam ho vítal
  38 III|             svet, známo, i tak chytro beží~jak odobral sa od horára?~
  39 III|               hlások prehodený,~prásk biča, zhúkanie na tráve:~a osud
  40 Poz|            ladí k piesni,~tkne sa jej bičík prečudesný -~a srdce hupká
  41 II |             biedy -~odstrknuv stranou bičisko -~„keď kade kráčam, borcujem,~
  42 I  |           pláva~si ešte tam, čo labuť biela,~bezpečne v temnom smrečín
  43 I  |              dosť ju oblaží;~slniečko bielej na podstene:~jej celé žitia
  44 II |           strane~zvrátili oviec kŕdeľ biely~na pastvu, hej, v ten ešte
  45 I  |            dosák jedľových~jak papier bielych, po ktorých~priam z pažitného
  46 III|               vzchopil sa a výsknul: „Bisťu!” .~Nadpriadol skoro návštev
  47 I  |             sa dostať zrade~a kút ten blaha olúpiť? -~Kde pokoj sám
  48 III|            vlnkou žblnkotajú~o večnom blahu, o šťastí…~Jak škoda jejich
  49 I  |            naskrz dosť - ,~len krúžok blankytného neba,~tak jak ho nečujnými
  50 I  |             či divý, pomätený lovec~- blesk a hrom zbroj ou u boku -~
  51 I  |            kalných sveta prítokov…~Po bleskoch veru nebaží,~svit ranný
  52 III|           kľakal, ba i plakal…~ A ona blesla konečne,~jak iste nechcel -
  53 III|             núdzu jej, i čakal -~snáď blesne lampa vodiča~v tme, v ktorej
  54 II |              a hútal,~až spamätal sa: blízko peca~hneď líščiu kapsu z
  55 III|           prijali ho, uvítali,~pýtali bližej ku stolu,~na štíte miesto
  56 II |             službou tou podujmeš?~Poď bližšej, synak. - Otec tvoj~bol
  57 I  |              nech odpustí, lež zrejme blúdi -~obnažil vlastnú chudobu,~
  58 III|             javí,~že súdilo sa plane, bludne:~hej, človek súdi skoro,
  59 II |              krásny dolomán,~ním samý blysk, a žlté botky)~mu v cestu
  60 III|      zalietačov vera~do božej vôle, i bohatých,~no žiaden neobdržal pera;~
  61 I  |              tesy,~by zrak mal kade k Bohu dôjsť,~ponad ňu vykrojili
  62 I  |       nepohubí~hocktorý zápas, ledaký~boj nevyvráti svojím vztekom,~
  63 II |         tiahle~a v istom s nevrlosťou boji:~čo búri takto strmo, náhle?~
  64 II |               u dvier a i len stáť sa bojí,~konečne opýtať sa tiahle~
  65 Poz|             tam pobudnutia:~už mŕtvie bôl, už slabnú putá,~zrak čistí
  66 II |              čo chce? čo hladá? čo ho bolí? -~Bo ak sa nezdá vyššia
  67 II |           bičisko -~„keď kade kráčam, borcujem,~ni jak dlaň, mojou neni
  68 III|           božie?~kto smel by s tým sa boriť, hádať!? -~Dnes teda môž’
  69 II |                ním samý blysk, a žlté botky)~mu v cestu zastal, zbránil
  70 II |            pomeroch;~nič nevie: i keď bozká ruku,~len zašpiní ju, nekľuda;~
  71 II |              povedz, posaváď?”~„Ver’, Bože, ťažko povedať~jak z kŕdla
  72 I  |           klincov chvist -~tam v kúte božedrievä zase~si drieme, nechtík
  73 III|                 Drahé moje deti!~nech božia milosť vám vždy svieti!~
  74 III|               kto za riadenie vyššie, božie?~kto smel by s tým sa boriť,
  75 II |                 medzitým hladiac sivú bradu -:~„S tým chlapom hneď zájď
  76 II |              zaslepneli,~tma - závrat bral ho nehorázne,~i jakby tonul,
  77 I  |         nezastala~si vyzývavo na štít brala,~nadutá vzdorom krutovlád,~
  78 III|     porozplynú,~na nebies nanajvyššie bralo -~a šepotävým, traslým hlasom~
  79 I  |           znak povelenia~na valoch, u brán, všade zrazu~hrad - horu
  80 I  |           vežu~vrah-víchor obehol a v bráne~horského zručal zástupu~
  81 II |             sa zjavil, úctypovinne,~u brány ešte zašiel v tiene~líp
  82 III|            neho zdá sa jasať v plese,~brať účasť z jeho radosti:~ju
  83 Poz|               rán,~v opravdu priamom, bratskom cite~otvoriac lono dokorán,~
  84 II |           zase biele pruhy,~jak medzi brehmi tokov stuhy,~pableskmi slnca
  85 III|            tiež hodne sa už ustierali~briežkami, poľom zmĺkal ľud -~keď
  86 II |           obliekne ich v šaty z dúhy,~briliantmi zdaždí na hlavy;~uprostred
  87 III|            tam každá haluz perute~jak brk a každé dýchnutie~vetríka
  88 II |            vždy ešte. Len keď svetiel brod,~oslňujúca nástraha,~čo
  89 III|            svital;~tá lúčinou sa raja brodí:~keď príde on, do silných
  90 I  |             šíp rudý, biele behanice,~brok, gule a prach chumelice,~
  91 II |             chrobač, šereď zemeplazu,~brúk, ktorý buní podvečer:~preč
  92 III|                  ech, kto by válčil s bublinami!?~prv-neskôr rozpľasnú sa
  93 I  |               zvoncov kvil, zas tlkot bubnov -~len vtedy tiež čo vzruch
  94 I  |               prelieval - až zmĺkne v bučí,~obstatá býlím lopušiny.~
  95 I  |               oblokov~nestrká vo svet bučné hlavy~kdejakých spupných
