Kapit.

 501 II |              a kapsa lengá strapcom k hrám -~Tma zívla hory - i bol
 502 II |           úbeľu rímsy, štipce, rezby,~hranoly kryštálne a kresby,~skvost
 503 I  |           haluz zun,~keď vánkov prsty hravo spešia~náladou ihličových
 504 Poz|           hlavu -~a už ju máme: myseľ hravú:~zmladenej duše prez dúbravu~
 505 III|         jasnejšie sa skveje,~vetierok hravšou svevoľou~si hupká, šumot
 506 I  |               tie navalili, pokresali~hrbolce kde-tu tešlicami,~zdlž odmerali
 507 I  |            dudy -~v to hlasný zvonkot hrdlice~sa ozval, v kúre živice~
 508 II |              sluha sem-tam poneviera;~hrdluje, zháňa, službu cení -~preds’
 509 II |            vždy viac sála,~kol úst mu hrdosť duše zhrala,~z pozoru srdný
 510 I  |            vánkom milo kyvotá -~stred hriadky cyprus pobratim~zas kudlí
 511 I  |            stráne,~v haluziach zvrelo hrkútanie~jak sprievodom, sťa rujné
 512 I  |             starobu~i chalupy vzal do hrobu,~tak ver’! Kto ináč mieni,
 513 I  |              a rojí.~Len ona, ten jej hron a šum,~keď z podmôľ van
 514 I  |          nebom bod~tiež jeho jagátový hrot…~Tak stojí strážou do meravá,~
 515 III|             váhavosť:~i nastal krik a hrozba s plačom,~karhali, kliali
 516 I  |               pokoj skuté.~Tvár tuho, hrubo zbrázdená:~hja, tvrdú službu
 517 I  |          nízky kút,~no ale pevná zeme hruď,~kam údy svoje poskladala,~
 518 I  |       kdejakých spupných nárokov,~nie hrvoľ zdutý, dravci zor;~nevedie
 519 II |             znova~a silno, pery počal hrýzť,~jak koho nedočkavosť páli -~
 520 I  |               Za plôtkom horská riava hučí,~jak z kotla čo by do kotliny~
 521 III|         Nazdar!” prez aleje,~len jemu hudba v olšinách~a v húšti rakýt
 522 III|               nímž, ako vieme,~odhora húf anjelský schodí~na pomoc
 523 III|              zabol v ruke;~len keď mu hunka šupla z pliec,~obadal sa,
 524 II |               liece…~Vzal širák nový, hunku novú~- tú len tak prehodil
 525 II |            stýkajú ich na ihlice;~tie hupkajú jak veverice,~kým tie zas
 526 I  |                tuľalala!”~doľ krepkým hupkom poskákali;~zem ťažko zdunela
 527 I  |            pochodom;~a tajná, klenbou hustej smreči~nadobro skrytá, privalená,~
 528 I  |               v družnej zmesi,~opreté husto bok o bok,~tak dvíhajúc
 529 III|                i zas sčičíka,~pokryje hustým pokojom,~by zas z nej závoj
 530 III|             jemu hudba v olšinách~a v húšti rakýt žurčot kradmý. . .~
 531 I  |            svoj stín rozstreli,~vchod húšťou svojou zapratali -~v ten
 532 III|         hniezde,~jak na nebeskú božej hviezde,~jak vtáčku v tichom, temnom
 533 III|           machom zobrastali, -~a celá hviezdna noci tma,~keď rozprestrie
 534 II |               trysknul ako vodomet,~i hviezdnym vencom spadá, rinie~prv
 535 III|            postál, kadiaľ chodil;~jak hviezdu pred sebou ju vodil;~potajmu
 536 I  |              z pažitného zo dvora~tak hybko v pitvorec sa vchodí,~tak
 537 III|            potichučky~jak obručou jej hybký driek,~do ušiek milší rečí
 538 II |              sa zdob~i stýkajú ich na ihlice;~tie hupkajú jak veverice,~
 539 I  |            prsty hravo spešia~náladou ihličových strún -~len ona, čo sa v
 540 II |                oči vpadlé;~pár krôpok ihrá zžlklým čelom~s pableskmi,
 541 II |                                       II. kapitola~Keď starý Čajka
 542 III|                                       III. kapitola~Tak Michal dosiahol,
 543 I  |              tam panimáriový list -~a iná kvietkov prostota.~Za plôtkom
 544 III|            obadal sa, i pokryl hlavu,~ináče nezmýlil ho ani~paľ slnka,
 545 I  |               zriedka, prídu k lovu -~ináčej tichosť, naslúchanie…~Jak
 546 III|              povodeň,~či ten tak, iný inak riekne: -~čo bezprostredne
 547 II |             nedbal, nechal tak,~už po inom sa obzerajúc.~Na dvorci
 548 III|       stíchnul kres~a klopot s každou inou vecou:~píl škripot, chrupot
 549 I  |            niet vášne, ktorá dopeká~a iskry zloby kreše z čela,~niet
 550 I  |            rozvitom jakby na obrázku:~istejšie, pyšný nežli hrad,~čo predkov
 551 II |          konečne opýtať sa tiahle~a v istom s nevrlosťou boji:~čo búri
 552 III|            mlčí, čosi zvláštne hľadá:~istotne sliedi po neveste;~i zočiac
 553 II |               kožuštek~i pozapäl dosť istou rukou,~čos’ do kešienok
 554 II |              toto uvidel:~Jak? hora v izbe? - pomyslel,~ej, ľa! - i
 555 II |               čo môžu na stôl panskej izby,~kde!? povedz, tvore! -
 556 III|             pristal silou, v radu,~už išlo to, hneď zdvihli kladu~a
 557 III|           vtedy ešte že na prahu,~jak jabloň v jeseň obronená,~meškala,
 558 I  |             jasný nebom bod~tiež jeho jagátový hrot…~Tak stojí strážou
 559 III|              Hej, vedel on, kde, čo a jaká~ho povinnosť a ťarcha čaká;~
 560 III|         Nadpriadol skoro návštev niť.~Jaknáhle služba dovolila~(nech bola
 561 I  |             na pohon -~i strhne sa, a jako lúty~popadne z pleca desnú
 562 II |              ozaj bola jaksi snom -~o Jáne stalo sa. Včas k ránu,~keď
 563 III|       dievenku~tak rúču ako kvietok z jará,~jak kvietok, nie však makový,~
