Kapit.

1001 I  |          ondie šaľo -~tak dudrali. No nakoniec,~či chceli, či nie, preds’
1002 II |              za čas bol som vojakom,”~nakrátce vetil.~„Dobre tedy,~vieš
1003 III|              pohromy;~a jak je k tomu naladený:~spred ktorejkoľvek chalupy~
1004 I  |             vánkov prsty hravo spešia~náladou ihličových strún -~len ona,
1005 II |              a podajúc ju služebníku,~naložil hlasom, jak to v zvyku~-
1006 III|                že: vitaj, vitaj medzi nami -~K večeru vrátili sa spiatky,~
1007 III|           už-už porozplynú,~na nebies nanajvyššie bralo -~a šepotävým, traslým
1008 II |       zurvalec~keď skríknul: „Nu, jak ňanko náš?”~a skokmo k strunge
1009 II |             kus putoval,~snáď znava - nápad dýchavice…~Jak prišlo, prešlo,
1010 II |             šprihá, liece povoľne.~Tu napnúc, tu zas uhnúc sa,~jak slnečnica
1011 I  |             scela.~Niet pohnutí, niet napnutí -~tu hluku sveta odumrela~
1012 III|         horúcim on citom~a kojil duše nápojom,~kdekoľvek postál, kadiaľ
1013 I  |              valach~na prste zhvízdal napokon …~keď. . . Ináč - ticho:
1014 II |            neho tichosť nemá, pustá -~Napolo otvorené ústa~zrieť, avšak
1015 III|      nekukajte inam -~tak radi - a tu napomínam -:~by, než sa jeden rôčik
1016 II |               zdaru dá i požehnania~a napomôže milerád …”~Tak asi dumal
1017 III|             zračí,~to svieti pred ním naporad~a obraz stavia všeliký:~
1018 I  |               núdzi:~les klady mal už naporúdzi,~tie navalili, pokresali~
1019 III|               smutný,~i hora vzdychla naposled,~len vtedy prejde v službu
1020 II |               buky,~a čelom zmraštil, naposledy~jak chcel by ešte pňom hnúť
1021 I  |          polahody~nakloneného javora…~Napravo záhradôčka malá,~čo treba,
1022 I  |             ten to, ten onô povedal -~napríklad: na tom piedestále~vraj
1023 II |             prúd o klenbu, steny~vtom narazil, hra zapadla:~no (- vinou
1024 I  |           penkava keď piesni~najvyšší narazila tón,~keď kolotavá kvíčala,~
1025 III|                na vec na šteklivú~zas narazili ku podivu -~Tak prešli prvé
1026 I  |              hlavy~kdejakých spupných nárokov,~nie hrvoľ zdutý, dravci
1027 II |                a keď už ináč nemohol:~nasadiac vlastné svoje žitie,~sám
1028 I  |               chleba~nežiada viacej - naskrz dosť - ,~len krúžok blankytného
1029 III|              ju pýtať;~popredku videl následok:~jak zhŕkli by sa hneď ho
1030 III|               v šero,~čo za dňom musí nasledovať.~Nu, nech sa páči oprobovať!~
1031 II |              a rozbzučal sa okolne:~i naslúchal, bol uchom celý,~stál čujnej
1032 III|              pretvárala,~i zvonku iba naslúchala),~však márne: na vec na
1033 Poz|         krídlom šibe hor’,~jak v nebo naspäť meteor;~len chvíľka, ako
1034 III|             zvykoch:~až na štvrtý len nastala~hodina smutnej odberačky,~
1035 II |               svetiel brod,~oslňujúca nástraha,~čo najskôr jeho zvinil
1036 I  |            medzi hory,~by slobodou sa nasýtil,~a duchom že je, pocítil…~
1037 III|              A potom: jak ho miloval,~natoľko šetril, ľutoval,~i ľutoval
1038 II |            pod košatinou starej jedle~natrafili naň valasi.~Na zžlklom mochu
1039 I  |           klady mal už naporúdzi,~tie navalili, pokresali~hrbolce kde-tu
1040 II |           známy:~hej, krpcov to rad s návlakami,~a vyššej šmúha dlhá, čierna,~
1041 III|            vozíkoch,~a spievajúc, jak navykli,~na ošatkaných na koníkoch~
1042 III|            Bisťu!” .~Nadpriadol skoro návštev niť.~Jaknáhle služba dovolila~(
1043 III|               slasti má … ~Lež človek nazdá sa a míva,~že, pozrel-li
1044 III|              šumot topoľov~tiež jemu „Nazdar!” prez aleje,~len jemu hudba
1045 II |           jakby prihnal strelu),~čos’ naznačil na kartu bielu,~a podajúc
1046 I  |        nesypte smeť potupy~na skromné naše chalupy;~sú, pravda, hniezda,
1047 II |             strknul hmatave,~až vťatú našiel valašku;~tú vyvážil, ač
1048 III|            decku osladila stravu),~čo našla dnes, keď bola svitom~kdes’
1049 II |           službe. V lese na poľani~ho našli -”~„Buď mu lahká zem.~Chceš
1050 I  |                len krúžok blankytného neba,~tak jak ho nečujnými tesy,~
1051 I  |            prítokov…~Po bleskoch veru nebaží,~svit ranný dosť ju oblaží;~
1052 I  |               sa vozvysok~pretekom ku nebeskej báni,~ich úber války nestrhaný…~
1053 III|             tom novom hniezde,~jak na nebeskú božej hviezde,~jak vtáčku
1054 I  |               kradie,~jak keby bola v nebezpeči -~viac podobá sa podvodom,~
1055 III|           Otca,~na Otca, ktorý býva v nebi,~skiaď delí, spúšťa dľa
1056 III|         svojom skrýva.~Prenáhly výrok nebodaj!~nečudo, keď sa potom javí,~
1057 I  |             keď svitá,~a v noci jasný nebom bod~tiež jeho jagátový hrot…~
1058 I  |             sa niekdy stane:~že vrchu nebotyčnú vežu~vrah-víchor obehol
1059 III|           vecou:~píl škripot, chrupot nebožiecov -~vše strihol hor’ pod dumný
1060 II |          kúdol pretne:~i ponad múry k nebu vzlietne~a tam sa slncom
1061 II |         ľahšie mohol uzavierať.~„Ech, nebudem sa ponevierať,”~- pomyslel - „
1062 II |           nezdá vyššia vôľa,~že čakať nechá dokiaľkoľvek,~a čo by bol