  96 II |           hodíš do dúbravy,~jak jeleň budeš si tam chodiť;~lež znáš-li
  97 III|              stôs len, klietku~z drv, búdu vlčom na ostredku -~Jak
  98 III|            duchom svojím stešeným,~do budúcnosti aké snahy~si predsavzal
  99 I  |             plášť . . . ~Navôkol zase bujné lesy:~smrek, jedla, sosna
 100 I  |         búro-vranci~tu ťarbavo, tam v bujnom tanci,~v podskoku samý po
 101 II |             nekonečna nivou hnali~tam bujných stromov paralely,~jak klbká
 102 II |           ruky,~jak keby hodlal váľať buky,~a čelom zmraštil, naposledy~
 103 II |          šereď zemeplazu,~brúk, ktorý buní podvečer:~preč s tebou!
 104 III|              kmitla,~keď otcovej plam búra schytla,~keď otec umrel;
 105 I  |        vzrušeno -~na vežiach v spechu búrlivom~o zvony tlčú kladivom;~tu
 106 II |          nežli krásy na oltáru.~Kdes’ búrne zvuky zašumeli,~jak keby
 107 III|        doložiť.”~Smiech nastal vôkol, búrny smiech~jak u stola, tak
 108 I  |              postupu,~na čiernohrivom búro-vranci~tu ťarbavo, tam v bujnom
 109 III|               skaziť,~medzi ne klinom búry vraziť,~keď neľzä zdolať
 110 I  |             až zmĺkne v bučí,~obstatá býlím lopušiny.~Čo zvislá plotom,
 111 I  |               nechajte byt ich volným bytím:~nech žijú vlastným, rýdzim
 112 III|          službu istú,~tam obsevok, tu bývať kde - -~Z povlače hľadiac
 113 III|              vtáča,~na vonných lipách bzučí včela,~kvet ňou sa chlúbi,
 114 II |          bariev v rámcov zášerí~a iné čačky nádhery,~keď slnka tvár
 115 II |              mžikom myknul medzi ruže~čalúnov, v purpur-činovať,~a viac -
 116 II |               Nie, týmto krásam, tomu čaru,~tým tvarom nikde páru niet,~
 117 III|                A odchádza-li v nočnom čase:~vše prelietne ju kýsi lak,~
 118 I  |               úzadí: vrchu strmá vež,~časť nezborného ohradenia.~On
 119 I  |              že je, pocítil…~Len ona, často čo sa vmieša~vo švihotavý
 120 II |               do kožúška~siahala ešte častým zvykom;~no pravá klesla,
 121 II |               zhora~zo smreka padla - čečimlaď,~nu, vedel dobre šanovať -~
 122 III|              k radostnému uvítaniu;~z čečiny krupaj slasti prší -~v to
 123 II |              žmýka~- hja, najlepšieho čeľadníka~prepustiť nikdy nenie milo - ,~
 124 I  |              a mnohý šrám sa černie v čele:~zas stopy zhubnej od ocele.~
 125 II |              zora hrala:~vstal z loža celkom čulý, zdravý.~Ač rokov mal
 126 II |                hrdluje, zháňa, službu cení -~preds’ rečú však: Si prepustený!~
 127 III|            neutiekli~tí, za nimiž tak čenichá,~tak rúti sa a pachteje~
 128 II |                tam dá sa jej, oč zuby čerí.~Ty votieraš sa prez závory,~
 129 I  |              znamená;~a mnohý šrám sa černie v čele:~zas stopy zhubnej
 130 III|               prvý van je hotový,~lež čerstvý, zdravý, jak vzduch zrána,~
 131 III|                  Z povlače hľadiac na červánky,~ich hasnúce už pochodne,~
 132 II |              vidí, že chcem pracovať,~česť moja pritom zachovaná -~
 133 II |               na poľanu.~A poneváč to cesta hodná~i príkra, ťažká, znojoplodná -~
 134 II |              srší -~Pán, vidiac pečať česti rudú,~sám skoro koniec zrobil
 135 I  |         pravde, že by viedla tade:~je cestou, ale - poblúdenia.~Nuž možno-li
 136 I  |               čo zhrčil v krov sa nad chalupou,~hôr uzol neľzä porozpletať!~
 137 II |              práv!~A jeho reč - hach, chaos zvuku!~to ucha škripec opravdový -~
 138 II |               pipku zapiekol:~i videl chasu krepčať, plesať~a šanty
 139 I  |                 že staré jedli~odlava chaty povalili,~hej, povalili
 140 III|             To značilo by samým citom~chcieť kvieťa zmraziť, opariť -~
 141 II |          zneje sluchu,~keď pochybovať chcú o duchu,~jak bol by plachým
 142 I  |               chvál~ho potkalo! a bez chichotu -~ten to, ten onô povedal -~
 143 II |              búrou -~chceli by zdusiť chladom, chmúrou,~kde aký svit sa
 144 II |            bázne~(podivno, bol preds’ chlap a smelý!),~hneď vzbĺklo
 145 I  |         zatúkajúc stranu:~„Hohó! hop, chlapci! tuľalala!”~doľ krepkým
 146 II |          hladiac sivú bradu -:~„S tým chlapom hneď zájď do úradu!” ~
 147 I  |              jak zo skaly,~vraj i sto chlapov že by zvládla -~s tým hneď
 148 I  |           kľúč.~Pri beláskach a kúsku chleba~nežiada viacej - naskrz
 149 II |              štíhly, samá odvaha,~ten chlpatec, ten holobrad,~ten rebrino - ,
 150 III|              bzučí včela,~kvet ňou sa chlúbi, sviežosti~jas ona luhmi
 151 III|              sa a pachteje~jak grúňmi chmúrna ulicha?~a či on predsa nechcel
 152 II |                jakby slzy ronil -~Ten chmúrny, tlstý, územčistý,~ten štíhly,
 153 II |             chceli by zdusiť chladom, chmúrou,~kde aký svit sa zhromaždí;~