 564 III|              jej sa míňal pomaly,~jak jarček tiekol, ktormu skala~bo
 565 I  |             stane,~ak totiž poozvú sa jare,~keď statky ženu na košiare,~
 566 III|            dôkaz, že ver’ ľúbi čisté,~jarmačný nezvedie ju hlas -~A predsa
 567 III|          mužne poddával jej plece~a v jarmo vďačne stoknul väz.~Na horách
 568 I  |          feračiny:~jak vták-samička v jarných dňoch~doplní snadno nevesta,~
 569 III|              prešla dlhá zimy doba.~A jaro svitlo. S jarom svadba -~
 570 III|           zimy doba.~A jaro svitlo. S jarom svadba -~i boli svoji večne
 571 III|              ňou sa chlúbi, sviežosti~jas ona luhmi rozostrela,~ňou
 572 I  |             vzdychu budí,~či švehol z jasal poľnice - ,~keď havran roztúžil
 573 III|                kráča,~kol neho zdá sa jasať v plese,~brať účasť z jeho
 574 I  |             si drieme, nechtík tuto v jase -~tam panimáriový list -~
 575 II |              bol a šumný,~jak len ten jaseň na záhumní,~keď ranné slnko
 576 III|              ona zláti prach;~i slnko jasnejšie sa skveje,~vetierok hravšou
 577 I  |               dňu keď svitá,~a v noci jasný nebom bod~tiež jeho jagátový
 578 II |              stráži Besa,~okáľom jeho jastrivým -~postupom tichým, vláčivým,~
 579 Poz|               duch už sa zažal, už sa jatrí,~plamenným krídlom šibe
 580 Poz|            vzkriesite, vy zotavíte,~z jatrivých vyliečite rán,~v opravdu
 581 III|         nebodaj!~nečudo, keď sa potom javí,~že súdilo sa plane, bludne:~
 582 I  |          stínoch polahody~nakloneného javora…~Napravo záhradôčka malá,~
 583 I  |         rozkolíšu, a keď plný~už nimi jaz, až k prelevu~keď zježili
 584 III|             sa svedčí);~pošepli skoro jazyčnice,~čo značí dievky váhavosť:~
 585 III|             bola dcéra~dosť majetná a jediná,~i mala zalietačov vera~
 586 II |             Michal, hodný jeho syn~(a jedináčik), neotáľal,~neváhal, mnoho
 587 III|           prítuľ iba tam, hľa, známy,~jediný, čo keď zhasnul deň,~je
 588 III|            rozumel,~bol vzrušený. Len jedlica,~čo stála kde-tu popri ceste,~
 589 I  |         schody,~šesť schodkov z dosák jedľových~jak papier bielych, po ktorých~
 590 III|          srdce, hlavu!~Nie, nechcel z jednej biedy dve,~nie aspoň núdzu
 591 II |              jedno stanem ústrešie,~k jednému prirastiem sa prahu!~Boh
 592 II |             nič nevysloví,~ni slovka, jednoho ni tónu,~čo oprávňuje do
 593 III|               v zásek trám,~hneď opäť jednu strhli vadu.~Podvečer, keď
 594 III|                v mori voda,~kde potom jedným vánkom hrajú,~i jednou vlnkou
 595 III|            štít,~čo rebrík k vrchu, v jehož temä~tra balvan žitia vyložiť,~
 596 II |              sa hodíš do dúbravy,~jak jeleň budeš si tam chodiť;~lež
 597 III|             že na prahu,~jak jabloň v jeseň obronená,~meškala, stála,
 598 III|           zapliesť chceli iný,~zvlášť jestli dcéra vošla dnu~(činiac
 599 I  |               neustále strežú . . .~I ježe-li sa niekdy stane:~že vrchu
 600 II |         stromu spadá list.~„Pochválen Ježiš - ,” spešne riekol~tu Michal,
 601 III|                nu, spomnite na muža - Jóba -~Boh zvráti, len ho majte
 602 I  |                aby vôňou dýchala -~tu jozefček - tam razmajrín~(ten pospolitej
 603 III|           smiech~jak u stola, tak pri kachliech,~ženičky v päsť sa schichotali,~
 604 I  |             krotučké v nej mravy,~bez kalných sveta prítokov…~Po bleskoch
 605 I  |          ktorý srdce kruší~sťa krehký kameň v nič a v nič,~neznámy zisku
 606 II |              ovinka drnčí na širáku~a kapsa lengá strapcom k hrám -~
 607 II |               blízko peca~hneď líščiu kapsu z klinka sňal~(ňou, či dnu
 608 II |            nikdy nenie milo - ,~chcel káravú s ním počať vravu;~lež prenechal -
 609 III|               krik a hrozba s plačom,~karhali, kliali celé dni~a nedochádzal
 610 II |             strelu),~čos’ naznačil na kartu bielu,~a podajúc ju služebníku,~
 611 III|              dýchnutie~vetríka prajná kási sila:~keď človek už-už nevláda,~
 612 II |              zaujate~sám súriť počal, kázal ísť~priam, čo viac, vtisol
 613 II |             čnejúc ku sklepeniu,~a na každého žhavom štíte~čos’ krídly
 614 II |         sihôtky po nich sem a tam,~na každej biele postavy,~jak príšer
 615 III|              stíchnul kres~a klopot s každou inou vecou:~píl škripot,
 616 III|              kto trúfal by si osnovať~každučký mysle vzruch a dej,~čo a
 617 III|            stálo tam,~kde miesto jeho každým časom~a povolanie neináč:~
 618 I  |           nestrká vo svet bučné hlavy~kdejakých spupných nárokov,~nie hrvoľ
 619 III|           citom~a kojil duše nápojom,~kdekoľvek postál, kadiaľ chodil;~jak
 620 II |              oprávňuje do salónu!~veď kdeže diela, skvosty spisby,~čo
 621 III|               nevedeli ani sami,~kde, kedy, jak sa poznali -~no jeden
 622 II |              dovolenie,~bárs tiež len kedy-netedy,~keď viac ráz súril prezvedy;~
 623 II |               priam chvatom myknul do kešene:~list vyňal trocha ukrkvalý;~
 624 II |             dosť istou rukou,~čos’ do kešienok jeho šukol~- snáď, aby mal
 625 II |               sa obzerajúc.~Na dvorci klada rozvalená,~k tej stetelil