1063 I  |            nimi klenbou samá hviezda;~nechajte byt ich volným bytím:~nech
1064 III|            večeru vrátili sa spiatky,~nechajúc párik osamote.~No bolo skoro
1065 II |      rozvievať~chvist šedín - nedbal, nechal tak,~už po inom sa obzerajúc.~
1066 III|            zistiť snadno mi,~to druhé nechám pod otázkou -~Viem, každý,
1067 I  |            božedrievä zase~si drieme, nechtík tuto v jase -~tam panimáriový
1068 II |             vzbúril svitu tíšinou;~to nečiní však prekážku:~sluch starca
1069 I  |               diaľnych zahrabaná hôr,~necíti k sláve povolania,~nie vôle
1070 I  |          blankytného neba,~tak jak ho nečujnými tesy,~by zrak mal kade k
1071 III|        nezmýlil ho ani~paľ slnka, ani nečul v pláni~na ďatelinách koscov
1072 III|           zamĺkli, že prez komory~tíš nečuť iba srdca tluk…~ó, jak jej
1073 II |               panstvu patrí onen les)~nedávno zomrel hájnik Čajka.~Boh
1074 III|           skoro po sobote,~i prišli v nedeľný zas deň:~na úctu, rodinka
1075 III|            karhali, kliali celé dni~a nedochádzal posledný -;~tu zaplálo jej
1076 II |            pery počal hrýzť,~jak koho nedočkavosť páli -~i stŕpal… Siná v
1077 III|              riekli~mu prísne: že veď nedohára -~bo žartom: že veď neutiekli~
1078 I  |       neslýchaná sila~do vyše - by ho nedostať - ,~však v strachu, že by
1079 I  |               si len ešte viedli,~jak nedostižní majstrovia~s najvyššou sebadôverou;~
1080 III|        neľutujú dlaní -~povrheľ nikda nedožobre,~a planec vždy mal výplat
1081 III|          pozabavia.~Tesť-otec už viac nedudre,~skryl navždy zdutý mechúrik;~
1082 III|         plecia stŕpli, zmŕtvel krk,~a nedvíhal ju svitom znova~tak vďačne
1083 II |              ťažko očiam prehliadnuť,~nehasnul, vzrastal a sa šíril -~jak
1084 II |                   lež iste, velkej ku nehode~nezazrel nič, bo valne vzdychol,~
1085 I  |               by vztýčil štít;~i ženú nehody tým smerom,~však musejú
1086 II |      zaslepneli,~tma - závrat bral ho nehorázne,~i jakby tonul, do halieny~
1087 III|               tam si ustlal dnu~v tom nehotovom domčeku,~jak keby sa bol
1088 III|              každým časom~a povolanie neináč:~tu vystúpil von na povlač~(
1089 II |             nech sa panstvo neurazí!)~nejednu lásky skyvu vzal,~mal prítuľ,
1090 II |           bozká ruku,~len zašpiní ju, nekľuda;~je divok, horská obluda,~
1091 II |          nebies pláni diaľ a diaľ:~do nekonečna nivou hnali~tam bujných
1092 III|          dávam: ovšem, radi~sa majte, nekukajte inam -~tak radi - a tu napomínam -:~
1093 I  |            nájduc, že je dokonalá,~že nekývla sa pri tanci,~sťa roztopašní
1094 I  |           zrád . . .~ Chalupa - tá sa neľaká~nič takého. Bo nezastala~
1095 III|             podľa prikázaní~a k práci neľutujú dlaní -~povrheľ nikda nedožobre,~
1096 II |           otec bez nej vyžil predsa -~nemajúc ani solisko,~zval svojím
1097 II |             porozumie?”~Pán chvíľku v nemej meškal dume.~V pamäti prebral
1098 II |            ešte list.~A Michal veraž’ nemeškal.~Sviatočné šaty pošukal~(
1099 II |           náhle tvár mu preletel,~veď nemilo to zneje sluchu,~keď pochybovať
1100 II |           unavenie -~No druhá chvíľka neminie:~hnul - a po cestách kľukatých~
1101 II |               pribehol,~a keď už ináč nemohol:~nasadiac vlastné svoje
1102 III|              anjelský schodí~na pomoc nemotornej zeme) -~tam ešte posteľou
1103 III|               stôl, hľa, hojný hľadí:~nemôže ni on darmo žiť,~za toľké
1104 III|           vyčítali,~to - onô, že ver’ nemúdre.~No prijali ho, uvítali,~
1105 III|              dosiahol, hľa, cieľa,~ku nemuž zamieril bol smele~s chtivosťou
1106 II |               v Pánu~a jeho zvláštna, nenadála~smrť ozaj bola jaksi snom -~
1107 III|            hlbky bola,~ktorá sa časom nenaplní.~Znal obtiaž svojho povolania;~
1108 III|            zahovára riava,~by v ceste nenastala znava -~ba grúne samy tam
1109 III|               posial či od svitu rána~nenosil po pozdný ju mrk,~až plecia
1110 III|           vôle, i bohatých,~no žiaden neobdržal pera;~bol pytač dnes, bol
1111 I  |               všeliká;~tu - v žiadnej neoctli sa núdzi:~les klady mal
1112 II |             Akokoľvek~sa stalo, bo sa neodstane~skrz žiadne mienok zápasy -~
1113 II |            var’ veľkomožná dobrota~ma neodženie odo dverí -”~„Si drzec -”
1114 II |              týchto rez~ocítil Michal neomylne,~znať bolo: že sa zachvel
1115 II |              neotáľal,~neváhal, mnoho neopálal~vo prostom ume, čo a jak?~
1116 II |               jeho syn~(a jedináčik), neotáľal,~neváhal, mnoho neopálal~
1117 I  |         chudobu,~ver’ potu práce ešte nepil,~ni hniezda nikdy neulepil,~
1118 I  |           nepodryje,~ni žiaden príval nepodmyje;~bezmála vraj tak vyzerá,~
1119 I  |               na skale,~krt veraže ho nepodryje,~ni žiaden príval nepodmyje;~
1120 I  |            severom,~čo k zemi primrel nepohnute;~dosť všeličo ho podráži,~
1121 I  |           bašty, zruby:~čo neporúcha, nepohubí~hocktorý zápas, ledaký~boj
1122 I  |            novým podvalom -~ni raz si nepoplujúc dlane,~ni nezaklajúc, by
1123 I  |               stĺpy, bašty, zruby:~čo neporúcha, nepohubí~hocktorý zápas,
1124 II |           vietor divý,~jak z hradskej neposedná smeť -~čo teda chceš!? -”