 154 I  |               z pliec:~to ona, šišak, chocholec -~čo stupňovanom pri poriadku~
 155 II |          strmo, náhle?~on iste zmýlil chod a púť?~čo chce? čo hladá?
 156 III|               S tým zrovnali sa, a on chodí,~viac neštítiac sa nepríhody.~
 157 III|              kdekoľvek postál, kadiaľ chodil;~jak hviezdu pred sebou
 158 II |                jak jeleň budeš si tam chodiť;~lež znáš-li s cudzím zaobchodiť~
 159 II |            nič, bo valne vzdychol,~na chodník zbočiac popri vode. - ~Než
 160 III|            vôkol ruch a kyn a vzmach,~chodníkmi ona zláti prach;~i slnko
 161 III|             bez krvácania:~jak jednou choré decko pleká~a druhou lobodienku
 162 II |                 no súdil: pán je iste chorý,~na odpor sú mu rozhovory -~
 163 I  |           desnú zbraň~vo svoju starú, chrabrú dlaň~a už naň mieri - už
 164 III|              boku dobrých rodičov,~čo chránia ju jak oči v hlave.~Snáď
 165 II |               okuliar,~a „Kto to!? -” chriplé hlesli slová,~až skoro sluch
 166 II |           paholok, nu, pohonič -~Ech, chrobač, šereď zemeplazu,~brúk,
 167 III|              inou vecou:~píl škripot, chrupot nebožiecov -~vše strihol
 168 III|            nemuž zamieril bol smele~s chtivosťou tuhšou od ocele -~i bol
 169 I  |               blúdi -~obnažil vlastnú chudobu,~ver’ potu práce ešte nepil,~
 170 I  |          behanice,~brok, gule a prach chumelice,~môž’ jak chce trepať peruťami,~
 171 Poz|               záblesk vatry:~a nás už chváce povoľa,~duch už sa zažal,
 172 I  |            hoj, čo tam zvučných zrazu chvál~ho potkalo! a bez chichotu -~
 173 I  |              keď havran roztúžil sa v chválach,~na grúni splašiac srniek
 174 I  |              z miest sa razom, rušia, chváta~na odpor, na zmar útoku,~
 175 III|                vídali sa zriedka,~len chvatom-letkom, ukrývave.~„Však lúbiš?” „
 176 III|         dovolila~(nech bola akákoľvek chvíľa),~zalietal ako sokol mladý~
 177 III|          hradskej;~nezastal nikde ani chvíle -~Pot rinul mu po skráňach,
 178 II |             mi tamvon porozumie?”~Pán chvíľku v nemej meškal dume.~V pamäti
 179 I  |             pobratim~zas kudlí sa jak chvoje dym -~po krajoch opäť klincov
 180 II |              nadarmo - bol umretý.~Tu chvojeť splietli pospolu,~a stádo
 181 I  |       ochlasta!…~A potom, ak dač ešte chybí~- a ľudské dielo kde bez
 182 II |                stojím.~Nuž, akže neni chýr a bájka,~čo zmyslel svet -
 183 II |        poctivosť -~Máš ducha, vieš-li chytať zbroj?”~Tu Michal strmšie
 184 III|         nezáleží~- svet, známo, i tak chytro beží~jak odobral sa od horára?~
 185 III|             Tak Michal dosiahol, hľa, cieľa,~ku nemuž zamieril bol smele~
 186 I  |               a už naň mieri - už naň cieli -~vtom durk! - i sype, meče
 187 II |       návlakami,~a vyššej šmúha dlhá, čierna,~tiež jeho halienka to verná -~
 188 I  |             väčšmi tuhnú vekom,~a ako čierne oblaky~odkiaľsi spoza obzoru -~
 189 I  |            strmom, ťažkom postupu,~na čiernohrivom búro-vranci~tu ťarbavo,
 190 III|            čom háčik, reťaz záhadok~a čierny bod kde jeho sveta…~A potom:
 191 I  |          vraha dočaká,~až kŕdeľ dôjde čiernych zrád . . .~ Chalupa - tá
 192 II |            tichým, vláčivým,~postretú čiernym stinom lesa,~k chalupe niesli
 193 I  |              v duši - -~Z doliny úzka ciestka len~čo vedie krivolako k
 194 III|             viezli truhlu maľovanú~po ciestke temným, veľkým lesom~a na
 195 I  |          obrúbili mriežkou,~štít zase cifrovanou strieškou,~a v stredok štítnej
 196 I  |      postavila:~skiaď večne pozoruje, číha~- pod sebou majúc šíry kraj,~
 197 I  |             šelmí toporom,~tie… každá činí, každá stihne -~až všetko
 198 III|               jestli dcéra vošla dnu~(činiac sa, že má robotu,~a horký! -
 199 II |            zatvárajúc~(bo vari šianal čísi sen)~dveriatka staré, vrzgotavé~
 200 III|           iste~na dôkaz, že ver’ ľúbi čisté,~jarmačný nezvedie ju hlas -~
 201 Poz|             bôl, už slabnú putá,~zrak čistí sa, tlak voľneje,~i oživujú
 202 I  |            výška zavše, čo jej krovu,~cit prostý, krotučké v nej mravy,~
 203 II |              malý~a lysák. Noviny bol čítal,~i pohodil; tie sšuchotali,~
 204 III|            hej, znal on z knihy biedy čítať,~pokázal každý na riadok:~
 205 Poz|             opravdu priamom, bratskom cite~otvoriac lono dokorán,~a
 206 I  |              zloby kreše z čela,~niet citu, ktorý srdce kruší~sťa krehký
 207 II |          oblúk slávy klenú,~až nebies čnejúc ku sklepeniu,~a na každého
 208 I  |             na úder, k paľbe vzťaženo~čnie, pokým vraha dočaká,~až
 209 I  |               môž’ vraj do dediny,~ba čoby? - zrovna do mesta!~len
 210 II |               stromy hájom stáli.~Tak čudesné ich vetvy, zrosty -~Tie