 626 I  |          spechu búrlivom~o zvony tlčú kladivom;~tu opasujú v broň a meč,~
 627 III|              už išlo to, hneď zdvihli kladu~a pricvíkali v zásek trám,~
 628 III|          lampa vodiča~v tme, v ktorej kľakal, ba i plakal…~ A ona blesla
 629 II |              prišlo, prešlo, snáď bol klam,~bo po prestávke veľmi malej~
 630 III|             láska~len zaviní: keď ani kláska~už potom pre ňu neurodí~
 631 III|             vera, mnohí,~i mrzké lužú klebety;~však on už dávno otužel,~
 632 III|               pamäť každý~a večité! A klebiet kliatba? -~ech, kto by válčil
 633 II |              šíril -~jak riavy prúd o klenbu, steny~vtom narazil, hra
 634 II |               sa viažu, v oblúk slávy klenú,~až nebies čnejúc ku sklepeniu,~
 635 II |            uspokojí.~Blíž okien ostro klenutých,~v nádobách stácich, visutých,~(
 636 II |               častým zvykom;~no pravá klesla, v nej však fajka~vždy ešte
 637 III|             hrozba s plačom,~karhali, kliali celé dni~a nedochádzal posledný -;~
 638 III|             každý~a večité! A klebiet kliatba? -~ech, kto by válčil s
 639 III|              I nechcel dáky stôs len, klietku~z drv, búdu vlčom na ostredku -~
 640 III|               on hneď,~jak vták keď z klietky umknul, z vädby;~nie, netreba
 641 I  |          chvoje dym -~po krajoch opäť klincov chvist -~tam v kúte božedrievä
 642 II |              peca~hneď líščiu kapsu z klinka sňal~(ňou, či dnu všetko,
 643 III|               súzvuk skaziť,~medzi ne klinom búry vraziť,~keď neľzä zdolať
 644 III|     presádzajúc večer plot,~na očiach klobúk pritlačený,~by, ak ho stretnú,
 645 III|           vetvicami,~na pozdrav šumí, kloní sa,~sťa keby dáka rečnica,~
 646 II |             je to sprostý človek:~keď klope - trepe na dveroch;~v hovädských
 647 III|                keď už stíchnul kres~a klopot s každou inou vecou:~píl
 648 I  |               tá k pokladom: ku mieru kľúč.~Pri beláskach a kúsku chleba~
 649 III|         zakaždým, švíček krkvajúc -~i kľučka vrzgla za pytačom~zas, keď
 650 II |      skvostnej do svetlice.~Na klzkej kľučke ešte ruka,~len jeden pohľad,
 651 III|         strasie,~jak v ťažobe sa lapá kľučky,~kým nadobro ho vyprevadí -~
 652 II |              vo dvoroch panských. Aby kludný~sa zjavil, úctypovinne,~
 653 II |          neminie:~hnul - a po cestách kľukatých~ta zrovna rušal do kaštieľa.~
 654 II |             skvostnej do svetlice.~Na klzkej kľučke ešte ruka,~len jeden
 655 II |      schovánky~- zrkadlo bolo, dvermi kmit,~ten sponáhľal sa prezradiť - ,~
 656 III|              jak iste nechcel - Vtedy kmitla,~keď otcovej plam búra schytla,~
 657 III|              čosi z oka.~Za ním vstal kmotor, od obloka~čo sedel pri
 658 I  |           hostí,~jak a čo veští kraja kniha…~A obadal-li zlovesť v diali,~
 659 III|             ho zvítať;~hej, znal on z knihy biedy čítať,~pokázal každý
 660 III|           hlava -~vstal, plný vznesúc kocúrik,~vtom odkašlal, by prišiel
 661 III|              kŕmil horúcim on citom~a kojil duše nápojom,~kdekoľvek
 662 III|               tiekol, ktormu skala~bo koľaj cestu zarezala -~preds’
 663 III|            sluje,~jak on hoc novej do koľaje.~Co vystál chuďas hnedky
 664 II |                vrzgotavé~a zakolkajúc kolčiatkom -~Tu vzozrel: nebo vôkol
 665 III|              zbytočná každá prípoveď.~Koleso predsa je len kolo,~je vrtké,
 666 III|           ešte zbýva.~A ani nešiel do koliby~na noclah: tam si ustlal
 667 I  |               okrese,~kyv bezhlučný a kolimbanie;~len z holí prudké vetrov
 668 III|        prípoveď.~Koleso predsa je len kolo,~je vrtké, švižké, frní,
 669 I  |            najvyšší narazila tón,~keď kolotavá kvíčala,~tá lesa trúchla
 670 III|              priek~a zamĺkli, že prez komory~tíš nečuť iba srdca tluk…~
 671 II |           pečať česti rudú,~sám skoro koniec zrobil trudu,~s úsmevom
 672 III|             navykli,~na ošatkaných na koníkoch~zo dvora skoro unikli~a
 673 II |                na stoly,~na pozlátené konzoly,~na skúpy kresiel divnej
 674 III|          predsa díval sa - do studne,~kopanej v zemi hlboko …~- Nuž kto
 675 II |         sviežej vesny~metajúc v staré koridory: -~to už ich zlobí, už sú
 676 II |            stromec kdesi na ohrade: -~korienky mocné vpustil dnu~v tú zeme
 677 III|              druhou lobodienku seká -~korienok žujúc sladiča~(by decku
 678 III|           nečul v pláni~na ďatelinách koscov vravu,~cveng, škripot osiel
 679 II |               niet,~sú viac než zdoby kostolné,~viac nežli krásy na oltáru.~
 680 I  |                hniezda, iba hniezda~z kostonkov, uschlých letorostov:~no
 681 I  |              horská riava hučí,~jak z kotla čo by do kotliny~ju prelieval -
 682 I  |            hučí,~jak z kotla čo by do kotliny~ju prelieval - až zmĺkne
 683 II |              paralely,~jak klbká keby kotúľal~kýs’ obor, klbká zo zelene -~
 684 III|              čo všetko hútal, plánil, koval~dnu duchom svojím stešeným,~
 685 I  |               v tesnú parutí~v úkryte košatého krovia:~v hôr neprehľadnom
 686 II |              zurčí hneď povedľa -~pod košatinou starej jedle~natrafili naň
 687 II |         zašiel v tiene~líp a dubiskov košatých,~kde striasol prach, pot