1125 III|           otázkou -~Viem, každý, čo i neposvietim,~bez všetkých úvah, čela
1126 III|          vyložiť,~skiaď nikdy viac sa nepovalí~(bo rebrík je, nímž, ako
1127 II |              dolu dedinou.~So žiadnym nepozastal k slovu,~ač mnohých stretal
1128 III|        pritlačený,~by, ak ho stretnú, nepoznali -:~už zamiera on od cesty,~
1129 I  |         úkryte košatého krovia:~v hôr neprehľadnom zákutí~chalupa čuší hájnikova.~
1130 III|           ostredku -~Jak duril, súril neprestajne!~(pán u ktorho bol práve
1131 III|              chodí,~viac neštítiac sa nepríhody.~Mať sama neraz speší štipce~
1132 III|              nik ho preto nestupí,~ni neprireže mu za vinu.~I pohoničov
1133 II |          znovu.~V žart s ním sa nikdy nepustili,~zdal sa im jaksi zasmušilý~
1134 I  |               reťazi, čo však neväzí,~neputná nohy, ani um,~nezviera v
1135 I  |              od počiatku,~zbraň nikdy neschodí mu z pliec:~to ona, šišak,
1136 II |             celý trh -~má osobnú vec, nesie list -~pričom sa schvel
1137 III|              Michal, v takom položení~nesklopí k zemi mužný zrak,~nezľakne
1138 II |         znáš-li s cudzím zaobchodiť~a nesklzneš sa voľakedy?~čo? -”~Michal
1139 III|              či láskajúc, či odudrúc:~neskube sa, len ticho sprieči~zakaždým,
1140 III|             to tak srdcu lahodí -~tam nespútané slobody -~tam každá haluz
1141 III|            pytačom~zas, keď ta pošiel nestrebúc . . .~Tu ozvala sa rodina~(
1142 I  |         nebeskej báni,~ich úber války nestrhaný…~Sú ako prsteň, kruho-stena,~
1143 I  |           tých úzkych svojich oblokov~nestrká vo svet bučné hlavy~kdejakých
1144 III|            rozmajrínu;~i nik ho preto nestupí,~ni neprireže mu za vinu.~
1145 I  |              je, kde spokojnosť…~(Nuž nesypte smeť potupy~na skromné naše
1146 III|                čo venom priviedli;~ba neťažilo sa im ani~obsevok pozrieť
1147 III|         klietky umknul, z vädby;~nie, netreba tam zažehnatby,~zbytočná
1148 I  |          čudies deväťsíl,~a v krov sa netresk privesil;~kde hory svoj
1149 III|             chuďas sluha, paholok,~ni netrúfal si ver’ ju pýtať;~popredku
1150 I  |               nepil,~ni hniezda nikdy neulepil,~je turoň - mamľas, ochlasta!…~
1151 II |              razy~(ó, nech sa panstvo neurazí!)~nejednu lásky skyvu vzal,~
1152 II |               štíte~čos’ krídly mácha neurčite,~jak postava by anjela…~
1153 III|            ani kláska~už potom pre ňu neurodí~to šíre pole rodiča.~Jak!? -
1154 I  |            svojho pozoru~vždy sviežim neustále strežú . . .~I ježe-li sa
1155 III|          nedohára -~bo žartom: že veď neutiekli~tí, za nimiž tak čenichá,~
1156 I  |           svojej ticho šedá rade,~nič neuzavrel ku závade;~kde dvorcom čudies
1157 I  |              reťazi -~reťazi, čo však neväzí,~neputná nohy, ani um,~nezviera
1158 II |               a jedináčik), neotáľal,~neváhal, mnoho neopálal~vo prostom
1159 III|        cestách sto a sto ráz bolo:~no nevbehne, nie, nevkeruje~tak iste
1160 III|              dvory jeho, trávniky:~ni nevedel, či stúpa, a či~perute dostal,
1161 III|              ju jak oči v hlave.~Snáď nevedeli ani sami,~kde, kedy, jak
1162 I  |              hrvoľ zdutý, dravci zor;~nevedie ošemetnej vravy: -~v myšlienkach,
1163 II |             piesni…~- Čo a jak potom? nevedieť.~Dosť na tom: došiel na
1164 II |               lebo veď~tá vôľa posiaľ nevelela!~Tamvon má priestor žobrota;~
1165 III|             do silných rúk~keď zabral neveľké jej rúčky,~tu zasa objal
1166 I  |           skromný, ale milý . . .~Veď neveľmi sa grámorili,~po smrti starca
1167 III|              hľadá:~istotne sliedi po neveste;~i zočiac ju: ha, to je
1168 II |         Prešla zmuť.~Čo predtým nikdy nevidel,~a kde by aj?-: na tisíc
1169 III|               bolo:~no nevbehne, nie, nevkeruje~tak iste v starý zárez sluje,~
1170 III|           kási sila:~keď človek už-už nevláda,~hneď oboje sa podkladá~
1171 III|         prudkom okamihu~sa stala jeho nevoľnicou?~Za lásku má-li z púhej
1172 II |          opýtať sa tiahle~a v istom s nevrlosťou boji:~čo búri takto strmo,
1173 I  |          preberá -~lež všetkým ni Boh nevyhovie!~Tak jeden-druhý staviteľ,~
1174 III|          spravovať:~že do smrti z nej nevypadne,~len vtedy že z nej vystúpi,~
1175 II |          reťazi -~Nu, nech ho panstvo nevyrazí! -~Ja vtrielil iste ako
1176 I  |               vzápätí~loď tajná zradu nevysiela?~A obadal-li zo strážnice,~
1177 II |                 nie, ňou sa nič - nič nevysloví,~ni slovka, jednoho ni tónu,~
1178 Poz|       srdečnosť kde odveká,~kde nikdy nevyspela zrada,~bez dotazu, kto on?
1179 I  |            hocktorý zápas, ledaký~boj nevyvráti svojím vztekom,~čas nezavalí
1180 III|               všetkých darov pôvodca:~nezabúdajte na Otca,~na Otca, ktorý
1181 I  |               si nepoplujúc dlane,~ni nezaklajúc, by ho hrom - -~Dom tupým
1182 III|            poľutoval…~ Ni na tom veľa nezáleží~- svet, známo, i tak chytro
1183 III|            potom prašnej po hradskej;~nezastal nikde ani chvíle -~Pot rinul
1184 I  |              sa neľaká~nič takého. Bo nezastala~si vyzývavo na štít brala,~
1185 I  |         nevyvráti svojím vztekom,~čas nezavalí v priekopu,~a ktoré - pravé