 211 I  |      neuzavrel ku závade;~kde dvorcom čudies deväťsíl,~a v krov sa netresk
 212 II |              vojakov šík na pochod,~i čudno mu; no zjav hneď známy:~
 213 III|             prv,~tiež služba len, len cudzí chlad~a kút, kam sebe poustiela;~
 214 II |             tam chodiť;~lež znáš-li s cudzím zaobchodiť~a nesklzneš sa
 215 II |       naslúchal, bol uchom celý,~stál čujnej plný lakoty -~no zmlkli
 216 II |            hrala:~vstal z loža celkom čulý, zdravý.~Ač rokov mal už
 217 II |    fajčiar-človek,~ba zrovna tam snáď čupnul v streh -~to všetko možné …
 218 II |           halieny~zadrapil prsty . .. cúvnuť chcel,~lež akoby bol primrazený~
 219 I  |           neprehľadnom zákutí~chalupa čuší hájnikova.~Tak bezpečne
 220 III|              ďatelinách koscov vravu,~cveng, škripot osiel preboľastný,~
 221 III|               groš,~nuž z toho prúdik cvrknul rúči,~hla, i vo stajni krava
 222 I  |           milo kyvotá -~stred hriadky cyprus pobratim~zas kudlí sa jak
 223 I  |                ochlasta!…~A potom, ak dač ešte chybí~- a ľudské dielo
 224 II |           čakať môže dokialkolvek,~až ďaka príde vyššej vôli~ku práci:
 225 III|              šumí, kloní sa,~sťa keby dáka rečnica,~že: vitaj, vitaj
 226 III|             skrz a prez,~po obapolnom ďakovaní~rozlúčili sa. Povysadli~
 227 II |              Chcem!~ba prosím - pekne ďakujem -~som k všetkým službám
 228 III|           vlečie sa a trvá!~I nechcel dáky stôs len, klietku~z drv,
 229 II |       prehodil prez plece -~a v cestu dal sa; skäroval~zo dvora dolu
 230 I  |              parohy.~Konečne k dverám dali schody,~šesť schodkov z
 231 III|              im ani~obsevok pozrieť v ďalšej stráni -~I kde čo - všetko
 232 III|              delí, spúšťa dľa potreby~dar všaký do podolka detí,~však,
 233 III|             hojný hľadí:~nemôže ni on darmo žiť,~za toľké nuky, toľkú
 234 III|             vždy svieti!~Kto všetkých darov pôvodca:~nezabúdajte na
 235 III|           slnka, ani nečul v pláni~na ďatelinách koscov vravu,~cveng, škripot
 236 II |             rozkrídlený dokorán,~ta v ďatelinokvetný lán,~či ľadník kde sa v
 237 III|             vám, moji milí,~tiež radu dávam: ovšem, radi~sa majte, nekukajte
 238 I  |           strely,~jak ohnivý by pršal dážď;~a aby ešte preľstil zášť;~
 239 I  |            prinesie~so zvesťou zavždy dažďo-sľubnou~tu zvoncov kvil, zas tlkot
 240 III|              i potom Tobiáš!~Ty zasa, dcéro, keďže žena~si už, i posla
 241 II |           však prekážku:~sluch starca dební sa a tiesni -~Z hôr tuhý
 242 III|           krvácania:~jak jednou choré decko pleká~a druhou lobodienku
 243 III|            korienok žujúc sladiča~(by decku osladila stravu),~čo našla
 244 II |         poludní,~tam bol už v diaľnej dedine~vo dvoroch panských. Aby
 245 II |                skäroval~zo dvora dolu dedinou.~So žiadnym nepozastal k
 246 III|               každučký mysle vzruch a dej,~čo a jak Michal uvažoval,~
 247 II |               sa, jak keby kukal,~kam deli sa tak vraz zo siene -~lež,
 248 II |            oblohou nikde mrak a tieň;~dennice lúč mu šibla v zrak~a slzu
 249 II |              miznú stmelý,~no onedlho denný plam~zas obliekne ich v
 250 II |                to už ich zlobí, už sú desní!~na víchor sadli, zúria
 251 I  |             jako lúty~popadne z pleca desnú zbraň~vo svoju starú, chrabrú
 252 III|          múdre,~a riekol: „Drahé moje deti!~nech božia milosť vám vždy
 253 II |              stín,~jak lesa zvuk, jak detská bájka:~tu Michal, hodný
 254 I  |        uschlých letorostov:~no vzácne detvou svojou prostou -~nad nimi
 255 I  |            závade;~kde dvorcom čudies deväťsíl,~a v krov sa netresk privesil;~
 256 III|         ľutoval ho: dobré dieťa -~nu, devu, ktorej veľká láska~len
 257 II |              na poludní,~tam bol už v diaľnej dedine~vo dvoroch panských.
 258 I  |            tichá, skromná schrana,~do diaľnych zahrabaná hôr,~necíti k
 259 II |        oprávňuje do salónu!~veď kdeže diela, skvosty spisby,~čo môžu
 260 I  |             dač ešte chybí~- a ľudské dielo kde bez chyby? -~keď les
 261 III|          ľutoval,~i ľutoval ho: dobré dieťa -~nu, devu, ktorej veľká
 262 III|              horára,~ba prvej: poznal dievenku~tak rúču ako kvietok z jará,~
 263 III|               preboľastný,~nie výskot dievok kol ostŕv -~tak zaujal ho
 264 II |          povaly,~by zasvitli tiež pri divadle;~a strúčky vlasov biele,
 265 III|              má pojem pravý;~a predsa díval sa - do studne,~kopanej
 266 II |             konzoly,~na skúpy kresiel divnej spleti,~leňošky, lemy, taburety,~
 267 II |               zašpiní ju, nekľuda;~je divok, horská obluda,~poklonou
 268 III|              nebi,~skiaď delí, spúšťa dľa potreby~dar všaký do podolka
 269 I  |       podvalom -~ni raz si nepoplujúc dlane,~ni nezaklajúc, by ho hrom - -~