 688 I  |              jare,~keď statky ženu na košiare,~a vtedy čo sa zvíri znovu,~
 689 II |           dnes -~Z rúk: ľavá jakby do kožúška~siahala ešte častým zvykom;~
 690 II |              remenec,~obvyklý vtiahol kožuštek~i pozapäl dosť istou rukou,~
 691 III|                I všetko, kadiaľ letí, kráča,~kol neho zdá sa jasať v
 692 III|              bol mu veľmi, veľmi rád.~Kráčajúc švižko od kaštieľa~cez dvory
 693 III|              pozacítil - kým~na ceste kráčal spiatočnej …!?~Dosť na tom:
 694 II |           stranou bičisko -~„keď kade kráčam, borcujem,~ni jak dlaň,
 695 I  |          prieči~- i sama jaksi sa len kradie,~jak keby bola v nebezpeči -~
 696 III|       olšinách~a v húšti rakýt žurčot kradmý. . .~Tak zajala ho tá, hľa,
 697 I  |           číha~- pod sebou majúc šíry kraj,~kút každý jeho, záhyb,
 698 I  |           zlých hostí,~jak a čo veští kraja kniha…~A obadal-li zlovesť
 699 I  |          kudlí sa jak chvoje dym -~po krajoch opäť klincov chvist -~tam
 700 I  |          vatria v náhlivosti~na pokyn kraju, v popud ľudí;~tie, by i
 701 II |              stretá svet -~Nie, týmto krásam, tomu čaru,~tým tvarom nikde
 702 II |          sprvu myslel, pán~mal predsa krásny dolomán,~ním samý blysk,
 703 II |            zdoby kostolné,~viac nežli krásy na oltáru.~Kdes’ búrne zvuky
 704 II |             pán mu do reči -~„vieš? v krátce - k veci! a skôr preč.”~„
 705 III|              pôsobila. Slnka púť~vtom krátila sa očividne,~pal miernil
 706 III|    Pochválen-Kriste”~privolal „Amen” (krátka to vec),~obišiel ťažký drabinovec~
 707 II |               Bol otcom mojím -”~„No, krátko!” - tak pán mu do reči -~„
 708 III|        cvrknul rúči,~hla, i vo stajni krava mučí), -~len stôl ponechal
 709 II |             Bože, ťažko povedať~jak z kŕdla vylúčené zviera~sa sluha
 710 I  |           citu, ktorý srdce kruší~sťa krehký kameň v nič a v nič,~neznámy
 711 II |               znali jeho päsť a sval,~krem toho mali na pamäti,~že
 712 II |               zapiekol:~i videl chasu krepčať, plesať~a šanty stvárať
 713 I  |               chlapci! tuľalala!”~doľ krepkým hupkom poskákali;~zem ťažko
 714 I  |             tvrdili a sa zadušali:~že kresaná je jak zo skaly,~vraj i
 715 II |            rezby,~hranoly kryštálne a kresby,~skvost bariev v rámcov
 716 II |           pozlátené konzoly,~na skúpy kresiel divnej spleti,~leňošky,
 717 II |              silne;~o srdce rafli ako kreš,~zrak jeho prudkým ohňom
 718 I  |            ktorá dopeká~a iskry zloby kreše z čela,~niet citu, ktorý
 719 II |            krídla, svoj vzduch stály,~krídlami ľahko kúdol pretne:~i ponad
 720 II |             odkašlal stúpa -~odchýlil krídlo u dverí~a (v krpcoch sa
 721 Poz|                už sa jatrí,~plamenným krídlom šibe hor’,~jak v nebo naspäť
 722 II |             každého žhavom štíte~čos’ krídly mácha neurčite,~jak postava
 723 III|             dievky váhavosť:~i nastal krik a hrozba s plačom,~karhali,
 724 II |              Hneď priskočili, skríkli krikom,~volali menom, drmali,~z
 725 II |          odpovede ani mak.~„Pochválen Kristus!” vetil znova~a silno, pery
 726 I  |             úzka ciestka len~čo vedie krivolako k chate:~priúzka, aby vtrielil
 727 III|             až plecia stŕpli, zmŕtvel krk,~a nedvíhal ju svitom znova~
 728 III|              sprieči~zakaždým, švíček krkvajúc -~i kľučka vrzgla za pytačom~
 729 III|             on i inú zavše pritom,~tú kŕmil horúcim on citom~a kojil
 730 I  |              tešlicami,~zdlž odmerali kročajami,~vtom zápory a hever vzali,~
 731 II |              prechádzal, stíšil náhle krok,~jak človek, ktorý pobádal~
 732 II |               sa opierajúc,~drobčivým krokom, drgave -~striasajúc rosu
 733 II |           avšak siné; oči vpadlé;~pár krôpok ihrá zžlklým čelom~s pableskmi,
 734 II |              tu i on prestal hneď byť krotký,~odložil ostych na stranu~
 735 I  |             čo jej krovu,~cit prostý, krotučké v nej mravy,~bez kalných
 736 I  |              parutí~v úkryte košatého krovia:~v hôr neprehľadnom zákutí~
 737 I  |          slovu~tá výška zavše, čo jej krovu,~cit prostý, krotučké v
 738 II |           vyšnôril dlhej bez šipľavy,~krpčeky zotknul novej spravy,~okrútiac
 739 II |          odchýlil krídlo u dverí~a (v krpcoch sa tak ľahko stúpa)~jak
 740 II |              no zjav hneď známy:~hej, krpcov to rad s návlakami,~a vyššej
 741 III|        pozahrnúc vlasy:~„Po otcovi sa krstný hlási.~Keď na ten stôl,
 742 I  |             tak si sedí jak na skale,~krt veraže ho nepodryje,~ni
 743 I  |             nestrhaný…~Sú ako prsteň, kruho-stena,~kam chalupa je uzavrená,~
 744 III|              postať,~zozbieral zvyšku krupäje?~či zdržiaval ho kto: či
 745 III|         radostnému uvítaniu;~z čečiny krupaj slasti prší -~v to riava
 746 III|            pri čom uvariť …?~Ó, to by krutosť neslýchaná!~To značilo by
 747 I  |            štít brala,~nadutá vzdorom krutovlád,~nuž nemá príčiny sa báť:~
 748 I  |                niet citu, ktorý srdce kruší~sťa krehký kameň v nič a
 749 III|                Pobavili sa v svojskom krúžku,~tak jak sa svoji pozabavia.~