1186 II |            lež iste, velkej ku nehode~nezazrel nič, bo valne vzdychol,~
1187 I  |          úzadí: vrchu strmá vež,~časť nezborného ohradenia.~On chráni drsným
1188 II |                čo ho bolí? -~Bo ak sa nezdá vyššia vôľa,~že čakať nechá
1189 III|           roztúžená).~A keď by predsa nezdar, zloba -~nu, spomnite na
1190 I  |           plápolá -~ni svetielka ver’ nezdusí.~To skúsiv, v hanbe pod
1191 III|           nesklopí k zemi mužný zrak,~nezľakne s’ žiadnej pohromy;~a jak
1192 II |           znela chvála,~že ešte nikdy nezlyhala)~a jak sa patrí, poriadkom~
1193 III|             sa, i pokryl hlavu,~ináče nezmýlil ho ani~paľ slnka, ani nečul
1194 I  |           krehký kameň v nič a v nič,~neznámy zisku pohonič -~niet ostňa,
1195 III|             ver’ ľúbi čisté,~jarmačný nezvedie ju hlas -~A predsa málo!
1196 I  |         neväzí,~neputná nohy, ani um,~nezviera v svoj kruh ducha, ktorý~
1197 III|             tak lkala, vädla -~preds’ nezvolila. Dosť to, dosť~od prostej
1198 III|        pribudlo, to ešte zbýva.~A ani nešiel do koliby~na noclah: tam
1199 II |            ráz súril prezvedy;~no ani nešlo to bez pôtky:~kýs’ sluha (
1200 III|         zrovnali sa, a on chodí,~viac neštítiac sa nepríhody.~Mať sama neraz
1201 I  |              beláskach a kúsku chleba~nežiada viacej - naskrz dosť - ,~
1202 II |             samý drahokam,~sihôtky po nich sem a tam,~na každej biele
1203 III|           nuky, toľkú lásku~tiež musí niečím osožiť.~Nuž, manželia vy
1204 I  |             strežú . . .~I ježe-li sa niekdy stane:~že vrchu nebotyčnú
1205 II |             vetil rečou povinnou,~keď niektorý naň povolal,~a ešte tuhšie
1206 II |        čiernym stinom lesa,~k chalupe niesli mŕtvolu . ..~ Keď teda starý
1207 III|               by bola z rozmajrínu;~i nik ho preto nestupí,~ni neprireže
1208 III|              neľutujú dlaní -~povrheľ nikda nedožobre,~a planec vždy
1209 III|               že veď neutiekli~tí, za nimiž tak čenichá,~tak rúti sa
1210 III|              Nadpriadol skoro návštev niť.~Jaknáhle služba dovolila~(
1211 II |             diaľ a diaľ:~do nekonečna nivou hnali~tam bujných stromov
1212 III|              ovrante,~i slnko dosť na nízkom pánte:~po požehnaní skrz
1213 I  |          podtne pád.~Zem sama je, jej nízky kút,~no ale pevná zeme hruď,~
1214 II |            odiv v svevoli -~tak spadá niže j a vždy užšie:~včul v podstavcov,
1215 III|               ani nešiel do koliby~na noclah: tam si ustlal dnu~v tom
1216 III|            bolo, jak!~A odchádza-li v nočnom čase:~vše prelietne ju kýsi
1217 II |             biele postavy,~jak príšer nočných skamenelý~by pochod - včul
1218 II |            neraz … „Nuž,”~- tu dupnul nohou ako muž,~podsúkal lepšie
1219 I  |               čo však neväzí,~neputná nohy, ani um,~nezviera v svoj
1220 II |               ako labuť zdvihli šíj~a noria do vín drapérij;~tie záclon
1221 II |           vraz zo siene -~lež, ajhľa, nové prekvapenie!~zas iné kúzlo
1222 II |               schradlý, malý~a lysák. Noviny bol čítal,~i pohodil; tie
1223 III|            všeliký:~jak bude mu v tom novom hniezde,~jak na nebeskú
1224 I  |              klady dopratali~a šmykli novým podvalom -~ni raz si nepoplujúc
1225 III|                podlet, zdvihnutie~tej noše, čo ho prikvačila -~i vtáča
1226 I  |             tu - v žiadnej neoctli sa núdzi:~les klady mal už naporúdzi,~
1227 III|           jednej biedy dve,~nie aspoň núdzu jej, i čakal -~snáď blesne
1228 III|             ni on darmo žiť,~za toľké nuky, toľkú lásku~tiež musí niečím
1229 III|              Rodičov už to omína,~mať nutká, otec pohýna:~vraj nadajú
1230 III|           svadba -~i boli svoji večne oba.~Tri dni vraj svadba trvala,~
1231 III|               mu hunka šupla z pliec,~obadal sa, i pokryl hlavu,~ináče
1232 III|             požehnaní skrz a prez,~po obapolnom ďakovaní~rozlúčili sa. Povysadli~
1233 II |          slovu,~ač mnohých stretal po obci~- vozili sená parobci - ,~
1234 II |            schvel jak perná spruha,~i obdržal nad sluhom vrch.~Zaklepal
1235 I  |            nebotyčnú vežu~vrah-víchor obehol a v bráne~horského zručal
1236 III|              známom domku býva práve,~obhnatom plôtku patyčou,~u boku dobrých
1237 III|                Amen” (krátka to vec),~obišiel ťažký drabinovec~a druhov
1238 III|            neveľké jej rúčky,~tu zasa objal potichučky~jak obručou jej
1239 III|               začala žiaľne vykladať,~objímuc dcéru svoju drahú -~keď
1240 I  |              ťažkom vleku~rozprestrie oblak, svoj to plášť . . . ~Navôkol
1241 II |             duchu,~jak bol by plachým oblakom -~„Ja za čas bol som vojakom,”~
1242 I  |             tuhnú vekom,~a ako čierne oblaky~odkiaľsi spoza obzoru -~
1243 III|           schodia~v tej zemskej šírej oblasti,~jak prášky vzduchu, v mori
1244 I  |            nebaží,~svit ranný dosť ju oblaží;~slniečko bielej na podstene:~
1245 II |           skryt mal tajný),~len lichý oblek z valaštiny,~no bol jak
1246 III|            okúňali~mu v smelý pozrieť obličaj:~jak keby si čo vyčítali,~
1247 II |             no onedlho denný plam~zas obliekne ich v šaty z dúhy,~briliantmi
1248 II |            vzozrel: nebo vôkol plavé,~oblohou nikde mrak a tieň;~dennice
1249 II |        povedome:~zrak kradmo hodil na oblok,~paličkou pritom v cestu