 270 III|          prikázaní~a k práci neľutujú dlaní -~povrheľ nikda nedožobre,~
 271 II |            keď zašumelo:~sa vzchopil. Dlaňou prehnal čelo.~Šum očul,
 272 III|               keď neľzä zdolať nožom, dlátom,~do skúpy smrtným praštiť
 273 III|               vraj svadba trvala,~tri dlhé dni sa veselili,~tančili,
 274 II |          zredikal sa preds’,~vyšnôril dlhej bez šipľavy,~krpčeky zotknul
 275 II |           preč.”~„Odpusťte! - Sedliak dlhú reč~mal vždy - hej, nevie,
 276 II |         podobách a všade sám,~sám ako dlhým radom stojí,~sťa vojakov
 277 II |              sa po ňom šnôra~jak keby dneska bola zhora~zo smreka padla -
 278 I  |            jak vták-samička v jarných dňoch~doplní snadno nevesta,~nech
 279 II |             jak stín by, tíško šupnul dnuka~do veľkej, skvostnej do
 280 III|                S tým prešla dlhá zimy doba.~A jaro svitlo. S jarom
 281 II |        prebral zbehy všaké,~jak zašli dobou minulou.~Tak prišiel i na
 282 III|           stole~(bol starší, lež vždy dobrej vôle,~na tvári žartu rumenec~
 283 II |           sluhu potľapkal po pleci;~O dobro jeho zaujate~sám súriť počal,
 284 III|         Michal túžil~a prosil, zvolil dobroprajné),~ponúkal k práci tu i tam;~
 285 III|           pochválili,~dodajúc prívinš dobroprajný.~A keď už bolo po ovrante,~
 286 II |               späť -~„var’ veľkomožná dobrota~ma neodženie odo dverí -”~„
 287 I  |            vzťaženo~čnie, pokým vraha dočaká,~až kŕdeľ dôjde čiernych
 288 III|        zarezala -~preds’ prečkala ho, dočakala,~že zišli, videli sa zas.~
 289 II |               by anjela…~I ponoril sa docela~do vidma - díva sa a díva;~
 290 I  |        záhradôčka malá,~čo treba, aby dochovala -~No bárs je malá, pri tom
 291 III|               čo - všetko pochválili,~dodajúc prívinš dobroprajný.~A keď
 292 I  |          pokým vraha dočaká,~až kŕdeľ dôjde čiernych zrád . . .~ Chalupa -
 293 I  |               by zrak mal kade k Bohu dôjsť,~ponad ňu vykrojili lesy.~
 294 III|               dievky, dosť to iste~na dôkaz, že ver’ ľúbi čisté,~jarmačný
 295 II |         zmýšľa rád,~a ja bych nechcel dokladať -:~že otec môj, jak nenie
 296 II |        odprvoti slúžil,~kde započal i dokonal,~kde otec jeho a môj ded~
 297 I  |            podupkali,~a nájduc, že je dokonalá,~že nekývla sa pri tanci,~
 298 I  |              hop, chlapci! tuľalala!”~doľ krepkým hupkom poskákali;~
 299 I  |               ktorý pára v duši - -~Z doliny úzka ciestka len~čo vedie
 300 II |         myslel, pán~mal predsa krásny dolomán,~ním samý blysk, a žlté
 301 III|          odmlady!~Len toľko som chcel doložiť.”~Smiech nastal vôkol, búrny
 302 II |             dal sa; skäroval~zo dvora dolu dedinou.~So žiadnym nepozastal
 303 III|              zjavný každý jeho vchod.~Domáci sprvu - prekvapení~sa zmiatli
 304 III|            ustlal dnu~v tom nehotovom domčeku,~jak keby sa bol toho lákal,~
 305 II |        pochoval…~Len ako popri jednom dome~prechádzal, stíšil náhle
 306 III|               pod dumný les,~skiaď na domec sa súdne díva:~až doznal:
 307 I  |            človeka;~niet vášne, ktorá dopeká~a iskry zloby kreše z čela,~
 308 I  |          vták-samička v jarných dňoch~doplní snadno nevesta,~nech má
 309 I  |              steny,~hneď brvná, klady dopratali~a šmykli novým podvalom -~
 310 I  |               schody,~šesť schodkov z dosák jedľových~jak papier bielych,
 311 III|              III. kapitola~Tak Michal dosiahol, hľa, cieľa,~ku nemuž zamieril
 312 I  |               rukou zlobnou,~na biele dosky popílili,~a chalupu, sťa
 313 I  |           pristúpiť!?~Možno-li sem sa dostať zrade~a kút ten blaha olúpiť? -~
 314 Poz|            nikdy nevyspela zrada,~bez dotazu, kto on? čo hladá?~na lono
 315 II |            Odobril teda predsavzatie,~dotušiac, že to nie od veci,~a sluhu
 316 II |             nenie -~náš Michal dostal dovolenie,~bárs tiež len kedy-netedy,~
 317 II |              veľa,~kým prístup bol mu dovolený,~sa rozumie; to ináč neni.~(
 318 III|          návštev niť.~Jaknáhle služba dovolila~(nech bola akákoľvek chvíľa),~
 319 III|               domec sa súdne díva:~až doznal: ba sa pomkol dnes;~to pribudlo,
 320 III|         krátka to vec),~obišiel ťažký drabinovec~a druhov v duši poľutoval…~
 321 III|             bolo po múdre,~a riekol: „Drahé moje deti!~nech božia milosť
 322 III|              zloba),~kde tráviť musel drahný čas;~i jej sa míňal pomaly,~
 323 II |           pozlátené:~dnom jejich samý drahokam,~sihôtky po nich sem a tam,~
 324 III|         vykladať,~objímuc dcéru svoju drahú -~keď už boli na vozíkoch,~
 325 III|             snahy~si predsavzal i aké dráhy,~čo všetko pozacítil - kým~
 326 II |            zdvihli šíj~a noria do vín drapérij;~tie záclon chytili sa zdob~