 750 I  |          viacej - naskrz dosť - ,~len krúžok blankytného neba,~tak jak
 751 III|            vlásky?~Mal zrieť ju a bez krvácania:~jak jednou choré decko
 752 II |                štipce, rezby,~hranoly kryštálne a kresby,~skvost bariev
 753 III|             je k tomu naladený:~spred ktorejkoľvek chalupy~si voľne prútik
 754 III|            pomaly,~jak jarček tiekol, ktormu skala~bo koľaj cestu zarezala -~
 755 III|           ponechal dubový,~ktozná, po ktorom otcovi -~a keď už každé
 756 I  |      jedľových~jak papier bielych, po ktorých~priam z pažitného zo dvora~
 757 III|             potobôž~(hej, usporil bol ktorýs’ groš,~nuž z toho prúdik
 758 I  |           hriadky cyprus pobratim~zas kudlí sa jak chvoje dym -~po krajoch
 759 II |          vzduch stály,~krídlami ľahko kúdol pretne:~i ponad múry k nebu
 760 III|             kol zo stien mnohý svätec kuká~a v sviežom rúchu potobôž~(
 761 II |                Tu nahnul sa, jak keby kukal,~kam deli sa tak vraz zo
 762 III|              a jak predtým~len kradmo kuknul do neho;~to prvé zistiť
 763 I  |           zvonkot hrdlice~sa ozval, v kúre živice~jak v chráme spiež,
 764 I  |           mieru kľúč.~Pri beláskach a kúsku chleba~nežiada viacej -
 765 II |               poštáral tu-tam, ťapil, kutal~a pritom mrmkal si a hútal,~
 766 I  |           opäť klincov chvist -~tam v kúte božedrievä zase~si drieme,
 767 I  |                že čos’ sa kol chalupy kutí:~priam skaboní sa jeho líce,~
 768 II |             nové prekvapenie!~zas iné kúzlo púta zrak.~Čo videl, bolo:
 769 I  |               už potom metať~z tetivy kuše, z pušky tlamy~šíp rudý,
 770 III|               na priadkach siahnuť na kužeľ~a čokoľvek si osobovať:~
 771 III|           vonných lipách bzučí včela,~kvet ňou sa chlúbi, sviežosti~
 772 I  |      dvierkami, či prez plot letkom~i kvetinám dnu voľno vnísť:~toť tam
 773 II |             hlavu sklonil,~ten veľkým kvetom jakby zvonil,~ten skvie
 774 II |               uhnúc sa,~jak slnečnica kvetúca~sa obracia a zvŕta v strany:~
 775 I  |            narazila tón,~keď kolotavá kvíčala,~tá lesa trúchla píšťala,~
 776 III|         značilo by samým citom~chcieť kvieťa zmraziť, opariť -~To rozčeslo
 777 I  |              panimáriový list -~a iná kvietkov prostota.~Za plôtkom horská
 778 I  |              dažďo-sľubnou~tu zvoncov kvil, zas tlkot bubnov -~len
 779 III|          rozostrela,~ňou vôkol ruch a kyn a vzmach,~chodníkmi ona
 780 III|         nočnom čase:~vše prelietne ju kýsi lak,~jak hviezda tamhor’,
 781 I  |            jak v celom lesnom okrese,~kyv bezhlučný a kolimbanie;~
 782 I  |             lásky syn)~sa vánkom milo kyvotá -~stred hriadky cyprus pobratim~
 783 I  |             stál~na mieste pevne, bez kyvotu:~hoj, čo tam zvučných zrazu
 784 II |               v izbe? - pomyslel,~ej, ľa! - i stvrdla, oživela~hneď
 785 I  |          ticho hrajú vlny hory?~či za labuťou vzápätí~loď tajná zradu
 786 I  |          peruťami,~môž’ škubať spárom lačných supov:~to všetko márne pokusy:~
 787 Poz|              riavy skok:~a duša už sa ladí k piesni,~tkne sa jej bičík
 788 II |              v ďatelinokvetný lán,~či ľadník kde sa v rozkvet spukal…~
 789 II |              bol primrazený~na pôde z ľadu, ani hnúť -~I zostal teda .. .
 790 II |            poľani~ho našli -”~„Buď mu lahká zem.~Chceš teda miesto jeho?” - „
 791 III|              v chráme,~a to tak srdcu lahodí -~tam nespútané slobody -~
 792 III|           čase:~vše prelietne ju kýsi lak,~jak hviezda tamhor’, schvie
 793 III|         domčeku,~jak keby sa bol toho lákal,~že v noci ktos’ sa prikradne~
 794 II |          uchom celý,~stál čujnej plný lakoty -~no zmlkli skoro, uleteli~
 795 II |               valaštiny,~no bol jak z ľalíj - bezo špiny,~tá hadiaca
 796 III|            jej, i čakal -~snáď blesne lampa vodiča~v tme, v ktorej kľakal,
 797 II |          dokorán,~ta v ďatelinokvetný lán,~či ľadník kde sa v rozkvet
 798 III|              strasie,~jak v ťažobe sa lapá kľučky,~kým nadobro ho vyprevadí -~
 799 III|                nu, devu, ktorej veľká láska~len zaviní: keď ani kláska~
 800 III|            nadarmo sú všetky reči,~či láskajúc, či odudrúc:~neskube sa,
 801 Poz|                v objem sladký~ramenom láskyplnej matky~pritúliac verne človeka …~
 802 II |             tknutý ešte dnes -~Z rúk: ľavá jakby do kožúška~siahala
 803 III|             alebo či tam búri, prší~a lávky zajme povodeň,~či ten tak,
 804 II |                 Kto vpustil ťa sem!?? lebo veď~tá vôľa posiaľ nevelela!~
 805 I  |              nepohubí~hocktorý zápas, ledaký~boj nevyvráti svojím vztekom,~
 806 II |               divnej spleti,~leňošky, lemy, taburety,~nábytok všakej
 807 II |               drnčí na širáku~a kapsa lengá strapcom k hrám -~Tma zívla
 808 II |          skúpy kresiel divnej spleti,~leňošky, lemy, taburety,~nábytok
 809 I  |           vraj gazdu vec,~nech pláce, lepí, ondie šaľo -~tak dudrali.
 810 II |               nohou ako muž,~podsúkal lepšie svalné ruky,~jak keby hodlal
 811 II |       najlepšie -~ak služba zas: bych lepšiu užil:~nu, inam zvrátim práce
 812 I  |               sa valí,~že čos’ sa jak lesk zbroje mihá,~jak vzbury,