1250 III|               Za ním vstal kmotor, od obloka~čo sedel pri pokrytom stole~(
1251 I  |           spor;~z tých úzkych svojich oblokov~nestrká vo svet bučné hlavy~
1252 II |              taburety,~nábytok všakej obľuby~a iný prepych, rozhodený~
1253 II |             nekľuda;~je divok, horská obluda,~poklonou síc` čo plaz sa
1254 II |             ako v gloriet~sa viažu, v oblúk slávy klenú,~až nebies čnejúc
1255 I  |           odpustí, lež zrejme blúdi -~obnažil vlastnú chudobu,~ver’ potu
1256 II |               klbká keby kotúľal~kýs’ obor, klbká zo zelene -~pomedzi
1257 III|               šante -)~Pozatým zas si obozreli~hájnický spôsob vôkol celý,~
1258 II |              jak slnečnica kvetúca~sa obracia a zvŕta v strany:~a zvšadiaľ
1259 I  |              všetko v odpor zriadeno,~obrana tak je pripravená:~že na
1260 II |              opretý,~tvár nahor majúc obrátenú,~jak ku pátraniu, k postreženiu -~
1261 I  |            vtom zápory a hever vzali,~obratne pritkli ku uhlom~a zakrútili,
1262 III|             prahu,~jak jabloň v jeseň obronená,~meškala, stála, vrávorala,~
1263 I  |               celá vôkol horovať,~jak obrov ríša odokliata~hne z miest
1264 I  |              drsným pred severom,~jak obrovský by vztýčil štít;~i ženú
1265 I  |              tisina sa uhla…~- I okná obrúbili mriežkou,~štít zase cifrovanou
1266 II |              skrine,~na jejich slon a obruby,~z tých k operadlám, na
1267 III|             zasa objal potichučky~jak obručou jej hybký driek,~do ušiek
1268 I  |         prelieval - až zmĺkne v bučí,~obstatá býlím lopušiny.~Čo zvislá
1269 I  |         chalupe,~zo všetkých strán ju obstúpä~a vo chvoj takoj pozavinú …~
1270 II |              liet mal osemdesiat,~kde obťažou je čokoľvek:~dosť skoro
1271 III|               sa časom nenaplní.~Znal obtiaž svojho povolania;~lež posial
1272 II |             vyvážil, ač poťažku,~i za obušok do pravice~vzal, a na ňu
1273 II |               okrútiac pekne remenec,~obvyklý vtiahol kožuštek~i pozapäl
1274 III|            podudre~i potom - nu, var’ obyčaj).~A Hanka? Kto by sa i pýtal!?~
1275 II |             nechal tak,~už po inom sa obzerajúc.~Na dvorci klada rozvalená,~
1276 II |               peruť lesklú ustre~a na obzore dúhou skvetlom~sa zligá (-
1277 I  |          čierne oblaky~odkiaľsi spoza obzoru -~tak vzchodia, rastú šírym
1278 II |              vchod,~zanikla, štuchla: obzrel sa -~Tu videl seba, votrelca,~
1279 I  |          neulepil,~je turoň - mamľas, ochlasta!…~A potom, ak dač ešte chybí~-
1280 II |            vrtel sa a víril,~až ťažko očiam prehliadnuť,~nehasnul, vzrastal
1281 III|             Slnka púť~vtom krátila sa očividne,~pal miernil sa, prach usadal -~
1282 III|          všetky spády; i vo stajni~sa octli, aby uvideli,~jak s tým,
1283 III|               ho vyprevadí -~no skoro octne späť sa v štestí,~keď privolá
1284 II |              Dlaňou prehnal čelo.~Šum očul, ostrý, náhly švist~jak
1285 III|            len nastala~hodina smutnej odberačky,~oddavač sám sa pustil v
1286 III|            jak jej vtedy bolo, jak!~A odchádza-li v nočnom čase:~vše prelietne
1287 II |           prihladil, odkašlal stúpa -~odchýlil krídlo u dverí~a (v krpcoch
1288 III|           vedel i to, že keď scela~sa oddá službe a vždy riadne~sa
1289 III|             hodina smutnej odberačky,~oddavač sám sa pustil v plačky,~
1290 II |              ukonaniu~ak uložil sa na oddech -~alebo ohňa chcel si skresať~
1291 II |              Les však, ten i ďalej~si odfukoval v lone vesny,~a škovran
1292 II |                 som k všetkým službám odhodlaný -”~„Kdes’ slúžil, povedz,
1293 III|           rebrík je, nímž, ako vieme,~odhora húf anjelský schodí~na pomoc
1294 II |         prepych, rozhodený~sem-tam na odiv v svevoli -~tak spadá niže
1295 II |             pušku (tú, čo ženou zval,~odkedy vdovčil, dávno tomu - ,~
1296 I  |            vekom,~a ako čierne oblaky~odkiaľsi spoza obzoru -~tak vzchodia,
1297 I  |             po tom? -: že staré jedli~odlava chaty povalili,~hej, povalili
1298 II |              prestal hneď byť krotký,~odložil ostych na stranu~a prístup
1299 I  |        hrbolce kde-tu tešlicami,~zdlž odmerali kročajami,~vtom zápory a
1300 III|            milí,~ste pozvali nás - na odmlady!~Len toľko som chcel doložiť.”~
1301 II |            rok: i musel von,~a zvädlý odnášal sa stade…~Kto viac chce,
1302 III|            fikala -~Pri slovách takej odobierky~nečudo teda, keďže mať~začala
1303 III|          známo, i tak chytro beží~jak odobral sa od horára?~jak vystrojil
1304 II |              vďačne polepšenie stavu.~Odobril teda predsavzatie,~dotušiac,
1305 I  |               horovať,~jak obrov ríša odokliata~hne z miest sa razom, rušia,
1306 III|               všetok taj~že duše jeho odokrytý,~už vie, čo vnútri svojom
1307 I  |           ozávod vlečú k otvorom,~tie odpínajú na reťazu~hradových šelmí
1308 II |            viac, vtisol do rúk jemu~i odporučný ešte list.~A Michal veraž’
1309 II |           dverí -”~„Si drzec -” vrkla odpoveď,~a bola príkra, omrzela -~„
1310 II |             Cas sa míňal, tiekol,~lež odpovede ani mak.~„Pochválen Kristus!”
1311 II |               slovo mal -~nuž, kde on odprvoti slúžil,~kde započal i dokonal,~