 327 II |            žitie,~sám vbehnul v objem drapov hbite~a nožom ľútu šelmu
 328 I  |             nárokov,~nie hrvoľ zdutý, dravci zor;~nevedie ošemetnej vravy: -~
 329 II |          opierajúc,~drobčivým krokom, drgave -~striasajúc rosu po tráve -~
 330 III|      potichučky~jak obručou jej hybký driek,~do ušiek milší rečí zvuk~
 331 I  |               kúte božedrievä zase~si drieme, nechtík tuto v jase -~tam
 332 II |         skríkli krikom,~volali menom, drmali,~z pramienka vodou fŕskali~
 333 II |            vpred, v ruke páku,~ovinka drnčí na širáku~a kapsa lengá
 334 II |           vzal, a na ňu sa opierajúc,~drobčivým krokom, drgave -~striasajúc
 335 I  |               splašiac srniek zhon,~a drozd, jak na poľane valach~na
 336 I  |               sa v súzvuk tiesni,~jak drsný, temný barytón,~ku vzletnej
 337 II |          vyfúkal teplo, unavenie -~No druhá chvíľka neminie:~hnul -
 338 III|             prvé zistiť snadno mi,~to druhé nechám pod otázkou -~Viem,
 339 III|            jednou choré decko pleká~a druhou lobodienku seká -~korienok
 340 III|            obišiel ťažký drabinovec~a druhov v duši poľutoval…~ Ni na
 341 III|              pozrel-li v tvár, na oko~druhoví, s nímž sa stretnul v žití~
 342 II |               ku tej sa prosím pridať družbe~jak ohnivôčko do reťazi -~
 343 I  |           lesy:~smrek, jedla, sosna v družnej zmesi,~opreté husto bok
 344 III|              dáky stôs len, klietku~z drv, búdu vlčom na ostredku -~
 345 II |            neodženie odo dverí -”~„Si drzec -” vrkla odpoveď,~a bola
 346 I  |           spupne, prerohate,~širokým, drzým pochodom;~a tajná, klenbou
 347 III|            vystrežúc, hľadiac na oko,~držanie sprevádzajúc hlavy -~i myslí,
 348 II |             ešte zašiel v tiene~líp a dubiskov košatých,~kde striasol prach,
 349 III|           účasť z jeho radosti:~ju na dubisku hlása vtáča,~na vonných
 350 III|            mučí), -~len stôl ponechal dubový,~ktozná, po ktorom otcovi -~
 351 III|              vre~pod skvitlým šípom v dúbrave,~len jemu v osvež šelesti -~
 352 Poz|            hravú:~zmladenej duše prez dúbravu~tak strie sa, ako dúhy pás…~…
 353 II |                 jak smrek sa hodíš do dúbravy,~jak jeleň budeš si tam
 354 II |         sluchu,~keď pochybovať chcú o duchu,~jak bol by plachým oblakom -~„
 355 I  |                lepí, ondie šaľo -~tak dudrali. No nakoniec,~či chceli,
 356 I  |             jak sprievodom, sťa rujné dudy -~v to hlasný zvonkot hrdlice~
 357 II |              lesklú ustre~a na obzore dúhou skvetlom~sa zligá (- bezpochyby
 358 I  |               velebnú tichosť lesných dúm,~jak rinkotanie reťazi -~
 359 II |           napomôže milerád …”~Tak asi dumal v letnom znoji,~opretý na
 360 II |            Pán chvíľku v nemej meškal dume.~V pamäti prebral zbehy
 361 III|     nebožiecov -~vše strihol hor’ pod dumný les,~skiaď na domec sa súdne
 362 II |             dobrý neraz … „Nuž,”~- tu dupnul nohou ako muž,~podsúkal
 363 III|               vlčom na ostredku -~Jak duril, súril neprestajne!~(pán
 364 I  |           mieri - už naň cieli -~vtom durk! - i sype, meče strely,~
 365 Poz|           jeden horskej riavy skok:~a duša už sa ladí k piesni,~tkne
 366 III|           vtom odkašlal, by prišiel k dúšku,~či aby bolo po múdre,~a
 367 I  |              podvážili -~zvrt jeden - dva, i sfrungal dom,~jak koho
 368 I  |              zrutné parohy.~Konečne k dverám dali schody,~šesť schodkov
 369 I  |               možné-li…?~- Ach, zloba dvere nájde všade! ~
 370 II |              bo vari šianal čísi sen)~dveriatka staré, vrzgotavé~a zakolkajúc
 371 II |             schovánky~- zrkadlo bolo, dvermi kmit,~ten sponáhľal sa prezradiť - ,~
 372 II |          človek:~keď klope - trepe na dveroch;~v hovädských hnije pomeroch;~
 373 I  |             malá, pri tom všetkom,~či dvierkami, či prez plot letkom~i kvetinám
 374 I  |            tisíc hotových má rúk:~tie dvíhajú už vzletné mosty,~kým v
 375 I  |           opreté husto bok o bok,~tak dvíhajúc sa vozvysok~pretekom ku
 376 II |       ukrkvalý;~na palcoch šupol prez dvoranu,~tam podal lístok k rukám
 377 II |              po inom sa obzerajúc.~Na dvorci klada rozvalená,~k tej stetelil
 378 I  |              neuzavrel ku závade;~kde dvorcom čudies deväťsíl,~a v krov
 379 II |            bol už v diaľnej dedine~vo dvoroch panských. Aby kludný~sa
 380 III|          popili i pojedli:~von vyšli; dvorom, pokraj hory~sa porozpŕchli
 381 III|       Kráčajúc švižko od kaštieľa~cez dvory jeho, trávniky:~ni nevedel,
 382 I  |            čaká fiala,~noc, aby vôňou dýchala -~tu jozefček - tam razmajrín~(
 383 II |           putoval,~snáď znava - nápad dýchavice…~Jak prišlo, prešlo, snáď
 384 III|          haluz perute~jak brk a každé dýchnutie~vetríka prajná kási sila:~