 813 II |            zdaždí na hlavy;~uprostred lesklá hladina~jak zrkadlo, ním
 814 II |            rozdurený,~keď každé peruť lesklú ustre~a na obzore dúhou
 815 II |               lezie kruh~a závitky čo lesklý had,~trepení ťažkú zriasil
 816 I  |               naslúchanie~jak v celom lesnom okrese,~kyv bezhlučný a
 817 I  |               prerazí~velebnú tichosť lesných dúm,~jak rinkotanie reťazi -~
 818 II |               jak zrkadlo, ním svetla let:~tu k spánku víko pritkýna~
 819 III|              lese …!~I všetko, kadiaľ letí, kráča,~kol neho zdá sa
 820 I  |               dvierkami, či prez plot letkom~i kvetinám dnu voľno vnísť:~
 821 III|               zľahka, vlídne~sa žiare letné opierali;~kol cesty vŕby
 822 II |            milerád …”~Tak asi dumal v letnom znoji,~opretý na vozovom
 823 I  |         hniezda~z kostonkov, uschlých letorostov:~no vzácne detvou svojou
 824 II |              do povaly,~kde roztáčajú letorosty~a maľujú jak štetce strop;~
 825 II |               včul v podstavcov, hľa, lezie kruh~a závitky čo lesklý
 826 II |            veci skryt mal tajný),~len lichý oblek z valaštiny,~no bol
 827 II |           musí zbierať,~dosť vzduchom lieta vzácnych pierat;~ver’ líha
 828 II |            vencom spadá, rinie~prv na ligotné, štíhle skrine,~na jejich
 829 II |           lieta vzácnych pierat;~ver’ líha každý, jak si stelie,~a
 830 II |             brány ešte zašiel v tiene~líp a dubiskov košatých,~kde
 831 III|               hlása vtáča,~na vonných lipách bzučí včela,~kvet ňou sa
 832 II |               prez dvoranu,~tam podal lístok k rukám pánu~a na miesto
 833 II |             jak veverice,~kým tie zas listov zvisnutých~tak skydajú jak
 834 II |           starej jedle,~jak keby boli lišajníkom -~Mlk, studenosť a údy schradlé -~
 835 II |         spamätal sa: blízko peca~hneď líščiu kapsu z klinka sňal~(ňou,
 836 III|           sadla,~tvár v zásterke, tak lkala, vädla -~preds’ nezvolila.
 837 III|            choré decko pleká~a druhou lobodienku seká -~korienok žujúc sladiča~(
 838 I  |           hory?~či za labuťou vzápätí~loď tajná zradu nevysiela?~A
 839 II |            ten i ďalej~si odfukoval v lone vesny,~a škovran pokračoval
 840 I  |          zmĺkne v bučí,~obstatá býlím lopušiny.~Čo zvislá plotom, na povoji~
 841 II |                Tak prišiel i na jeden lov:~kde mladým žitím už-už
 842 I  |            vrchovec~či divý, pomätený lovec~- blesk a hrom zbroj ou
 843 I  |                avšak zriedka, prídu k lovu -~ináčej tichosť, naslúchanie…~
 844 Poz|             zrak jeho urknul, zmámila~lož, ohlušila presila:~vy k
 845 II |              ešte zora hrala:~vstal z loža celkom čulý, zdravý.~Ač
 846 III|             to iste~na dôkaz, že ver’ ľúbi čisté,~jarmačný nezvedie
 847 III|       chvatom-letkom, ukrývave.~„Však lúbiš?” „Hej!” to vrava všetka,~
 848 III|           zavše nový život svital;~tá lúčinou sa raja brodí:~keď príde
 849 I  |               na pokyn kraju, v popud ľudí;~tie, by i v diali vzrušeno -~
 850 III|             les sa rozšumel,~jak keby ľuďom rozumel,~bol vzrušený. Len
 851 I  |          potom, ak dač ešte chybí~- a ľudské dielo kde bez chyby? -~keď
 852 III|             chlúbi, sviežosti~jas ona luhmi rozostrela,~ňou vôkol ruch
 853 I  |              celé žitia pozlátenie,~a luny v okno padlá lúč -~tá k
 854 II |       skvetlom~sa zligá (- bezpochyby lustre -);~a ich svit vrtel sa
 855 II |            objem drapov hbite~a nožom ľútu šelmu sklátil…~To pripomnúc
 856 I  |           pohon -~i strhne sa, a jako lúty~popadne z pleca desnú zbraň~
 857 III|              mu, vera, mnohí,~i mrzké lužú klebety;~však on už dávno
 858 II |              si; bol schradlý, malý~a lysák. Noviny bol čítal,~i pohodil;
 859 II |               požehnaním zadaždí:~ten lživo pomlúvaný duch!…)~ Len všade
 860 II |               var’ veľkomožná dobrota~ma neodženie odo dverí -”~„
 861 III|             jeho nevoľnicou?~Za lásku má-li z púhej lásky~jej temné
 862 II |              žhavom štíte~čos’ krídly mácha neurčite,~jak postava by
 863 III|           posteľou i skaly,~veď preto machom zobrastali, -~a celá hviezdna
 864 I  |              keď les tu, chvoj v ňom, mäkký moch~i hojnosť pružnej rašeliny,~
 865 III|          skrsnul zas:~hneď bolo ináč. Mätež, škripce~sa pozabudli, zmäknul
 866 III|          spoznal som ťa - inu, dobre!~maj dcéru, ja ju vďačne zveril -~
 867 III|           škoda!… Ona bola dcéra~dosť majetná a jediná,~i mala zalietačov
 868 I  |           ešte viedli,~jak nedostižní majstrovia~s najvyššou sebadôverou;~
 869 II |              tiekol,~lež odpovede ani mak.~„Pochválen Kristus!” vetil
 870 III|           jará,~jak kvietok, nie však makový,~s nímž prvý van je hotový,~
 871 II |           klam,~bo po prestávke veľmi malej~zas šinie sa vpred, v ruke
 872 III|           nezvedie ju hlas -~A predsa málo! Ešte próba:~Michala k vojsku
 873 III|            Podvrší.~Keď viezli truhlu maľovanú~po ciestke temným, veľkým
 874 II |              strany:~a zvšadiaľ nový, maľovaný~a skvúci s ním sa stretá
 875 II |             kde roztáčajú letorosty~a maľujú jak štetce strop;~tie ako