1312 I  |            Kto ináč mieni, súdi,~nech odpustí, lež zrejme blúdi -~obnažil
1313 II |                k veci! a skôr preč.”~„Odpusťte! - Sedliak dlhú reč~mal
1314 II |        nahliadla -)~len chvíľka: a už odrazený~a v množstvo prúdov znásobený~
1315 I  |            tým smerom,~však musejú sa odraziť.~On chráni drsným pred severom,~
1316 II |          jeden pohľad, nímž dnu zrel.~odrazu jakby skamenel,~žas pojal
1317 III|      súdruhovia zrutní~a rechtor verš odspieval smutný,~i hora vzdychla
1318 II |             by ešte pňom hnúť biedy -~odstrknuv stranou bičisko -~„keď kade
1319 III|           závoj poodhodil,~keď závisť odtiaľ uniká -~hej, mal i inú myšlienku.~
1320 III|          všetky reči,~či láskajúc, či odudrúc:~neskube sa, len ticho sprieči~
1321 I  |              napnutí -~tu hluku sveta odumrela~naprosto myseľ človeka;~
1322 II |           územčistý,~ten štíhly, samá odvaha,~ten chlpatec, ten holobrad,~
1323 Poz|              dokorán,~a srdečnosť kde odveká,~kde nikdy nevyspela zrada,~
1324 II |          prístup k pánu žiadal stuha,~odvrknúc, že on musí vnísť,~a čo
1325 II |         prezvliekol,~vyriadil, ozrel, ofúkol;~vtom čosi vyňal zo schovánky~-
1326 II |           duše zhrala,~z pozoru srdný oheň srší -~Pán, vidiac pečať
1327 II |           zápasy -~sám príbeh nech sa ohlási:~v ten ešte deň, keď k totej
1328 Poz|             jeho urknul, zmámila~lož, ohlušila presila:~vy k žitiu privediete
1329 I  |               tam prápor sadia rudý~i ohne vatria v náhlivosti~na pokyn
1330 II |              ešte jakby v objeme,~bár ohník dávno vytletý -~Hneď priskočili,
1331 II |              prosím pridať družbe~jak ohnivôčko do reťazi -~Nu, nech ho
1332 I  |              i sype, meče strely,~jak ohnivý by pršal dážď;~a aby ešte
1333 II |               kreš,~zrak jeho prudkým ohňom srší -~no súdil: pán je
1334 II |       prosí-li: on prosiť „ráči” -~do ohnusenia každý mrav!~Praškoda každé
1335 II |        zmierať -~sťa stromec kdesi na ohrade: -~korienky mocné vpustil
1336 I  |            strmá vež,~časť nezborného ohradenia.~On chráni drsným pred severom,~
1337 II |              Nečudo: múry sú a skaly,~ohradili sa, zapratali -~vypreli
1338 III|                vec~(a bol už hodne za ohradmi,~bol skoro hradskej na okľuke),~
1339 II |              znoji,~opretý na vozovom oji.~Vyhútal i priam uzavrel.~
1340 III|               a sadnul, vytrúc čosi z oka.~Za ním vstal kmotor, od
1341 II |            stádo zveriac stráži Besa,~okáľom jeho jastrivým -~postupom
1342 Poz|         pritúliac verne človeka …~Len okamih tam pobudnutia:~už mŕtvie
1343 III|              stihu~a v jednom prudkom okamihu~sa stala jeho nevoľnicou?~
1344 III|           celý styk,~a trval tiež len okamžik,~však bol jak voda na žeravé~
1345 II |                hneď ho uspokojí.~Blíž okien ostro klenutých,~v nádobách
1346 III|        ohradmi,~bol skoro hradskej na okľuke),~že až i širák zabol v
1347 I  |           širákmi tisina sa uhla…~- I okná obrúbili mriežkou,~štít
1348 I  |            žitia pozlátenie,~a luny v okno padlá lúč -~tá k pokladom:
1349 II |            bol vyletel~a rozbzučal sa okolne:~i naslúchal, bol uchom
1350 I  |        naslúchanie~jak v celom lesnom okrese,~kyv bezhlučný a kolimbanie;~
1351 I  |                bez závratu,~uprostred okrúhleho lázku,~rozvitom jakby na
1352 II |         krpčeky zotknul novej spravy,~okrútiac pekne remenec,~obvyklý vtiahol
1353 II |              ramená.~na nose zblýskal okuliar,~a „Kto to!? -” chriplé
1354 III|         prekvapení~sa zmiatli trochu, okúňali~mu v smelý pozrieť obličaj:~
1355 III|           objeme,~bárs ťažšia bola od olova …?~Hej, vedel on, kde, čo
1356 II |         kostolné,~viac nežli krásy na oltáru.~Kdes’ búrne zvuky zašumeli,~
1357 I  |          dostať zrade~a kút ten blaha olúpiť? -~Kde pokoj sám je zavrelý,~
1358 III|               aleje,~len jemu hudba v olšinách~a v húšti rakýt žurčot kradmý. . .~
1359 III|           pytač včera -~Rodičov už to omína,~mať nutká, otec pohýna:~
1360 II |               odpoveď,~a bola príkra, omrzela -~„Kto vpustil ťa sem!??
1361 I  |          gazdu vec,~nech pláce, lepí, ondie šaľo -~tak dudrali. No nakoniec,~
1362 II |            Podvrší~(a k panstvu patrí onen les)~nedávno zomrel hájnik
1363 II |           skytal,~ta zvrátil zrak pri onom hesle;~vtom vzpriamil sa
1364 III|          citom~chcieť kvieťa zmraziť, opariť -~To rozčeslo by srdce,
1365 I  |               sťa zásterou,~povláčkou opásali zdobnou.~Keď i tá bola hotová:~
1366 III|          pupenec),~a vetil, myknúc na opasku~i k ušiam pozahrnúc vlasy:~„
1367 I  |               zvony tlčú kladivom;~tu opasujú v broň a meč,~tam v ústa
1368 I  |              šarvanci~vraz chytili sa operadla,~a v horskú zatúkajúc stranu:~„
1369 II |               slon a obruby,~z tých k operadlám, na stoly,~na pozlátené
1370 III|         zľahka, vlídne~sa žiare letné opierali;~kol cesty vŕby sšepotali,~
1371 III|              chuďas hnedky sprva,~kým oprávali vetchý dom!~Chcel čím skôr
1372 II |          chaos zvuku!~to ucha škripec opravdový -~hles každý trápnu vreští
1373 Poz|            jatrivých vyliečite rán,~v opravdu priamom, bratskom cite~otvoriac