 385 II |              sa a tiesni -~Z hôr tuhý dychot zo živice~sa vyrútil jak
 386 III|              chyby,~stál tam, za akým dychtil, čakal,~stál, nadvihujúc
 387 I  |               zas kudlí sa jak chvoje dym -~po krajoch opäť klincov
 388 II |              hora v izbe? - pomyslel,~ej, ľa! - i stvrdla, oživela~
 389 II |             si skresať~do pipočky, bo fajčiar-človek,~ba zrovna tam snáď čupnul
 390 II |              pravá klesla, v nej však fajka~vždy ešte jakby v objeme,~
 391 I  |             rašeliny,~hafirčia, páper feračiny:~jak vták-samička v jarných
 392 I  |               vnísť:~toť tam noc čaká fiala,~noc, aby vôňou dýchala -~
 393 III|             plačky,~starej šia hlasne fikala -~Pri slovách takej odobierky~
 394 II |          zhrúžil~v mrak, prísnym okom fľochnul naň,~pokrútil fúzmi, ústy
 395 III|               kolo,~je vrtké, švižké, frní, hraje,~na cestách sto a
 396 II |             drmali,~z pramienka vodou fŕskali~i treli, zdvihli zo zeme -~
 397 I  |          zvislá plotom, na povoji~jej fŕskot sa to skvie a rojí.~Len
 398 II |           navôkol;~keď bača fúknul do fujary~a ona, sťaby srdce mala,~
 399 II |             stvárať navôkol;~keď bača fúknul do fujary~a ona, sťaby srdce
 400 II |           okom fľochnul naň,~pokrútil fúzmi, ústy žmýka~- hja, najlepšieho
 401 I  |           podstavec,~ostatné, to vraj gazdu vec,~nech pláce, lepí, ondie
 402 II |               rady~tam v diali: ako v gloriet~sa viažu, v oblúk slávy
 403 I  |             milý . . .~Veď neveľmi sa grámorili,~po smrti starca hájnika~
 404 III|              hej, usporil bol ktorýs’ groš,~nuž z toho prúdik cvrknul
 405 III|            ceste nenastala znava -~ba grúne samy tam jak schody~sa poskladali
 406 I  |            roztúžil sa v chválach,~na grúni splašiac srniek zhon,~a
 407 III|            tak rúti sa a pachteje~jak grúňmi chmúrna ulicha?~a či on
 408 III|            ako sokol mladý~prez hory, grúňov prez závady,~by zas sa mohol
 409 II |             ako mrak~keď za mrakom sa gúla, valí~po nebies pláni diaľ
 410 I  |           rudý, biele behanice,~brok, gule a prach chumelice,~môž’
 411 III|              po neveste;~i zočiac ju: ha, to je mladá!~hneď zatlieska
 412 II |             vlákno práv!~A jeho reč - hach, chaos zvuku!~to ucha škripec
 413 III|           otázok je trpká veta,~v čom háčik, reťaz záhadok~a čierny
 414 II |              kruh~a závitky čo lesklý had,~trepení ťažkú zriasil zlať,~
 415 III|               smel by s tým sa boriť, hádať!? -~Dnes teda môž’ už pýtať,
 416 I  |          ukazadla mena -~a poneváč sa hadí, prieči~- i sama jaksi sa
 417 II |              z ľalíj - bezo špiny,~tá hadiaca sa po ňom šnôra~jak keby
 418 I  |             hojnosť pružnej rašeliny,~hafirčia, páper feračiny:~jak vták-samička
 419 II |            kŕdeľ zlatých včiel~z tých hájikov bol vyletel~a rozbzučal
 420 III|               Pozatým zas si obozreli~hájnický spôsob vôkol celý,~nu, všetky
 421 I  |            grámorili,~po smrti starca hájnika~keď oprave ho podrobili.~
 422 I  |      neprehľadnom zákutí~chalupa čuší hájnikova.~Tak bezpečne si stáva tu,~
 423 II |          krídla mali)~zas celé stromy hájom stáli.~Tak čudesné ich vetvy,
 424 II |               dlhá, čierna,~tiež jeho halienka to verná -~a to, hla, hneď
 425 II |          nehorázne,~i jakby tonul, do halieny~zadrapil prsty . .. cúvnuť
 426 I  |       zapískla tiahlo ponad stráne,~v haluziach zvrelo hrkútanie~jak sprievodom,
 427 I  |            ver’ nezdusí.~To skúsiv, v hanbe pod chvoj šupol - -~Jak
 428 III|           potom - nu, var’ obyčaj).~A Hanka? Kto by sa i pýtal!?~tej
 429 III|         výrečne~o ruku švárnej svojej Hanky;~má spôsob k tomu, službu
 430 I  |            zmar útoku,~rekovné šumiac harmónie:~smrek, jedľa, sosna jakby
 431 III|              hľadiac na červánky,~ich hasnúce už pochodne,~vtom vzchopil
 432 I  |               zježili a zdvihli šije:~hať sama zachce úlevu,~rozstúpi
 433 I  |               z jasal poľnice - ,~keď havran roztúžil sa v chválach,~
 434 II |            sám vbehnul v objem drapov hbite~a nožom ľútu šelmu sklátil…~
 435 II |              ta zvrátil zrak pri onom hesle;~vtom vzpriamil sa jak pri
 436 I  |              kročajami,~vtom zápory a hever vzali,~obratne pritkli ku
 437 II |          cestu pichol~a štáral - inu, hľadal zrok - ,~lež iste, velkej
 438 II |               hlavy;~uprostred lesklá hladina~jak zrkadlo, ním svetla
 439 II |          temným svojím okom~parketná, hladká podlaha . . .~Stál v zadivení
 440 III|           jeho radosti:~ju na dubisku hlása vtáča,~na vonných lipách
 441 I  |               myšlienkach, túžbach, v hlase, slovu~tá výška zavše, čo
 442 III|           vlasy:~„Po otcovi sa krstný hlási.~Keď na ten stôl, hľa, hojný