 876 I  |               nemá príčiny sa báť:~že mam ju zvráti, podtne pád.~Zem
 877 Poz|             nám ponad hlavu -~a už ju máme: myseľ hravú:~zmladenej
 878 I  |            nikdy neulepil,~je turoň - mamľas, ochlasta!…~A potom, ak
 879 III|              musí niečím osožiť.~Nuž, manželia vy rúči, mladí,~počujte!
 880 I  |          zabral lesom poľovať,~štvať, márniť všetko, čo v ňom žije:~tu
 881 III|               vena,~a starostlivá ako Marta;~tam máš, hľa, matky svojej
 882 I  |         kladivom;~tu opasujú v broň a meč,~tam v ústa titlú suriem
 883 I  |          cieli -~vtom durk! - i sype, meče strely,~jak ohnivý by pršal
 884 III|           nedudre,~skryl navždy zdutý mechúrik;~hľa, sivá týči sa mu hlava -~
 885 II |              hlasom, jak to v zvyku~- medzitým hladiac sivú bradu -:~„S
 886 II |               a prv kto vsypal, i prv melie -~tak otec dobrý neraz … „
 887 I  |       privalená,~bez svetla, ukazadla mena -~a poneváč sa hadí, prieči~-
 888 II |                skríkli krikom,~volali menom, drmali,~z pramienka vodou
 889 I  |            hrot…~Tak stojí strážou do meravá,~zrak v jedno miesto upretý:~
 890 II |              inde,~a ktozná, akej pri merinde,~a s čím sa všetkým postretám?”~
 891 I  |          dediny,~ba čoby? - zrovna do mesta!~len tomu nie, kto preberá -~
 892 II |            zeleň novej, sviežej vesny~metajúc v staré koridory: -~to už
 893 I  |             Vrah-víchor môž’ už potom metať~z tetivy kuše, z pušky tlamy~
 894 Poz|               hor’,~jak v nebo naspäť meteor;~len chvíľka, ako vzdušný
 895 II |       porozumie?”~Pán chvíľku v nemej meškal dume.~V pamäti prebral zbehy
 896 III|              jabloň v jeseň obronená,~meškala, stála, vrávorala,~stierajúc
 897 III|            nadvihujúc bielu šiju.~Bez meškania ho zriadil zdnuká;~priam
 898 III|              predsa málo! Ešte próba:~Michala k vojsku zabrali~(snáď i
 899 I  |             hrobu,~tak ver’! Kto ináč mieni, súdi,~nech odpustí, lež
 900 II |              sa neodstane~skrz žiadne mienok zápasy -~sám príbeh nech
 901 I  |          starú, chrabrú dlaň~a už naň mieri - už naň cieli -~vtom durk! -
 902 III|              krátila sa očividne,~pal miernil sa, prach usadal -~od západu
 903 I  |               lúč -~tá k pokladom: ku mieru kľúč.~Pri beláskach a kúsku
 904 I  |            obrov ríša odokliata~hne z miest sa razom, rušia, chváta~
 905 I  |           brvná totiž. Keď už stál~na mieste pevne, bez kyvotu:~hoj,
 906 I  |               čos’ sa jak lesk zbroje mihá,~jak vzbury, války skiaďsi
 907 II |               i požehnania~a napomôže milerád …”~Tak asi dumal v letnom
 908 III|           Drahé moje deti!~nech božia milosť vám vždy svieti!~Kto všetkých
 909 II |         rozhovory -~i skrotnul. „Pane milostivý,”~- tak vetil - „v lese
 910 III|           jeho sveta…~A potom: jak ho miloval,~natoľko šetril, ľutoval,~
 911 III|           zvráti, len ho majte radi~i milujte sa vospolok -”~S tým vypil
 912 I  |        obrázku.~Kút ozaj skromný, ale milý . . .~Veď neveľmi sa grámorili,~
 913 III|             jej hybký driek,~do ušiek milší rečí zvuk~jej slal než všetky
 914 II |            aspoň udával svoj vek,~keď mimochodom na salaš~tu i tu zbočil
 915 II |          zbehy všaké,~jak zašli dobou minulou.~Tak prišiel i na jeden
 916 III|                 Lež človek nazdá sa a míva,~že, pozrel-li v tvár, na
 917 II |               by pochod - včul v stín miznú stmelý,~no onedlho denný
 918 III|                i zočiac ju: ha, to je mladá!~hneď zatlieska tiež vetvicami,~
 919 II |                kde rozkladať môž’ údy mladé -~však prešiel rok a práve
 920 III|         horách ľahšie sa to liece~(od mladi les mal za obraz,~za obraz
 921 II |           prišiel i na jeden lov:~kde mladým žitím už-už platil;~no zavčas
 922 III|              do skúpy smrtným praštiť mlatom,~jak škoda!… Ona bola dcéra~
 923 III|          stála kde-tu popri ceste,~tá mlčí, čosi zvláštne hľadá:~istotne
 924 III|              v duše svojej ráme),~tam mlčia pomluvy, jak v chráme,~a
 925 II |               voľakedy?~čo? -”~Michal mlčky sklopil zrak,~bol zarazený.
 926 II |            jak keby boli lišajníkom -~Mlk, studenosť a údy schradlé -~
 927 III|               ho bol poháňal -~zaiste mnohá v duši vzpruha~to pôsobila.
 928 III|                  Aj závidia mu, vera, mnohí,~i mrzké lužú klebety;~však
 929 II |        jedináčik), neotáľal,~neváhal, mnoho neopálal~vo prostom ume,
 930 II |        žiadnym nepozastal k slovu,~ač mnohých stretal po obci~- vozili
 931 II |            chvíľka: a už odrazený~a v množstvo prúdov znásobený~späť vrhá
 932 I  |            les tu, chvoj v ňom, mäkký moch~i hojnosť pružnej rašeliny,~
 933 II |      natrafili naň valasi.~Na zžlklom mochu o jej peň~si sedel, hovel
 934 II |           kdesi na ohrade: -~korienky mocné vpustil dnu~v tú zeme trápnu
 935 II |               že chcem pracovať,~česť moja pritom zachovaná -~nuž zdaru
 936 III|               múdre,~a riekol: „Drahé moje deti!~nech božia milosť
 937 II |               Boh osláv ho. Bol otcom mojím -”~„No, krátko!” - tak pán
 938 II |                borcujem,~ni jak dlaň, mojou neni zem;~ni nejde, by ňou