1374 I  |              smrti starca hájnika~keď oprave ho podrobili.~Kde inde starosť
1375 II |           slovka, jednoho ni tónu,~čo oprávňuje do salónu!~veď kdeže diela,
1376 I  |                sosna v družnej zmesi,~opreté husto bok o bok,~tak dvíhajúc
1377 III|          nasledovať.~Nu, nech sa páči oprobovať!~kto silnejší je na parohy -~
1378 II |             uleteli~snáď portálom, čo oproti~je rozkrídlený dokorán,~
1379 II |             len stáť sa bojí,~konečne opýtať sa tiahle~a v istom s nevrlosťou
1380 Poz|             hupká vozvysok;~len jedno orla skolotanie,~len jeden švihot
1381 I  |            svoj kruh ducha, ktorý~sem orlom vletel medzi hory,~by slobodou
1382 III|               spiatky,~nechajúc párik osamote.~No bolo skoro po sobote,~
1383 III|          koscov vravu,~cveng, škripot osiel preboľastný,~nie výskot
1384 III|               žujúc sladiča~(by decku osladila stravu),~čo našla dnes,
1385 II |              zomrel hájnik Čajka.~Boh osláv ho. Bol otcom mojím -”~„
1386 III|          riava zanôtila zhruba,~jak k oslave, jak v pochod trúba;~hej,
1387 II |           ešte. Len keď svetiel brod,~oslňujúca nástraha,~čo najskôr jeho
1388 III|         všetko znať,~kto trúfal by si osnovať~každučký mysle vzruch a
1389 II |               by sluhov celý trh -~má osobnú vec, nesie list -~pričom
1390 III|        siahnuť na kužeľ~a čokoľvek si osobovať:~tú papľuž o uhol tak praští,~
1391 III|          toľkú lásku~tiež musí niečím osožiť.~Nuž, manželia vy rúči,
1392 I  |               že vteružili podstavec,~ostatné, to vraj gazdu vec,~nech
1393 I  |          neznámy zisku pohonič -~niet ostňa, ktorý pára v duši - -~Z
1394 III|          klietku~z drv, búdu vlčom na ostredku -~Jak duril, súril neprestajne!~(
1395 II |               ho uspokojí.~Blíž okien ostro klenutých,~v nádobách stácich,
1396 III|    preboľastný,~nie výskot dievok kol ostŕv -~tak zaujal ho osud vlastný.~
1397 II |               prehnal čelo.~Šum očul, ostrý, náhly švist~jak padal,
1398 II |              hneď byť krotký,~odložil ostych na stranu~a prístup k pánu
1399 III|           šípom v dúbrave,~len jemu v osvež šelesti -~Nie od záhumnia,
1400 I  |          vyššie nebies ku stropu.~Tie otáčajú chalupu~a bdením svojho
1401 III|               mi,~to druhé nechám pod otázkou -~Viem, každý, čo i neposvietim,~
1402 III|          pokázal každý na riadok:~kde otázok je trpká veta,~v čom háčik,
1403 II |              vedel dobre šanovať -~Za otčenáš sa prezvliekol,~vyriadil,
1404 II |              Čajka.~Boh osláv ho. Bol otcom mojím -”~„No, krátko!” -
1405 III|           nechcel - Vtedy kmitla,~keď otcovej plam búra schytla,~keď otec
1406 II |                náhly švist~jak padal, otrel podlahu,~sťa papier chvatom
1407 III|             klebety;~však on už dávno otužel,~on hľadí na to ako v šero,~
1408 II |          tichosť nemá, pustá -~Napolo otvorené ústa~zrieť, avšak siné;
1409 Poz|        opravdu priamom, bratskom cite~otvoriac lono dokorán,~a srdečnosť
1410 III|            sama neraz speší štipce~mu otvoriť, keď sa tak zavdá;~(no,
1411 I  |           smrť a skazu~ozávod vlečú k otvorom,~tie odpínajú na reťazu~
1412 I  |            lovec~- blesk a hrom zbroj ou u boku -~sa zabral lesom
1413 II |             žmykla - vetché líce~vtom ovial svieži horský chlad,~i strmo
1414 II |               k totej strane~zvrátili oviec kŕdeľ biely~na pastvu, hej,
1415 II |          šinie sa vpred, v ruke páku,~ovinka drnčí na širáku~a kapsa
1416 III|         dobroprajný.~A keď už bolo po ovrante,~i slnko dosť na nízkom
1417 III|           moji milí,~tiež radu dávam: ovšem, radi~sa majte, nekukajte
1418 I  |              sklepov zas smrť a skazu~ozávod vlečú k otvorom,~tie odpínajú
1419 II |             sa prezvliekol,~vyriadil, ozrel, ofúkol;~vtom čosi vyňal
1420 I  |             hlasný zvonkot hrdlice~sa ozval, v kúre živice~jak v chráme
1421 III|             pošiel nestrebúc . . .~Tu ozvala sa rodina~(a tú len počúvnuť
1422 III|            znamenia,~len pieseň čo sa ozývala:~i vtedy ešte že na prahu,~
1423 III|              zhúkla rúšnica:~les celý ozývnul sa plesom,~jak k radostnému
1424 III|            spievajúc, jak navykli,~na ošatkaných na koníkoch~zo dvora skoro
1425 I  |            zdutý, dravci zor;~nevedie ošemetnej vravy: -~v myšlienkach,
1426 II |        pomyslel,~ej, ľa! - i stvrdla, oživela~hneď sedliacka v ňom povaha;~
1427 Poz|             čistí sa, tlak voľneje,~i oživujú nádeje;~len jeden pokyn,
1428 III|            tak čenichá,~tak rúti sa a pachteje~jak grúňmi chmúrna ulicha?~
1429 III|               nasledovať.~Nu, nech sa páči oprobovať!~kto silnejší
1430 I  |              že mam ju zvráti, podtne pád.~Zem sama je, jej nízky
1431 II |                ostrý, náhly švist~jak padal, otrel podlahu,~sťa papier
1432 II |           dneska bola zhora~zo smreka padla - čečimlaď,~nu, vedel dobre
1433 I  |             pozlátenie,~a luny v okno padlá lúč -~tá k pokladom: ku
1434 II |            zas šinie sa vpred, v ruke páku,~ovinka drnčí na širáku~
1435 I  |          každé jeho rameno~na úder, k paľbe vzťaženo~čnie, pokým vraha
1436 II |             vyňal trocha ukrkvalý;~na palcoch šupol prez dvoranu,~tam
1437 II |            ume, čo a jak?~Bol sám jak palec, neborák,~tým ľahšie mohol