 443 III|           pustil v plačky,~starej šia hlasne fikala -~Pri slovách takej
 444 I  |     sprievodom, sťa rujné dudy -~v to hlasný zvonkot hrdlice~sa ozval,
 445 III|               boli známi;~zrak jeden, hlások prehodený,~prásk biča, zhúkanie
 446 III|        mechúrik;~hľa, sivá týči sa mu hlava -~vstal, plný vznesúc kocúrik,~
 447 III|               čo chránia ju jak oči v hlave.~Snáď nevedeli ani sami,~
 448 II |            ten ešte deň,~tam, kde prť hlavná v dve sa delí,~pramienok
 449 III|               sa volá~a čo by morskej hlbky bola,~ktorá sa časom nenaplní.~
 450 III|             do studne,~kopanej v zemi hlboko …~- Nuž kto by mohol všetko
 451 II |              ucha škripec opravdový -~hles každý trápnu vreští muku -~
 452 II |                a „Kto to!? -” chriplé hlesli slová,~až skoro sluch mu
 453 II |         všetkým postretám?”~Nie ďalej hlivieť, schválne zmierať -~sťa
 454 I  |             jak vzbury, války skiaďsi hluk - :~hneď tisíc hotových
 455 I  |            pohnutí, niet napnutí -~tu hluku sveta odumrela~naprosto
 456 II |         prístenia,~sem-tam sa strknul hmatave,~až vťatú našiel valašku;~
 457 III|              nedbal nič, len trielil, hnal,~jak keby ho bol poháňal -~
 458 II |              diaľ:~do nekonečna nivou hnali~tam bujných stromov paralely,~
 459 I  |              jak obrov ríša odokliata~hne z miest sa razom, rušia,
 460 III|              koľaje.~Co vystál chuďas hnedky sprva,~kým oprávali vetchý
 461 II |              na dveroch;~v hovädských hnije pomeroch;~nič nevie: i keď
 462 II |             No druhá chvíľka neminie:~hnul - a po cestách kľukatých~
 463 III|             starý zárez sluje,~jak on hoc novej do koľaje.~Co vystál
 464 I  |              zhodli slove,~že nech si hockto, čo chce, povie,~bársaký
 465 I  |                čo neporúcha, nepohubí~hocktorý zápas, ledaký~boj nevyvráti
 466 III|                  Schválne do biedy ju hodí?~Má urobiť ju nádennicou~
 467 II |          zrobil povedome:~zrak kradmo hodil na oblok,~paličkou pritom
 468 III|              až na štvrtý len nastala~hodina smutnej odberačky,~oddavač
 469 II |          mladý, zdravý -~jak smrek sa hodíš do dúbravy,~jak jeleň budeš
 470 II |          lepšie svalné ruky,~jak keby hodlal váľať buky,~a čelom zmraštil,
 471 II |            poľanu.~A poneváč to cesta hodná~i príkra, ťažká, znojoplodná -~
 472 II |              detská bájka:~tu Michal, hodný jeho syn~(a jedináčik),
 473 I  |             horskú zatúkajúc stranu:~„Hohó! hop, chlapci! tuľalala!”~
 474 I  |             mieste pevne, bez kyvotu:~hoj, čo tam zvučných zrazu chvál~
 475 III|             dni sa veselili,~tančili, hojne jedli, pili,~O svojich bavili
 476 I  |             chvoj v ňom, mäkký moch~i hojnosť pružnej rašeliny,~hafirčia,
 477 III|          hlási.~Keď na ten stôl, hľa, hojný hľadí:~nemôže ni on darmo
 478 I  |         bezhlučný a kolimbanie;~len z holí prudké vetrov vanie~ak ponad
 479 Poz|            horu mužné zahvízdanie,~na holiach jeden záblesk vatry:~a nás
 480 II |             odvaha,~ten chlpatec, ten holobrad,~ten rebrino - , ten piestolistý …~
 481 I  |              zatúkajúc stranu:~„Hohó! hop, chlapci! tuľalala!”~doľ
 482 III|          jarmo vďačne stoknul väz.~Na horách ľahšie sa to liece~(od mladi
 483 III|                keď rozprestrie sa nad horami,~na žrdiach smrečín zvislý
 484 III|            činiac sa, že má robotu,~a horký! - len sa pretvárala,~i
 485 I  |               ňom žije:~tu celá vôkol horovať,~jak obrov ríša odokliata~
 486 I  |          vrah-víchor obehol a v bráne~horského zručal zástupu~od zlosti
 487 I  |              chytili sa operadla,~a v horskú zatúkajúc stranu:~„Hohó!
 488 III|            inú zavše pritom,~tú kŕmil horúcim on citom~a kojil duše nápojom,~
 489 III|              hlasom~privolal: „Chvála Hospodinu!”~Bol spokojný. ~No myšlienku~
 490 I  |               príchod dobrých i zlých hostí,~jak a čo veští kraja kniha…~
 491 I  |        opásali zdobnou.~Keď i tá bola hotová:~tu potom si len ešte viedli,~
 492 III|            makový,~s nímž prvý van je hotový,~lež čerstvý, zdravý, jak
 493 I  |           skiaďsi hluk - :~hneď tisíc hotových má rúk:~tie dvíhajú už vzletné
 494 II |           klope - trepe na dveroch;~v hovädských hnije pomeroch;~nič nevie:
 495 II |           klenbu, steny~vtom narazil, hra zapadla:~no (- vinou iste
 496 I  |              z púhych než by skál:~bo hradbou ony, ony val,~zábradlia,
 497 I  |                tie odpínajú na reťazu~hradových šelmí toporom,~tie… každá
 498 I  |            vzletné mosty,~kým v strmé hradu temeno~tie zas tam prápor
 499 III|               je vrtké, švižké, frní, hraje,~na cestách sto a sto ráz
 500 II |          východom~len slabá ešte zora hrala:~vstal z loža celkom čulý,