 939 I  |            spásu hľadá na úteku:~prez more smrečín v ťažkom vleku~rozprestrie
 940 III|              bár j ak sa volá~a čo by morskej hlbky bola,~ktorá sa časom
 941 I  |                tie dvíhajú už vzletné mosty,~kým v strmé hradu temeno~
 942 II |            čupnul v streh -~to všetko možné … Akokoľvek~sa stalo, bo
 943 I  |             malý~zhúb príval vrútiť - možné-li…?~- Ach, zloba dvere nájde
 944 II |             diela, skvosty spisby,~čo môžu na stôl panskej izby,~kde!?
 945 II |          videl, bolo: ako mrak~keď za mrakom sa gúla, valí~po nebies
 946 II |            ráči” -~do ohnusenia každý mrav!~Praškoda každé vlákno práv!~
 947 I  |            cit prostý, krotučké v nej mravy,~bez kalných sveta prítokov…~
 948 Poz|              duše pozdravujem vás!~Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,~
 949 I  |               uhla…~- I okná obrúbili mriežkou,~štít zase cifrovanou strieškou,~
 950 III|             rána~nenosil po pozdný ju mrk,~až plecia stŕpli, zmŕtvel
 951 I  |       postriebrená broň~sa zdme, zrak mrkne na pohon -~i strhne sa,
 952 II |         tu-tam, ťapil, kutal~a pritom mrmkal si a hútal,~až spamätal
 953 Poz|             okamih tam pobudnutia:~už mŕtvie bôl, už slabnú putá,~zrak
 954 II |         stinom lesa,~k chalupe niesli mŕtvolu . ..~ Keď teda starý hájnik
 955 III|            závidia mu, vera, mnohí,~i mrzké lužú klebety;~však on už
 956 III|                hla, i vo stajni krava mučí), -~len stôl ponechal dubový,~
 957 III|               k dúšku,~či aby bolo po múdre,~a riekol: „Drahé moje deti!~
 958 II |              hles každý trápnu vreští muku -~nie, ňou sa nič - nič
 959 I  |              kam chalupa je uzavrená,~múr preširoký, pavéza~pevnejšia
 960 II |            Hej, ťažký prístup do tých múrov,~pre ľud ten ťažký ešte
 961 I  |               nehody tým smerom,~však musejú sa odraziť.~On chráni drsným
 962 II |                   tu dupnul nohou ako muž,~podsúkal lepšie svalné
 963 III|               zloba -~nu, spomnite na muža - Jóba -~Boh zvráti, len
 964 III|           povinnosť a ťarcha čaká;~no mužne poddával jej plece~a v jarmo
 965 Poz|              švihot sokola,~prez horu mužné zahvízdanie,~na holiach
 966 III|              položení~nesklopí k zemi mužný zrak,~nezľakne s’ žiadnej
 967 III|           nose mal pupenec),~a vetil, myknúc na opasku~i k ušiam pozahrnúc
 968 III|         trúfal by si osnovať~každučký mysle vzruch a dej,~čo a jak Michal
 969 II |              pôtky:~kýs’ sluha (sprvu myslel, pán~mal predsa krásny dolomán,~
 970 III|        držanie sprevádzajúc hlavy -~i myslí, už má pojem pravý;~a predsa
 971 III|      pozabudli, zmäknul hlas -~i boli mysľou pospolu.~S tým zrovnali
 972 II |               tráve -~hor’ porastenou mýtinou~uháňal prosto v úval lesný…~
 973 I  |          nevedie ošemetnej vravy: -~v myšlienkach, túžbach, v hlase, slovu~
 974 II |             ťažkú zriasil zlať,~s tým mžikom myknul medzi ruže~čalúnov,
 975 II |              leňošky, lemy, taburety,~nábytok všakej obľuby~a iný prepych,
 976 III|              nutká, otec pohýna:~vraj nadajú jej do rohatých -~už toľko
 977 Poz|               tlak voľneje,~i oživujú nádeje;~len jeden pokyn, zašum
 978 III|           biedy ju hodí?~Má urobiť ju nádennicou~len preto, bo mu prišla
 979 II |             rámcov zášerí~a iné čačky nádhery,~keď slnka tvár v ne nahliadla -)~
 980 II |              okien ostro klenutých,~v nádobách stácich, visutých,~(tie
 981 III|                kadiaľ steká pot:~niet nádoby, bár j ak sa volá~a čo by
 982 III|              sa a výsknul: „Bisťu!” .~Nadpriadol skoro návštev niť.~Jaknáhle
 983 I  |               vyzývavo na štít brala,~nadutá vzdorom krutovlád,~nuž nemá
 984 III|            akým dychtil, čakal,~stál, nadvihujúc bielu šiju.~Bez meškania
 985 I  |            zástupu~od zlosti vztekle, nafúkane,~a v strmom, ťažkom postupu,~
 986 II |          nádhery,~keď slnka tvár v ne nahliadla -)~len chvíľka: a už odrazený~
 987 III|           všetkých úvah, čela vráskov~nahliadne: že ver’ šuhaj, jak~dnes
 988 II |               že má spech,~najskôr sa náhlil na postreh -~poštáral tu-tam,
 989 I  |            sadia rudý~i ohne vatria v náhlivosti~na pokyn kraju, v popud
 990 II |        prehnal čelo.~Šum očul, ostrý, náhly švist~jak padal, otrel podlahu,~
 991 II |               sa v rozkvet spukal…~Tu nahnul sa, jak keby kukal,~kam
 992 II |             sedel, hovel opretý,~tvár nahor majúc obrátenú,~jak ku pátraniu,
 993 I  |         možné-li…?~- Ach, zloba dvere nájde všade! ~
 994 I  |             próbu všetci podupkali,~a nájduc, že je dokonalá,~že nekývla
 995 II |            vrkne vše;~Boh delí všetko najlepšie -~ak služba zas: bych lepšiu
 996 II |              fúzmi, ústy žmýka~- hja, najlepšieho čeľadníka~prepustiť nikdy
 997 I  |           vzletnej penkava keď piesni~najvyšší narazila tón,~keď kolotavá
 998 I  |               nedostižní majstrovia~s najvyššou sebadôverou;~tvrdili a sa
 999 I  |              ľahko v stínoch polahody~nakloneného javora…~Napravo záhradôčka
1000 II |             trudu,~s úsmevom vpred sa naklonil~a riekol: „Zajtras’ na Podvrší!”~