1438 II |           zrak kradmo hodil na oblok,~paličkou pritom v cestu pichol~a
1439 III|            tak praští,~že zapíše si v pamäť každý~a večité! A klebiet
1440 II |              rozhovory -~i skrotnul. „Pane milostivý,”~- tak vetil - „
1441 I  |             nechtík tuto v jase -~tam panimáriový list -~a iná kvietkov prostota.~
1442 II |               spisby,~čo môžu na stôl panskej izby,~kde!? povedz, tvore! -
1443 II |             diaľnej dedine~vo dvoroch panských. Aby kludný~sa zjavil, úctypovinne,~
1444 II |                v lese na Podvrší~(a k panstvu patrí onen les)~nedávno
1445 III|                i slnko dosť na nízkom pánte:~po požehnaní skrz a prez,~
1446 I  |           pružnej rašeliny,~hafirčia, páper feračiny:~jak vták-samička
1447 III|              čokoľvek si osobovať:~tú papľuž o uhol tak praští,~že zapíše
1448 II |               avšak siné; oči vpadlé;~pár krôpok ihrá zžlklým čelom~
1449 I  |           pohonič -~niet ostňa, ktorý pára v duši - -~Z doliny úzka
1450 II |             hnali~tam bujných stromov paralely,~jak klbká keby kotúľal~
1451 III|          vrátili sa spiatky,~nechajúc párik osamote.~No bolo skoro po
1452 II |             zhltla temným svojím okom~parketná, hladká podlaha . . .~Stál
1453 II |         stretal po obci~- vozili sená parobci - ,~nuž vetil rečou povinnou,~
1454 III|             žena~si už, i posla tvoja parta -~i tebe nech tu malý výklad:~
1455 II |           tomu čaru,~tým tvarom nikde páru niet,~sú viac než zdoby
1456 Poz|        dúbravu~tak strie sa, ako dúhy pás…~…Z tej duše pozdravujem
1457 II |         zvrátili oviec kŕdeľ biely~na pastvu, hej, v ten ešte deň,~tam,
1458 II |          nahor majúc obrátenú,~jak ku pátraniu, k postreženiu -~Kol neho
1459 III|           býva práve,~obhnatom plôtku patyčou,~u boku dobrých rodičov,~
1460 I  |              uzavrená,~múr preširoký, pavéza~pevnejšia nežli z železa,~
1461 I  |           bielych, po ktorých~priam z pažitného zo dvora~tak hybko v pitvorec
1462 II |                až spamätal sa: blízko peca~hneď líščiu kapsu z klinka
1463 II |               oheň srší -~Pán, vidiac pečať česti rudú,~sám skoro koniec
1464 II |                Na zžlklom mochu o jej peň~si sedel, hovel opretý,~
1465 I  |            temný barytón,~ku vzletnej penkava keď piesni~najvyšší narazila
1466 III|         bohatých,~no žiaden neobdržal pera;~bol pytač dnes, bol pytač
1467 II |           list -~pričom sa schvel jak perná spruha,~i obdržal nad sluhom
1468 III|               nech okom škuľnúť mu na pero,~na priadkach siahnuť na
1469 II |           vtáčat rozdurený,~keď každé peruť lesklú ustre~a na obzore
1470 I  |       chumelice,~môž’ jak chce trepať peruťami,~môž’ škubať spárom lačných
1471 II |        Kristus!” vetil znova~a silno, pery počal hrýzť,~jak koho nedočkavosť
1472 I  |             je, jej nízky kút,~no ale pevná zeme hruď,~kam údy svoje
1473 I  |          totiž. Keď už stál~na mieste pevne, bez kyvotu:~hoj, čo tam
1474 I  |       uzavrená,~múr preširoký, pavéza~pevnejšia nežli z železa,~tvŕdz tvrdšia
1475 II |               paličkou pritom v cestu pichol~a štáral - inu, hľadal zrok - ,~
1476 I  |           povedal -~napríklad: na tom piedestále~vraj tak si sedí jak na
1477 II |               vzduchom lieta vzácnych pierat;~ver’ líha každý, jak si
1478 III|             už boli bez znamenia,~len pieseň čo sa ozývala:~i vtedy ešte
1479 II |         holobrad,~ten rebrino - , ten piestolistý …~Keď Michal toto uvidel:~
1480 III|           klopot s každou inou vecou:~píl škripot, chrupot nebožiecov -~
1481 III|       veselili,~tančili, hojne jedli, pili,~O svojich bavili sa zvykoch:~
1482 II |           zbočil na kus vravy,~či aby pipku zapiekol:~i videl chasu
1483 II |              ohňa chcel si skresať~do pipočky, bo fajčiar-človek,~ba zrovna
1484 I  |        pažitného zo dvora~tak hybko v pitvorec sa vchodí,~tak ľahko v stínoch
1485 I  |              kvíčala,~tá lesa trúchla píšťala,~zapískla tiahlo ponad stráne,~
1486 I  |               to vraj gazdu vec,~nech pláce, lepí, ondie šaľo -~tak
1487 II |              chcú o duchu,~jak bol by plachým oblakom -~„Ja za čas bol
1488 III|               oddavač sám sa pustil v plačky,~starej šia hlasne fikala -~
1489 III|              i nastal krik a hrozba s plačom,~karhali, kliali celé dni~
1490 III|            tme, v ktorej kľakal, ba i plakal…~ A ona blesla konečne,~
1491 Poz|             už sa zažal, už sa jatrí,~plamenným krídlom šibe hor’,~jak v
1492 III|              potom javí,~že súdilo sa plane, bludne:~hej, človek súdi
1493 III|            povrheľ nikda nedožobre,~a planec vždy mal výplat planý!~Ty,
1494 III|            uvažoval,~čo všetko hútal, plánil, koval~dnu duchom svojím
1495 III|              a planec vždy mal výplat planý!~Ty, zaťku - ja sa s tebou
1496 I  |            svevoľa~- čo v chate smelo plápolá -~ni svetielka ver’ nezdusí.~
1497 II |                kde mladým žitím už-už platil;~no zavčas ktos’ ta pribehol,~
1498 I  |           upretý:~na chalupu: či ozaj pláva~si ešte tam, čo labuť biela,~
1499 II |                Tu vzozrel: nebo vôkol plavé,~oblohou nikde mrak a tieň;~
1500 II |              obluda,~poklonou síc` čo plaz sa vláči,~no prosí-li: on